Turzovci

šľachtický rod

Turzovci (staršie Thurzovci; základný tvar: Turzo, staršie Thurzo, nem. Thurzo alebo Turzo, maď. Thurzo de Bethlenfalva, Thurzó, Thurzó család, poľ. Turzonowie) bol uhorský šľachtický rod. Jeho historicky najvýznamnejší členovia mali prevažne slovensko – nemeckých rodičov.

Turzovci
Coa Family Thurzo.svg
erb rodu Turzovcov
KrajinaČeské kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo
Titulyslobodní páni, župan, kráľovský pokladník, kráľovský tajomník, kráľovský pohárnik, veliteľ
ZakladateľMartin Turzo (Ján z Betlanoviec)
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Posledná hlava dynastieAdam Turzo v r. 1635 (spišská vetva)
Rok zániku dynastie1635
Štátna príslušnosťuhorská, nemecká
Ďalšie vetvy dynastiespišská, banskobystrická, oravsko-bytčianska, trenčianská, bojnická, šintavská, augsburská, dolno-rakúska, krakovsko-moravsko-sliezska a sedmohradská

Dejiny roduUpraviť

Pôvodné majetky rodu boli na Spiši v Betlanovciach, pôvodne nazývaných Betlhem. Prvým známym predstaviteľom rodu je Ján z Betlanoviec, ktorý tam žil na prelome 14. a 15. storočia, spoločne s bratmi Jurajom Tatárom a Martinom. Priezvisko „Turzo“ prvý raz použil jeho syn Juraj, levočskí mešťan. Od konca 15. storočia boli mešťanmi v Levoči a Krakove a obchodníkmi a podnikateľmi na Spiši, Gemeri, strednom Slovensku, Poľsku, Sedmohradsku, Čechách a Nemecku v oblasti hutníctva a baníctva.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Turzovsko-Fuggerovská mediarska spoločnosť

Ján III. Turzo s Jakubom Fuggerom podpísaním predbežnej zmluvy 15. novembra 1494 a zakladacej zmluvy 16. marca 1495 založili podnikateľskú spoločnosť v Banskej Bystrici. Turzovsko-fuggerovská spoločnosť už v roku 1500 patrila medzi najväčšie európske obchodné spoločnosti. V 16. a 17. storočí bola táto spoločnosť najväčším svetovým výrobcom medi, keď celkovo vyprodukovala spolu 125 000 ton medi. Vyrábali viac ako tisíc ton medi ročne a k tomu viac ako desiatky ton striebra. Spoločnosť si v rámci Európy vydobyla dominantné (monopolné) postavenie na trhu s meďou. Jej pôsobenie zasahovalo aj do Tirolska a Soľnohradska a neskôr presiahla hranice strednej Európy. Meď z Karpát a Tirolska sa vyvýžala do Poľska a na lodiach hanzových miest ďalej do Hamburgu, Francúzska, Španielska a Portugalska. Stala sa aj najväčšou bankou vtedajšieho sveta. [1] Thurzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k kontaktom stredoslovenských banských miest s vyspelými krajinami Európy a to napriek tomu že Fugerovci v roku 1546 definitívne z podniku odišli, po tom čo Turzovci boli z neho vytlačení už na začiatku 16 storočia. Ján Turzo III sa vďaka spoločnosti stal najbohatším občanom Krakova.[2] Čistý zisk Fuggerovcov a Turzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 14951546 vyše dva a pol milióna zlatých.

Turzovci vlastnili viacero strategických hradov Bytča, Oravský Podzámok, na istý čas aj Spišský hrad, Bojnice, Lietava, Červený Kameň a Hlohovec.

Za zarobené peniaze kupovali pozemky. Stali sa vlastníkmi panstiev Šintava, Hlohovec, Bojnice, Tematín, Trenčín, Spiš, Orava, Bytča, Červený Kameň, Hričov, Lietava, Zvolen, Tokaj a ďalších pozemkov v Uhorsku a Nemecku.

Po celé 16. storočie a začiatkom 17. storočia boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými županmi Spiša a Oravy. Mnohí členovia študovali na slávnych univerzitách v Padove a Wittenbergu. Pritom práve rozhľadenosť a poučenie, ktoré získali v nemeckom prostredí, ukotvili v ich prístupe zvyk hľadať východiská z tých najdôležitejších konfliktov skôr dohadmi než mečom. Turzovci patrili k šľachtickým rodom, ktoré mali veľmi blízko aj k slovenským vzdelancom. Dobre ovládali slovenský jazyk, samotný palatín Juraj III. Turzo sám v listoch používal termín „slovenský národ“.

Rodinní príslušníci sa priatelili s takými velikánmi ako bol Erazmus Rotterdamský či Eliáš Láni.

V roku 1621 vymrela Imrichom po meči oravsko-bytčianska vetva, roku 1635 a 1636 Adamom a Michalom spišské vetvy rodu.[3]

Známi príslušníci roduUpraviť

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[3]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. FILIPOW, Krzysztof. Tažba medi v Uhorsku a Poľsku a jej využitie na razbu mincí in BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára) [online]. Kremnica : Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2013, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
  2. BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára) [online]. Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2013, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
  3. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 89.

LiteratúraUpraviť

  • LENGYELOVÁ, Tünde: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012.
  • SAKTOROVÁ, Helena: Turzovské knižnice. Osobné knižné zbierky a knihy dedikované členom rodu Turzovcov. Martin 2009.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turzovci

Externé odkazyUpraviť