Názvoslovie anorganických zlúčenín
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok alebo jeho časť mali byť presunuté do projektu wikibooks Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel na tvorenie chemických vzorcov z názvov anorganických zlúčenín a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je anión zlúčeniny a prídavné meno je katión. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.
Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v bezkyslíkatých vždy s príponou -ová, v kyslíkatých kyselinách potom s príponou odpovedajúcou oxidačnému stavu).
Rozdelenie vzorca/názvu upraviť
Chemický vzorec má dve časti aniónovú a katiónovú (napr. Na|Cl). Podstatné meno vo vzorci je anión a stojí vždy prvé. Prídavné meno je katión a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.[1]
Oxidačné číslo upraviť
Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.
Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu oxidačného čísla.
Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:
Oxidačné číslo | Prípona | Prípona aniónu |
---|---|---|
I | -ný / -ny | -nan |
II | -natý / -atý | -natan |
III | -itý | -itan |
IV | -ičitý | -ičitan |
V | -ičný | -ičnan |
-ečný | -ečnan | |
VI | -ový | -an |
VII | -istý | -istan |
VIII | -ičelý | -ičelan |
Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná nule.[2]
Oxidačné číslo V upraviť
Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).
Typické oxidačné číslo upraviť
Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (napr. vodík -I, I; kyslík -II).[3]
Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:
Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | 13 (IIIA) | 14 (IVA) | 15 (VA) | Chalkogény | Halogény | Vzácne plyny |
---|---|---|---|---|---|---|---|
I | II | III | IV | -III | -II | -I | - |
Číslovkové predpony upraviť
Číslovkové predpony sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (napr. Dioxid - O2).
Číslovkové predpony od 1 - 10:
Č. | Predpona | Č. | Predpona |
1 | mono- | 6 | hexa- |
2 | di- | 7 | hepta- |
3 | tri- | 8 | okta- |
4 | tetra- | 9 | nona- |
5 | penta- | 10 | deka- |
Halogenidy (Soli bezkyslíkatých kyselín) upraviť
Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu -id (napr. chlorid). Ich oxidačné číslo je -I.
Z názvu vzorec upraviť
Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (napr. chlorid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl4):
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | NaCl | chlorid sodný | 1:1 |
II | CaCl2 | chlorid vápenatý | 1:2 |
III | AlI3 | jodid hlinitý | 1:3 |
IV | CCl4 | chlorid uhličitý | 1:4 |
V | NF5 | fluorid dusičný | 1:5 |
PCl5 | chlorid fosforečný | ||
VI | SF6 | fluorid sírový | 1:6 |
VII | IBr7 | bromid jodistý | 1:7 |
VIII | OsF8 | fluorid osmičelý | 1:8 |
Tiež je možné použiť tzv. „šípkové pravidlo“ kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.
Zo vzorca názov upraviť
Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SF6 je 1:6, takže oxidačné číslo je VI (-ový)). Aj tu je možné použiť šípkové pravidlo.[6]
Oxidy a sulfidy upraviť
Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión kyslíka sa v zlúčenine nazýva oxid. Anión síry sa v zlúčenine nazýva sulfid. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je -II.
Z názvu vzorec upraviť
Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (napr. oxid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO2).
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | Na2O/Na2S | oxid/sulfid sodný | 2:1 |
II | CaO | oxid vápenatý | 2:2=1:1 |
III | Al2O3 | oxid hlinitý | 2:3 |
IV | CO2 | oxid uhličitý | 2:4=1:2 |
V | N2O5 | oxid dusičný | 2:5 |
P2O5 | oxid fosforečný | ||
VI | SO3 | oxid sírový | 2:6=1:3 |
VII | Re2O7 | oxid renistý | 2:7 |
VIII | OsO4 | oxid osmičelý | 2:8=1:4 |
Zo vzorca názov upraviť
Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SO3 je 1:3, takže oxidačné číslo je VI (-ový)).
Šípkové pravidlo upraviť
Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.[7]
Kyseliny upraviť
Bezkyslíkaté kyseliny upraviť
Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a aniónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + ová.
Vzorec | Názov |
---|---|
HF | kyselina fluorovodíková |
HCl | kyselina chlorovodíková |
HBr | kyselina bromovodíková |
HI | kyselina jodovodíková |
H2S | kyselina sírovodíková/sulfánová |
HCN | kyselina kyanovodíková |
Kyslíkaté kyseliny (Oxokyseliny) upraviť
Oxokyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyslíka a katiónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + oxidačná prípona.
Maximálne oxidačné číslo oxokyselín je VII.
Z názvu vzorec upraviť
Pri tvorení používajte tabuľku (napr. kyselina sírová má oxidačné číslo VI, to je 2:1:4, takže vzorec je H2SO4).
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | HClO | kyselina chlórna | 1:1:1 |
II | H2SO2 | kyselina sírnatá | 2:1:2 |
III | HNO2 | kyselina dusitá | 1:1:2 |
IV | H2CO3 | kyselina uhličitá | 2:1:3 |
V | HBrO3 | kyselina bromičná | 1:1:3 |
VI | H2SO4 | kyselina sírová | 2:1:4 |
VII | HMnO4 | kyselina manganistá | 1:1:4 |
Zo vzorca názov upraviť
Používajte tabuľku (napr. H2SO4 je 2:1:4, to je oxidačné číslo VI (-ová)).[8]
Hydroxidy upraviť
Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny hydroxidového aniónu (vodíka a kyslíka) a katiónu kovu. Názov tvorí podstatné meno (hydroxid) a prídavné meno + oxidačná prípona.
Maximálne oxidačné číslo hydroxidov je IV.
Oxidačné číslo hydroxidového aniónu získame sčítaním oxidačných čísel kyslíka a vodíka. O -II H I → OH -I
Z názvu vzorec upraviť
Použite tabuľku (napr. hydroxid hlinitý má oxidačné číslo III, to je 1:3, takže vzorec je Al(OH)3).
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | Na(OH) | hydroxid sodný | 1:1 |
II | Ca(OH)2 | hydroxid vápenatý | 1:2 |
III | Al(OH)3 | hydroxid hlinitý | 1:3 |
IV | Zr(OH)4 | hydroxid zirkoničitý | 1:4 |
Zo vzorca názov upraviť
Pri vytváraní použite tabuľku (napr. Al(OH)3 je 1:3, to je oxidačné číslo III (-itý)).[9][10]
Soli (anorganické) upraviť
Soli sú viacprvkové zlúčeniny katiónu kovového prvku (alebo amónneho katiónu - NH4) a aniónu zvyšku kyseliny, ktoré vznikajú neutralizáciou.
- ak soľ vznikla z bezkyslíkatej kyseliny - prípona aniónu je -id (napr. chlorid sodný)
- ak soľ vznikla z kyslíkatej kyseliny (oxokyseliny) - prípona aniónu je -an (napr. uhličitan vápenatý)
Soli kyslíkatých kyselín upraviť
Maximálne oxidačné číslo solí kyslíkatých kyselín je IV.
Anión kyseliny bude mať oxidačné číslo rovnajúce sa počtu nahradených vodíkov v soli. Anión má oxidačné číslo -II, ak pôvodná kyselina mala oxidačné číslo II, IV, VI. Inak bude oxidačné číslo aniónu -I.
Oxid. č. | Pôvodná kyselina | Počet nahradených vodíkov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | HClO | kyselina chlórna | 1 |
II | H2SO2 | kyselina sírnatá | 2 |
III | HNO2 | kyselina dusitá | 1 |
IV | H2CO3 | kyselina uhličitá | 2 |
V | HBrO3 | kyselina bromičná | 1 |
VI | H2SO4 | kyselina sírová | 2 |
VII | HMnO4 | kyselina manganistá | 1 |
H2SO4 → 2HI + SO4-II →→→ SO4-II
Oxidačné číslo aniónu vynásobíme s počtom atómov aniónu, výsledok vynásobíme -1 a vydelíme počtom atómov katiónu.
Cu|(SO4-II) → +2 | -2 → CuII|(SO4-II) → oxidačné číslo bude II → síran meďnatý
Hydratované soli upraviť
Pri hydratovaných soliach sa za vzorec dáva (napr ).
Pred názov sa dáva číslovková predpona + hydrát (napr. heptahydrát).
Heptahydrát síranu nikelnatého →
Peroxidy (anorganické) upraviť
Peroxidy sú zlúčeniny, ktoré obsahujú väzbu O-O. Ich názov tvorí podstatné meno (peroxid) a prídavné meno (katión). Značka peroxidového aniónu je O2-II. Všeobecný vzorec je R(O2)x.
Tabuľka upraviť
Použitie je rovnaké ako pri predchádzajúcich príkladoch.
Ox. č. | Príp. | Príklad | Vzorec | Pomer počtu atómov |
---|---|---|---|---|
I | -ný | Peroxid sodný | Na2O2 | 2:2 |
II | -natý | Peroxid vápenatý | CaO2 | 1:2 |
Niektoré peroxidy upraviť
Peroxid vodíka - H2O2
Peroxid sodný - Na2O2
Peroxid vápenatý - CaO2
Peroxid bárnatý - BaO2
Hydridy upraviť
Hydridy sú dvojprvkové zlúčeniny dvoch vodíkov s inými prvkami. Môžu byť aj organické.
Niektoré sú uvedené v tabuľke:
Prvky 1.-12. skupiny (príklady) | Prvky 13. skupiny | Prvky 14. skupiny | Prvky 15. skupiny | Chalkogény | Halogény | ||||||
Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov |
LiH | hydrid lítny | BH3 | borán | CH4 | metán karbán | NH3 | amoniakazán | H2O | voda oxidán | HF | fluorovodík fluorán |
CaH2 | hydrid vápenatý | AlH3 | alumán | SiH4 | silán | PH3 | fosfán | H2S | sulfán | HCl | chlorovodík chlorán |
UH3 | hydrid uranitý | GaH3 | galán | GeH4 | germán | AsH3 | arzán | H2Se | selán | HBr | bromovodík bromán |
ZrH4 | hydrid zirkoničitý | InH3 | indán | SnH4 | stanán | SbH3 | stibán | H2Te | telán | HI | jodovodík
jodán |
NbH5 | hydrid niobičný | TlH3 | talán | PbH4 | plumbán | BiH3 | bizmután | H2Po | polán | HAt | astatovodík astatán |
Ďalšie metódy upraviť
Metóda 1 upraviť
- Rozdeľte si vzorec.
- Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
- Vynásobte počet atómov aniónov a oxidačné číslo aniónov, zapíšte.
- Doplníte číslo na katiónovú časť a vydeľte ho počtom atómov.
- Zapíšte oxidačné číslo a vytvorte vzorec.
Al2|O3 → Al2|O3-II → 6 | -6 → Al2III|O3-II → oxid hlinitý
- Zapíšte značky prvkov a oxidačné čísla katiónov a aniónov.
- Nájdite najmenší spoločný násobok čísel.
- Najmenší spoločný násobok zapíšte pod vzorec - kladný katión, záporný anión.
- Číslom pod katiónom vydeľte oxidačným číslom katiónu a zapíšeme ako počet atómov katiónu, to isté anión.
- Vzorec zapíšte.
Oxid renistý → ReVII | O-II → 14 | -14 → Re2VII | O7-II
Metóda 2 upraviť
- Zapíšte oxidačné číslo aniónu.
- Ak Oxidačné číslo aniónu po vynásobení -1 sa nerovná počtu atómov katiónu, tak neskôr vynásobte oxidačné číslo katiónu číslom, ktoré by upravilo predchádzajúcu rovnicu.
- Počet atómov aniónu zapíšeme ako oxidačné číslo katiónu.
- Vytvorte názov.
CO2 → C | O2-II → CII*2 | O2-II → CIV | O2-II → oxid uhličitý
- Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
- Oxidačné číslo aniónu vynásobíme -1 a napíšeme ako počet atómov katiónu.
- Zapíšte oxidačné číslo katiónu podľa prípony.
- Oxidačné číslo katiónu napíšeme ako počet atómov aniónu.
- Ak je to potrebné, upravte krátením.
Oxid osmičelý → Os | O-II → Os2 | O-II → Os2VII | O-II → Os2VII | O8-II → OsVII | O4-II
Referencie upraviť
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 17.
- ↑ https://sk.wikipedia.org/wiki/Oxidačné_číslo
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 17.
- ↑ CABADOVÁ, Preložené:Martina. Superjednoduchá chémia. Bratislava : IKAR, 2022. S. 35.
- ↑ https://www.e-chembook.eu/cislovkove-predpony
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 48,49.
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 50,51.
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 58,59.
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 64.
- ↑ https://sk.wikipedia.org/wiki/Hydroxid
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 68,69.
- ↑ https://sk.wikipedia.org/wiki/Peroxid
- ↑ https://sk.wikipedia.org/wiki/Hydrid_(zlúčenina)
- ↑ VICENOVÁ, Helena. Chémia pre 8.ročník. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. S. 48,51.