Jigal Amir
Jigal Amir (* 31. máj 1970)[1] je izraelský pravicový extrémista, ktorý 4. novembra 1995 na záver zhromaždenia v izraelskom Tel Avive zavraždil úradujúceho izraelského premiéra Jicchaka Rabina. V čase vraždy bol študentom práva na Bar-Ilanovej univerzite. Amir si odpykáva doživotný trest za vraždu plus šesť rokov za zranenie Rabinovho bodyguarda Yorama Rubina.[2] Neskôr bol odsúdený na ďalších osem rokov za zosnovanie vraždy. Amir ľútosť nad atentátom nikdy nevyjadril.
Jigal Amir | |
izraelský pravicový extrémista, atentátnik | |
Narodenie | 31. máj 1970 (54 rokov) Herzlija, Izrael |
---|---|
Známy vďaka | Atentátu na predsedu vlády Jicchaka Rabina |
Súrodenci | Hagai Amir |
Odkazy | |
Commons | Jigal Amir |
Početné radikálne pravicové izraelské organizácie viedli kampane za Amirovo prepustenie. Bezpečnostná služba Šin bet vyhodnotila, že Amir zostáva hrozbou pre národnú bezpečnosť.[3] Kneset schválil zákon, ktorý bráni prezidentovi udeliť milosť atentátnikovi za vraždu predsedu vlády.
Atentát
upraviť4. novembra 1995, po demonštrácii na Námestí kráľov Izraela v Tel Avive (dnes Rabinovo námestie) na podporu dohôd z Osla Amir čakal na Rabina na parkovisku pri námestí, blízko Rabinovej oficiálnej limuzíny. Pri nej na Rabina dvakrát vystrelil poloautomatickou pištoľou Beretta 84F kalibru .380 ACP a tretím výstrelom zranil ochrankára Yorama Rubina. Amira sa okamžite zmocnili Rabinovi bodyguardi. Rabin bol urýchlene prevezený do nemocnice, kde o 40 minút neskôr zomrel na operačnom stole na stratu krvi a prepichnutie pľúc. Podľa súdu boli jeho spolupáchateľmi pri plánovaní atentátu brat Yigala Amira Hagai Amir a jeho priateľ Dror Adani.
Keď sa Amir dopočul, že Rabin je mŕtvy, povedal polícii, že je „spokojný“ a koná na „božie príkazy“.[4] Na súdnom procese Amir svoje činy nikdy neoľutoval.[2]
Neúspešné pokusy
upraviťAtentátu predchádzali tri neúspešné pokusy v tom istom roku: v Jad va-šem v Jeruzaleme, v hoteli Nof Yerushalayim a na slávnostnom otvorení diaľnice v Kfar Šmarjahu.[2] Z týchto plánov sa vždy na poslednú chvíľu upustilo.[5][6]
Súd
upraviťAmirov proces trval od 23. januára do 27. marca 1996. Sudcovia nariadili psychiatrické vyšetrenie tromi psychiatrami a jedným klinickým psychiatrom. Všetci sa zhodli na tom, že Amir pochopil význam svojich činov a je spôsobilý postaviť sa pred súd.[2]
Amir sa priznal, že zastrelil Rabina a pokúsil sa ospravedlniť svoje činy náboženskými dôvodmi. Tiež tvrdil, že mal v úmysle Rabina len paralyzovať a nie ho zabiť.[7][8] Súd zamietol jeho argumenty a uznal ho vinným z vraždy Rabina.
Amirovo tvrdenie, že konal v súlade so židovským právom, sudcovia odmietli: „Pokus udeliť náboženskú autoritu vražde... je úplne nevhodný a predstavuje cynické zneužívanie židovského práva na ciele, ktoré sú judaizmu cudzie.“[2]
V populárnej kultúre
upraviťFilm Incitement z roku 2019 zobrazuje faktory, ktoré viedli Amira k spáchaniu atentátu. Film debutoval v roku 2019 na Sundance Film Festival.[9]
Referencie
upraviť- ↑ ODENHEIMER, Natan. Trying to understand Yigal Amir 21 years on. Jerusalem Post, December 1, 2020. Dostupné online.
- ↑ a b c d e This Week in Haaretz 1996 / Rabin's Assassin Gets Life in Prison [online]. March 31, 2011. Dostupné online.
- ↑ STAFF, ToI. 25 years on, Rabin's jailed assassin still a national threat: security service [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 'I have no regrets' Law student confesses to killing Rabin. CNN World News, November 5, 1995. Dostupné online [cit. 2009-04-26].
- ↑ SCHMEMANN, Serge. A Trial, a Tape and a Warning in the Rabin Murder Case. The New York Times, December 20, 1995. Dostupné online [cit. 2009-04-26].
- ↑ SCHMEMANN, Serge. Rabin's Killer Charged With Murder, 2 Others With Conspiracy. The New York Times, December 6, 1995. Dostupné online [cit. 2009-04-26].
- ↑ AMIR TESTIFIES HE SHOT ONLY TO CRIPPLE RABIN [online]. . Dostupné online. Archivované 2023-06-07 z originálu.
- ↑ Yitzhak Rabin's Assassin, Yigal Amir, Sentenced to Life Imprisonment - Globes [online]. en.globes.co.il, 1996-07-25, [cit. 2023-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FAINARU2019-09-23T15:37:00+01:00, Edna. 'Incitement' wins top prize at Ophir awards, becomes Israel's Oscar submission [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jigal Amir
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yigal Amir na anglickej Wikipédii.