Vasilij Maximovič Maximov

Vasilij Maximovič Maximov (rus. Василий Максимович Максимов; * 17. január 1844, Lopino – † 1. december 1911, Sankt Peterburg) bol ruský realistický maliar, člen umeleckého združenia peredvižnici.

Vasilij Maximovič Maximov
I. N. Kramskoj, Portrét V. V. Maximova, 1878, akvarel na papieri, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg
I. N. Kramskoj, Portrét V. V. Maximova, 1878, akvarel na papieri, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg
Narodenie17. január 1844
Lopino, Cárske Rusko
Úmrtie1. december 1911 (67 rokov)
Sankt Peterburg, Cárske Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vasilij Maximovič Maximov

Život a dielo upraviť

Vasilij Maximovič Maximov, ktorého najviac preslávili žánrové scény, sa narodil 17. januára (29. januára podľa starého kalendára) v dedine Lopino neďaleko Sankt Peterburgu v rodine roľníka. Už v mladosti sa uňho prejavil umelecký talent, preto sa v roku 1855 začal učiť v dielni maliarov ikon v Petrohrade.

V roku 1863 začal študovať na petrohradskej Akadémii výtvarných umení, o rok nato sa stal členom umeleckého krúžku združeného okolo P. A. Krestonosceva. V tomto období namaľoval svoj prvý obraz Choré dieťa (1864), za ktorý dostal zlatú medailu Akadémie.

Ovplyvnený zážitkami z detstva už od akademických čias túžil vo svojich obrazoch zachytávať život v rodnej krajine:

Chcem od základov poznávať Rusko a biedne ruské dediny, ktoré u nás nik nepozná, nikto netuší potreby a zármutky vidieka.

V roku 1866 ukončil štúdium a prijal ponuku na prácu domáceho učiteľa kreslenia v dedine Šubino v Tverskej gubernii na západe Ruska.

V lete toho istého roku sa vydal na poznávaciu cestu po kraji okolo rieky Volga, z ktorej si priniesol množstvo poznatkov o živote jednoduchých ľudí a ktoré naplno zužitkoval vo svojej neskoršej tvorbe. Úplne sa začal venovať dielam s tematikou života prostého vidieckeho ľudu; P. M. Tretiakovovi v jednom z listov napísal, že „... navždy prešiel k dedinskému životu“. Dôkazom toho je lyrikou predchnuté dielo Babičkine rozprávky (1867), ktoré takmer vzápätí po dohotovení a vystavení kúpil Tretiakov pre svoju galériu.

V roku 1875 namaľoval epický obraz Príchod kúzelníka na dedinskú svadbu, v ktorom nechal naplno vyniknúť svoj výtvarný talent. Na obraze zaujme množstvo dokonale zachytených postáv, z ktorých každá je portrétom skutočnej osoby.

Dojímavú scénu rozvinul na plátne Chorý muž (1881). V tomto období Maximov vytvoril celú kolekciu obrazov, venovaných životu bedárov: Chudobná večera (1879), Aukcia za nedoplatky (1880), Slepý hospodár (1884) a ďalšie. Častým výrazovým prostriedkom Maximovových diel s dedinskou tematikou je zobrazenie interiéru izieb v jednoduchých drevených domcoch.

Významný prelom v umeleckej kariére V. M. Maximova priniesol rok 1872, kedy sa v novembri toho roku stal plnoprávnym členom umeleckého združenia peredvižnici.

Z rámca jemu vlastných námetov vybočuje obraz Všetko v minulosti z roku 1889. Z diela s jednoduchým námetom dýcha nostalgia za uplynulými časmi. Šľachtic bol nútený presťahovať sa z honosného vidieckeho sídla do drevenej chalupy a teraz na jej priedomí v kresle spomína na zašlé časy. Monotónne plynúci čas symbolizuje postava sediacej starej ženy, ktorá si pletením svetra kráti nudný každodenný život. Obraz sa stretol s mimoriadne pozitívnym ohlasom.

V. M. Maximov venoval celé svoje dielo ľudu; jeho ústredným motívom sa stal ruský vidiek a život roľníkov ako stelesnenia najlepších kvalít ruského národa. Posledné roky života sa niesli v znamení depresií a chorôb. Krátko pred smrťou začal prácu na obraze Odpustková nedeľa, ktorý však ostal nedokončený.

Vasilij Maximovič Maximov zomrel 18. novembra (1. decembra) 1911 vo veku šesťdesiatsedem rokov. V histórii ruského umenia zaujal čestné miesto ako znalec života jednoduchého ruského človeka.

Výber z diela upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť