Vasilij Alexandrovič Archipov
Vasilij Alexandrovič Archipov (rus. Василий Александрович Архипов; * 30. január 1926 – † 19. augusta 1998) bol sovietsky námorný dôstojník, vice-admirál (1981). Počas tzv. kubánskej raketovej krízy pôsobil ako náčelník štábu 69. brigády ponoriek sovietskej Severnej flotily. 27. októbra 1962 napriek vyhrotenej situácii na palube sovietskej ponorky B-59 neschválil odpal torpéda s taktickou jadrovou zbraňou nariadeného veliteľom ponorky proti americkému námornému zväzu a tým s veľkou pravdepodobnosťou predišiel jadrovej vojne.[2][3]
Vasilij Alexandrovič Archipov Василий Александрович Архипов
| |
Narodenie | 30. január 1926 Staraja Kupavna, Moskovská oblasť, ZSSR |
Úmrtie | 19. august 1998 (72 rokov) Železnodorožnyj, Moskovská oblasť, Rusko |
Miesto pochovania | Cintorín Preobraženskoje[1] |
Alma mater | Kaspická námorná vysoká škola |
Štátne občianstvo | Sovietsky zväz |
Národnosť | ruská |
Rodičia | Alexander Nikolajevič Archipov (otec) Mária Nikolajevna Archipovová, rod. Kozyrevová (matka) |
Manželka | Olga Grigorjevna Archipovová |
Deti | Jelena Archipovová |
Vojenská kariéra
| |
Ozbrojené sily | ![]() |
Zložka | ![]() |
Hodnosť | Viceadmirál |
Vyznamenania | Rad červenej zástavy Rad červenej hviezdy a ďalšie... |
Účasť v bojoch
| |
Vojny | Druhá svetová vojna Kubánska raketová kríza |

ŽivotopisUpraviť
Sovietsky námorný dôstojník Vasilij Alexandrovič Archipov sa narodil 30. januára 1926 v roľníckej rodine v mestečku Staraja Kupavna neďaleko Moskvy.[4] Jeho otcom bol Alexander Nikolajevič Archipov (1889–1960), matkou Mária Nikolajevna rodená Kozyrevová (1901–1970). Za manželku si vzal učiteľku Olgu Grigorevnu,[4] s ktorou bol ženatý od roku 1952, kedy sa im narodila dcéra Jelena. Učil sa na Tichomorskej vysokej námornej škole. V roku 1945 zasiahol na palube minolovky sovietskej Tichooceánskej flotily do bojov 2. svetovej vojny proti Japonskému cisárstvu. Po skončení vojny pokračoval v štúdiách na Kaspickej vysokej námornej škole v azerbajdžanskom meste Baku, školu úspešne absolvoval v roku 1947.[5][4]
Následne slúžil ako dôstojník na ponorkách Čiernomorskej, Baltskej a Severnej flotily.[4] V júli 1961 ako zástupca kapitána Nikolaja Vladimiroviča Zatejeva pomohol predísť vzbure na vtedy novej sovietskej jadrovej ponorke triedy Hotel K-19 s balistickými raketami na palube. Ponorka mala vážnu poruchu, prehrieval sa jadrový reaktor a Archipov pomáhal s opravami, pričom dostal istú dávku ožiarenia.[3][pozn. 1]
Po udalostiach kubánskej raketovej krízy (pozri samostatnú kapitolu nižšie) zostal v sovietskom námorníctve a postupoval vyššie na rebríčku hodností a funkcií. Stal sa veliteľom ponorkovej brigády, potom veliteľom ponorkovej divízie, v roku 1975 kontradmirálom a následne náčelníkom Kaspickej vysokej námornej školy S. M. Kirova v Baku (kde v mladosti študoval). V roku 1981 mu bola udelená hodnosť viceadmirála.[2] V polovici 80. rokov odišiel do výslužby.[4]
Zomrel 19. augusta 1998 vo veku 72 rokov (zrejme aj dôsledkom rádioaktívneho ožiarenia)[3][7] v mestečku Železnodorožnyj v Moskovskej oblasti.
Úloha v Kubánskej krízeUpraviť
Počas tzv. Karibskej krízy 1. októbra 1962 dostala štvorica sovietskych ponoriek 69. brigády ponoriek Severnej flotily rozkaz vyplávať z Murmansku do oblasti v blízkosti Kuby. Išlo o ponorky B-4 (kapitán Rurik Ketov), B-36 (kapitán Alexej Dubivko), B-59 (kapitán Valentin Savickij) a B-130 (kapitán Nikolaj Šumkov).[8] Jednalo sa o diesel-elektrické ponorky typu objekt 641 (v kóde NATO trieda Foxtrot). Každá z ponoriek mala odstránené číslo z veže pre sťaženie identifikácie a niesla celkom 22 torpéd, medzi nimi bolo aj jadrové (o sile 15 kiloton TNT, čo bolo porovnateľné s hirošimskou atómovou bombou).[5] Námorníctvo USA (US Navy) vykonávalo na príkaz amerického prezidenta J.F. Kennedyho námornú blokádu Kuby, účelom ktorej bolo podporiť vyhlásené embargo a zamedziť tak legálnym dodávkam zbraní a materiálu na „ostrov slobody“ (ako sa Kuba občas označuje). Američania začali hon na sovietske ponorky s cieľom prinútiť ich k vynoreniu a identifikácii, priamy útok nebol povolený. Nevedeli však, že ponorky nesú okrem konvenčných zbraní aj jadrové. Nevedeli tiež to, že podmienky na sovietskych ponorkách boli veľmi náročné a že ich kapitáni majú v prípade amerického útoku právo použiť jadrové zbrane.[8] Súčasťou prenasledovania bolo zhadzovanie cvičných hlbinných náloží (PDC – practice depth charges), ktoré mali prinútiť ponorky k vynoreniu.[9] Tým však americké lode podstupovali značné riziko; po týždňoch stiesnených podmienok v morských hlbinách dlho bez vynorenia, bez kontaktu s moskovským velením a bez vedomia, že hlbinné nálože neobsahujú skutočnú trhavinu, mohla posádka ponorky (resp. ich velitelia) zareagovať protiútokom. Americkým námorným silám sa podarilo po intenzívnom prenasledovaní prinútiť k vynoreniu tri zo štyroch sovietskych ponoriek (B-36, B-130 a B-59). Štvrtú ponorku B-4 sa nepodarilo vypátrať. Udalosti na ponorke B-59 vedené kapitánom Savickým boli najdramatickejšie, hoci incident s možnosťou použitia jadrovej zbrane bol údajne zaznamenaný aj na palube B-130.[8]
27. októbra 1962 sa americkej námornej jednotke zloženej z 11 torpédoborcov a lietadlovej lodi USS Randolph (CV-15)[5] podarilo zachytiť neznámu ponorku (šlo o B-59), ktorú začali prenasledovať a zhadzovať na ňu cvičné hlbinné nálože. Kapitán Savickij, ktorý nemal rádiové spojenie s Moskvou, sa domnieval, že vypukli vojnové operácie. Mal v úmysle použiť proti útočníkom jadrové torpédo, na jeho odpálenie ale bol potrebný jednomyseľný súhlas troch členov: okrem kapitána, ešte Archipova, náčelníka štábu 69. brigády ponoriek[10] a teda služobne najstaršieho dôstojníka na palube, a politického zástupcu Ivana Semjo Maslenikova.[5][2] Proti bol iba Archipov, ktorému sa argumentami podarilo presvedčiť kapitána na vynorenie a čakanie na inštrukcie z Moskvy. Vynoreniu sovietskej ponorky asistovala štvorica amerických torpédoborcov: USS Beale (DD-471), USS Cony (DD-508), USS Lowry (DD-770) a USS Murray (DD-576). Američania dbali na opatrnosť a aby ukázali, že nemajú nepriateľské úmysly, signalizovali na vynorenú ponorku ponuku pomoci (mali podozrenie, že má technický problém). Kapitán Savickij ponuku odmietol. Potom sovietske plavidlo nabralo východný kurz a v sprievode amerických hladinových lodí z oblasti odplávalo. Ďalšie tri angažované ponorky tiež dostali z Kremľa rozkaz na návrat.[5]
V knihe Kubinskaja samba kvarteta Fokstrot (po rusky Кубинская самба квартета «Фокстрот», vydanej v roku 2002, po slovensky možno preložiť ako Kubánska samba kvarteta Foxtrotov) autora Alexandra Mozgovoja opísal svoj pohľad Vadim Pavlovič Orlov, priamy účastník udalostí.[11][12] Prezentuje ich takto: Kapitán Savickij údajne stratil nervy a „totálne vyčerpaný“ z prenasledovania a nemožnosti nadviazať rádiové spojenie s Moskvou, nariadil pripraviť jadrové torpédo na odpal. Zareval: „Zničíme ich! Zomrieme tiež, ale všetky ich potopíme!"[13] Zástupca kapitána Archipov ho upokojil a spoločne potom urobili rozhodnutie vynoriť sa. Orlovov popis je sporný do tej miery, že ostatní kapitáni sovietskych ponoriek neverili, že by Savickij taký rozkaz vydal.[8]
PoznámkyUpraviť
- ↑ Na základe týchto skutočností bol natočený film K-19: Stroj na smrť[6]
ReferencieUpraviť
- ↑ Vasili Alexandrovich Arkhipov [online]. findagrave.com, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c PANCHARTEK, Radek. Jediné stisknutí tlačítka dělilo svět od 3. světové války. Už několikrát. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2012-03-02. Dostupné online [cit. 2022-04-20].
- ↑ a b c Thank you Vasili Arkhipov, the man who stopped nuclear war. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2012-10-27. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 0261-3077.
- ↑ a b c d e биография [online]. persones.ru, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. (rusky)
- ↑ a b c d e ROBERTS, Priscilla Mary. Cuban Missile Crisis (The Essential Reference Guide). [s.l.] : ABC-CLIO, 2012. 278 s. ISBN 978-1-61069-065-2. S. 13-14. (anglicky)
- ↑ K-19: Stroj na smrt [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
- ↑ KRULWICH, Robert. You (and Almost Everyone You Know) Owe Your Life to This Man. [online]. nationalgeographic.com, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d The Submarines of October [online]. gwu.edu, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
- ↑ ROBINSON-LEON, Jeremy; BURR, William. The Submarines of October: Chronology [online]. nsarchive2.gwu.edu, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
- ↑ Национальная оборона / Главная тема [online]. 2009-2020.oborona.ru, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
- ↑ STERN, Sheldon M.. Averting 'the Final Failure' (John F. Kennedy and the Secret Cuban Missile Crisis Meetings). [s.l.] : Stanford University Press, 2003. 459 s. ISBN 978-0-8047-4846-9.
- ↑ ISAČENKOV, Vladimir. Cuban Missile Crisis, Russian Submarines - Johnson's Russia List 6-22-02 [online]. JRL, 2002-06-21, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
- ↑ LLOYD, Marion. SOVIETS CLOSE TO USING A-BOMB IN 1962 CRISIS, FORUM IS TOLD [online]. The Boston Globe, 2002-10-13, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vasilij Alexandrovič Archipov
ZdrojUpraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vasilij Archipov na českej Wikipédii.