Univerzálie (filozofia)

Univerzálie sú všeobecniny, ako všeobecné pojmy, abstraktné vlastnosti (napríklad červenosť) alebo relácie (napríklad láska). Univerzálie nemožno určiť prostredníctvom kategórií priestoru a času. Termín univerzálie pochádza zo scholastickej filozofie. Spor scholastických filozofov o povahu univerzálií sa zvykne označovať ako spor o univerzálie.

Univerzálie sú predikáty, ktoré označujú rôzne designáty v tej istej intenzii. Napr. 'Talian' znamená to isté pre všetkých Talianov, nech sa od seba akokoľvek odlišujú.

Filozofi diskutujúci o univerzáliách

upraviť

Stredoveký radikálny realizmus

upraviť

Podľa stredovekého radikálneho realizmu sú univerzálie všeobecné entity, ktoré sú odlišné a existujúce nezávisle od jednotlivín.

Tomáš Akvinský

upraviť

Univerzálie sú podľa Tomáša Akvinského bytnosti vecí v trojakej podobe: vo veci (in re) ako quidditas (čoosť), pred vecou (ante rem) ako večne prítomná v božom rozume a po veci (post rem) ako všeobecno vyabstrahované rozumom). Tomášova pozícia v spore o univerzálie je teda umierneno-realistická.

Albert Veľký

upraviť

Univerzálie sú podľa Alberta Veľkého trojaké:

  1. v božskom rozume (čisté možnosti, ktorých uskutočnenie závisí od božskej vôle čiže universalia ante rem)
  2. vo veciach (ako všeobecná podstata jednotlivych vecí čiže universalia in re)
  3. ako všeobecný pojem (rozumom vyabstrahované to, čo je všeobecné v jednotlivej veci čiže universalia post rem)

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Filozofi diskutujúci o univerzáliách
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Univerzálie
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.