Česká mincovňa (čes. Česká mincovna) je akciová spoločnosť, oficiálny a výhradný dodávateľ obežných mincí v Česku. Ako jediná mincovňa na svete je oprávnená raziť mince - české koruny - pre Českú národnú banku (ČNB). Vznikla krátko po zániku Československa 1. júla 1993 v Jablonci nad Nisou, kde sídli dodnes.

Okrem korún českých razila mince aj pre zahraničné centrálne banky, napríklad v Libanone, Moldavsku, Spojených arabských emirátoch či Venezuele. Súčasťou jej emisného plánu sú tiež pamätné mince a medaily, zberateľské mince a široké numizmatické portfólio.

Dejiny Českej mincovne upraviť

Spolu so zánikom Česko-Slovenska vznikla v Česku potreba nájsť oficiálneho dodávateľa obežných mincí. V čase Česko-Slovenska túto činnosť zastrešovala slovenská Mincovňa Kremnica, ktorá však po rozdelení prebrala úlohu výhradného dodávateľa mincí pre novovzniknuté samostatné Slovensko.

Česká mincovňa v prvej polovici roka 1993 vyhrala výberové konanie a stala sa oficiálnym dodávateľom mincí českej koruny. Mincovňa Kremnica je dodnes slovenským partnerom Českej mincovne a tieto inštitúcie v mnohých prípadoch spolupracujú pri razbe a distribúcii pamätných mincí a pamätných medailí, resp. zberateľských mincí a organizácii podujatí. V roku 2023 má Česká mincovňa štyri kamenné predajne v Česku - dve v Prahe, po jednej v Brne a Jablonci nad Nisou - a jednu zahraničnú v Bratislave.

Významné razby upraviť

Okrem českých obežných mincí má Česká mincovňa v portfóliu viacero významných razieb s vysokou zberateľskou a numizmatickou hodnotou. Pre Českú národnú banku vyrazila mincovňa zlatú mincu s priemerom 535 milimetrov a 130 kilogramov, ktorej nominálna hodnota činí 100 miliónov Kč - vyrazený bol iba jeden nepredajný kus, ktorý je dodnes vo vlastníctve ČNB. Táto minca pokorila viacero rekordov - stala sa najväčšou frézovanou mincou na svete, najväčšou zlatou mincou v Európe a druhou najväčšou zlatou mincou na svete.

Súčasťou portfólia mincovne sú aj české pamätné mince pre Českú národnú banku, ktoré majú, podobne ako obežné mince, nominálnu hodnotu v Kč.

Zlaté dukáty upraviť

V rámci emisného plánu Českej mincovne majú významné postavenie dukátové série, inšpirované historickými Svätováclavskými zlatými dukátmi, ktoré boli v Československu razené od roku 1923. Na ich averzoch sú zachytené významné míľniky českých dejín a života Přemysla Otakara II. - vrátane bitky na Moravskom poli, či miesto jeho posledného odpočinku v Katedrále svätého Víta. Tieto zlaté mince majú vysokú zberateľskú hodnotu nielen kvôli vysokej rýdzosti, ale aj kvôli limitovanej emisii.

Česká mincovňa vyrazila aj dukátovú sériu určenú pre slovenských zberateľov a investorov, ktorá pripomína dejiny Slovenska vo Veľkej Morave, v rámci Uhorska a neskôr Rakúsko-Uhorska.  Tieto zlaté medaily vyobrazujú významné osobnosti, vrátane Svätopluka, Cyrila a Metoda, Márie Terézie a Leopolda I., či šľachtické rody Turzovcov a Andrášiovcov.

Investičné mince upraviť

V emisnom pláne Českej mincovne možno nájsť okrem zberateľských zlatých mincí aj investičné mince zo vzácnych kovov. Medzi najznámejšie patria Český lev, Tolar a Slovenský orol.

Český lev upraviť

Séria týchto mincí predstavuje vôbec prvé rýdzo investičné mince razené v Česku. Vyobrazuje motív leva, ktorý sa v stredoveku stal symbolom českých zemí a aj v súčasnosti je heraldickým symbolom Česka. Tieto strieborné a zlaté mince sú razené v licencii zahraničného emitenta, ktorým je ostrov Niue. Z tohto dôvodu averz mincí nesie, okrem iného, podobizeň kráľovnej Alžbety II., resp. kráľa Karla III.

Tolar upraviť

Tieto strieborné a zlaté mince predstavujú hodnotné historické repliky takzvaného jáchymovského toliara (česky tolaru), ktorý vznikol v Českom kráľovstve v roku 1520. Ide o etymologického predchodcu viacerých zahraničných mien, vrátane dobového holandského daleru či neskôr aj amerického doláru.

Slovenský orol upraviť

Medzi investičné mince Českej mincovne patrí aj séria nesúca národný symbol Slovenska - orla skalného. Ide o prvú razbu svojho druhu určenú pre slovenský trh. Motív orla odkazuje na tradíciu zobrazovania tohto dravého vtáka v slovenských dejinách. Napríklad Ľudovít Štúr pomenoval kultúrnu prílohu Slovenských národných novín (dobový názov Slovenskje národňje novini) Orol tatránski. Orol ako symbol sa objavuje tiež v prvom verši epickej básne Mor ho! od Sama Chalupku.

Súčasnosť Českej mincovne upraviť

Emisný plán Českej mincovne vychádza každoročne na jeseň a je v ňom možné nájsť prehľadne zoradené emisie pamätných a zberateľských mincí a medailí na ďalší rok. Pri každej položke je uvedený dátum emisie, emisný náklad, rýdzosť vzácneho kovu a ďalšie špecifikácie. Aj v súčasnosti je možné v portfóliu Českej mincovne nájsť širokú ponuku pamätných zlatých medailí a mincí. Ide o rôzne tematické a zberateľské série, ale aj pamätné razby na zakázku Českej národnej banky. Česká mincovňa spolupracuje s Dubajským komoditným centrom DMCC (Dubai Multi Commodities Centre) a v roku 2023 pre Spojené arabské emiráty vyrazila sériu strieborných a zlatých mincí. Medzi významné osobnosti slovenského kultúrneho života, zachytené na pamätných minciach a pamätných medailách Českej mincovne, patria Marika Gombitová, Milan Lasica a Július Satinský či Miroslav Žbirka.

Externé odkazy upraviť