Zóny odolnosti rastlín (z anglického hardiness zone) sú zóny, ktoré určujú geografické regióny, v ktorých je schopný daný rastlinný druh existovať. Definované sú teplotnou odolnosťou rastliny a minimálnou teplotou, ktorú je druh schopný prežiť.

Teplotná škála zón odolnosti ukazuje hranice priemernej ročnej minimálnej teploty pre jednotlivé zóny

Zóny boli po prvýkrát vytvorené United States Department of Agriculture (USDA) a následne boli prevzaté aj pre ostatné regióny sveta. Určené sú minimálnou teplotou nameranou počas zimy (definované ako priemerná minimálna ročná teplota). Takže ak 5 po sebe idúcich zím je minimálna zimná teplota −14 °C, −12 °C, −8 °C, −16 °C, a −13 °C znamená to, že výsledna minimálna teplota je −12.6 °C, a územie patrí do zóny 7.

Väčšina územia Slovenska a Česka patrí do zóny 6, najvyššie polohy do zóny 5.

Výhody a nevýhody upraviť

Zóny odolnosti sú užitočné v mnohých prípadoch, pretože extrémne (najnižšie) zimné teploty sú hlavným faktorom ovplyvňujúcim prežívanie rastlín a rozhodujú o tom, či sa dá druh pestovať vonku vo voľnej pôde na danom mieste alebo nie. Najväčšou nevýhodou je, že v tejto škále nie sú započítavané letné teploty. Takto miesta, ktoré môžu mať rovnakú minimálnu zimnú teplotu, ale výrazne rozdielne letné teploty, budú spadať do rovnakej zóny. Preto napríklad Shetlandy a južná Alabama, obe sú v zóne 8 a 9 a majú rovnaké zimné minimá, ale ich klíma je veľmi rozdielna. V lete kontinentálna klíma Alabamy je o 20 °C teplejšia ako oceánická klíma Shetland, a preto len malé množstvo rastlín sa dá pestovať na oboch miestach. Shetlandy majú 1 až 8 dní v roku teplotu nad 30 °C, zatiaľ čo Alabama 61 až 150. V praxi to znamená, že druh, ktorý sa dá pestovať v USA a bez problémov jeho semená dozrievajú, sa na Shetlandich pestovať nedá, pretože mu nikdy nedozrejú semená.

Austrália, hoci je obklopená oceánom, je suchšia než Európa alebo USA. Čísla stupnice odolnosti v Austrálii sú iné ako pre USA, ale obe stupnice sú vzájomne prevoditeľné.

Odolnosť rastlín znamená schopnosť prežívania rastlín v podmienkach určitého miesta, vrátane odolnosti voči teplu, pôdnej vlhkosti, zrážkam a pod. Mapy odolnosti vyjadrujú iba odolnosť voči nízkym teplotám, a sú veľmi zjednodušené (neberú do úvahy mikroklimatické rozdiely). Napríklad sú rastliny zasiahnuté viac jednou extrémne nízkou nočnou teplotou alebo počet mrazových dní (teda dĺžka zimy) je dôležitejšia? V skutočnosti oba faktory sú dôležité. Ďalší aspekt je, že rastlina môže nejaký čas prežiť v danom území ale jeden zriedkavý mrazový deň ju môže zabiť.

Nízka teplota nie je jediný faktor ovplyvňujúci prežitie rastlín. Rovnako dôležitá je aj vysoká letná teplota, zrážky, pôdna reakcia, pôdna teplota. Taktiež mnohé rastliny aby kvitli a teda mohli vytvoriť semená a v danom území tak dlhodobo prežívať potrebujú, potrebujú určitý pomer dňa a noci.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť