Tibetská kniha mŕtvych

Tibetská kniha mrtvych, v tibetčine བར་དོ་ཐོས་གྲོལ་ (Bardo thödol) – doslova „vyslobodenie v barde cez načúvanie“, je jedným zo základných diel tibetského budhizmu, ktorého autorstvo sa pripisuje Padmasambhavovi. Je to budhistický text tantrickej tradície.

Časť originálu Bardo thödol

Bardo thödol je úvod pre živých, ako premôcť smrť a ako sa môže proces umierania zmeniť na oslobodenie.

V tibestkom origináli titulu knihy sa slovo smrť nevyskytuje – slovo bardo označuje extrémnu situáciu, ktorú treba využiť. Témou tejto knihy je smrť a stav po smrti ako prostriedok spasenia (v budhistickom zmysle). Text knihy má čítať každý, alebo ešte lepšie počúvať z úst lámu – bardo je totiž oslobodenie počúvaním. Láma podporuje umierajúceho – najdlhšie 49 dní po smrti – mŕtveho, aby získal pochopenie, aby nevytváral novú karmu, ktorá núti k znovunarodeniu, ale získal slobodu od kolobehu utrpenia (samsára) a stal sa budhom.

Čítanie je prirodzene bez úžitku, keď sa Bardo necvičila v priebehu života, učenie sa nesmie zabudnúť, i keby človeka naháňali siedmi psi.

Tibetská kniha mŕtvych bola asi prvýkrát napísaná v 8. storočí na základe staršej ústnej tradície a počas nasledujících asi 6. storočí patrila k tajným, tzv. „zakopaným“ knihám, ktoré neprenikli na verejnosť. Na západe bola publikovaná pod názvom "Bardo Thödol - Liberation by Hearing on the After-Death Plane" až v roku 1927.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť