Winternitzove mlyny

Súradnice: 50°02′30″S 15°46′54″V / 50,0418°S 15,7817°V / 50.0418; 15.7817

Winternitzove mlyny v Pardubiciach je budova mlynov architekta Josefa Gočára. Navrhol ich pre bratov Egona a Karla Winternitza. Stoja na pravom brehu rieky Chrudimky pred sútokom s Labe, v Bílém Předměstí v tesnej blízkosti renesančného historického centra mesta. Stavba budovy začala roku 1909. Neskôr boli mlyny ďalej rozšírené.

Roku 2014 boli mlyny zaradené na zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky.

Dejiny

Pardubice, doteraz provinčné a predovšetkým poľnohospodárske mesto v Polabí, sa v tej dobe vďaka železničnému uzlu stávali zaujímavejšími pre obchodníkov a priemyselníkov. Na začiatku 20. storočia kvôli rovinatému povrchu a nevyhovujúcim podmienkam vodných tokov prebiehala rozsiahla regulácia riek, z ktorých slepých ramien vznikali umelé jazerá (melancholicky pripomínajúce renesančné rybnikárstvo). Pri Chrudimke a Labe vznikli parkové plochy (relaxačné zóny) okolo ktorých sa rozširovala zástavba mesta, pretože mesto zažívalo prudký nárast obyvateľstva. Mlyny nevyužívali náhon najbližších riek Labe a Chrudimky, ale cca 10 km dlhého umelého kanála Halda z riečky Loučná, ktorá je prítokom Labe.

Prevádzka mlynov bola ukončená v roku 2013. Ich vlastník, spoločnosť Goodmills, potom dlho pre objekt hľadal kupca. Až v roku 2016 objekt kúpili manželia Smetanovi. Plánujú postupnú obnovu miesta a jeho nové využitie.^[1]

Architektúra

Winternitzove mlyny, ako nová dominanta vizuálne svojou monštrozitou, nadväzujú na zámok rodu Pernštejnovcov. Ich architektúra je asociáciou babylonskej Ištarinej brány – odpoveďou na prudko vzrastajúce materiálne potreby obyvateľstva. Gočár počas realizácie tejto stavby projektoval rašelinové kúpele v neďalekej Bohdaneči, otvorené 1. mája 1913, v tvare kvetu lekna a Dům U Černé Matky Boží s kubistickými interiérmi vinárne a kaviarne Orient (so svietidlami kryštalického tvaru na balkónoch a v oknách prvého poschodia). Renesančná spomienka je zhmotnená motívom lastovičích chvostov, ktorými boli mlyny doplnené v dvadsiatych rokoch, keď súbežne Pavel Janák projektoval Pardubické krematórium a palác Adria v Prahe, ktorý architekt Le Corbusier označil „za masívnu stavbu asýrskeho charakteru“.

Literatúra

ŠEBEK, František. Stoleté ohlédnutí (život Pardubic kolem roku 1900). Pardubice : Helios, 2000. 142 s. ISBN 978-80-85211-09-2.
POCHE, Emanuel, a kol. Umělecké památky Čech : diel 3 : P – Š. 1. vyd. Praha : Academia, 1980. 538 s.
LUKEŠ, Zdeněk; PANOCH, Pavel. Století moderní architektury v Pardubickém kraji. Pardubice : Helios, 2006. ISBN 80-85211-19-X.

Referencie

↑ Majitel se chce do mlýnů nastěhovat, návštěvníky do nového pustí za 4 roky [online]. Český rozhlas, rev. 2017-03-31, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Winternitzove mlyny

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Winternitzovy mlýny na českej Wikipédii.

[ref1-1] Majitel se chce do mlýnů nastěhovat, návštěvníky do nového pustí za 4 roky [online]. Český rozhlas, rev. 2017-03-31, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.

[1]