Unikajúcno
Unikajúcno je to, čo uniká, to, čo uchádza našej pozornosti, zostáva nepovšimnuté; transhorizontová realita. Zmieriť sa s existenciou unikajúcna je pre človeka veľmi ťažké, ako o tom svedčí doterajšie náboženstvo, veda i filozofia: podľahnutie sugescii pomenovania unikajúcna je ľahšie, než tejto sugescii nepodľahnúť, dokonca aj agnosticizmus je podliehaním tejto sugescii, pretože už vie, že to, čo nám uniká, je nepoznateľné. Keď však už vieme, že unikajúcno je nepoznateľné, už nejde o unikajúcno.
Unikajúcno nie je nadzmyslový svet, pretože o ňom nemôžeme vedieť, že je nepostihnuteľné zmyslami.
Pojem unikajúcna je kategória synkriticizmu.
Názory upraviť
Unikajúcno a Jung: Pretože nevieme všetko, obsahuje prakticky každá skúsenosť, každý fakt alebo každý objekt niečo neznáme. Ak teda hovoríme o totalite nejakej skúsenosti, môže sa slovo totalita vzťahovať len na vedomú časť tejto skúsenosti. Pretože nemôžeme predpokladať, že naša skúsenosť zahrnuje totalitu objektu, je jasné, že jeho absolútna totalita musí nutne zahrňovať časť, ktorá nebola poznaná. To isté platí… o každej skúsenosti a tiež o psyché, ktorej absolútna totalita má v každom prípade podstatne väčší rozsah ako vedomie. Inými slovami - psyché nerobí žiadnu výnimku zo všeobecného pravidla, že podstatu univerza možno zistiť len do tej miery, pokiaľ to dovoľuje náš psychický organizmus.
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.