Otvoriť hlavné menu

Turzovci

šľachtický rod

Turzovci (základný tvar Turzo, historické slovenské písanie Thurzo alebo Turzo, po nem. Thurzo alebo Turzo, po maď. Thurzó) bol uhorský šľachtický rod. Jeho historicky najvýznamnejší členovia mali prevažne slovensko-nemeckých rodičov.

Turzovci (Thurzovci)
Turzo - coat of arms.png
erb rodu Turzovcov
KrajinaČeské kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo
Titulyslobodní páni, župan, kráľovský pokladník, kráľovský tajomník, kráľovský pohárnik, veliteľ
ZakladateľMartin Turzo (Ján z Betlanoviec)
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Posledná hlava dynastieAdam Turzo v r. 1635 (spišská vetva)
Rok zániku dynastie1635
Štátna príslušnosťuhorská, nemecká
Ďalšie vetvy dynastiespišská, oravsko-bytčianska, augsburská, betlanovská

Dejiny roduUpraviť

Pôvodné majetky rodu boli na Spiši v Betlanovciach, pôvodne nazývaných Betlhem. Prvým známym predstaviteľom rodu je Ján z Betlanoviec, ktorý tam žil na prelome 14. a 15. storočia, spoločne s bratmi Jurajom Tatárom a Martinom. Priezvisko „Turzo“ prvý raz použil jeho syn Juraj († pred 1458), levočskí mešťan. Od konca 15. storočia boli mešťanmi v Levoči a Krakove a obchodníkmi a podnikateľmi na Spiši, Gemeri, strednom Slovensku, Poľsku, Sedmohradsku, Čechách a Nemecku v oblasti hutníctva a baníctva. V roku 1494 založili Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť, niekedy považovanú za vôbec prvý rano-kapitalistický podnik v Európe. S ňou čoskoro získali monopol na trhu s meďou a otvorili obchodné miesta po celej Európe. Okolo roku 1500 ovládali výrobu drahých a neželezných kovov v Uhorsku.

Vlastnili viacero strategických hradov Bytča, Oravský Podzámok, na istý čas aj Spišský hrad, Bojnice, Lietava, Červený Kameň a Hlohovec.

Za zarobené peniaze kupovali pozemky. Stali sa vlastníkmi panstiev Šintava, Hlohovec, Bojnice, Tematín, Trenčín, Spiš, Orava, Bytča, Červený Kameň, Hričov, Lietava, Zvolen, Tokaj a ďalších pozemkov v Uhorsku a Nemecku.

Po celé 16. storočie a začiatkom 17. storočia boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými županmi Spiša a Oravy. Mnohí členovia študovali na slávnych univerzitách v Padove a Wittenbergu. Pritom práve rozhľadenosť a poučenie, ktoré získali v nemeckom prostredí, ukotvili v ich prístupe zvyk hľadať východiská z tých najdôležitejších konfliktov skôr dohadmi než mečom. Turzovci patrili k šľachtickým rodom, ktoré mali veľmi blízko aj k slovenským vzdelancom. Dobre ovládali slovenský jazyk, samotný palatín Juraj III. Turzo sám v listoch používal termín „slovenský národ“.

Rodinní príslušníci sa priatelili s takými velikánmi ako bol Erazmus Rotterdamský či Eliáš Láni.

V roku 1621 vymrela Imrichom po meči oravsko-bytčianska vetva, roku 1635 a 1636 Adamom a Michalom spišské vetvy rodu.[1]

Známi príslušníci roduUpraviť

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]

Turzovsko–Fuggerovská mediarska spoločnosťUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Turzovsko–Fuggerovská mediarska spoločnosť.

Rozvoj stredovekej Banskej Bystrice súvisel s ťažbou a spracovaním strieborno-medenej rudy. V roku 1495 založil v meste podnikateľ Ján Turzo (* 1437 – † 1508) šplajsovaciu medenú hutu a hámor a skoncentroval produkciu medi a striebra. Postupne skúpil alebo prenajal bane v Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline. V podnikaní sa spojil s nemeckým bankárom Jakubom Fuggerom (* 1459 – † 1525) z Augsburgu, jedným z najbohatších mužov v Európe. Vlastnil bane, huty, lesy a nehnuteľnosti; podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice. Podpísaním predbežnej zmluvy 15. novembra 1494 a zakladacej zmluvy 16. marca 1495 vytvorili Turzovci a Fuggerovci banskobystrickú podnikateľskú spoločnosť. Turzovsko-fuggerovská spoločnosť v časoch najväčšieho rozmachu vybudovala podnik, ktorý patril medzi najdokonalejší v Európe.

Vyčerpávajúca práca a nedostatočné hygienické podmienky sa odrážali na zdravotnom stave baníkov a hutníkov. Fuggerovci preto v roku 1496 priviedli do Banskej Bystrice nimi plateného lekára. Pre spoločnosť pracovali mnohí banskí odborníci – faktori, desiatky špecializovaných remeselníkov a veľa banských robotníkov.

V rokoch 15211529 bol v službách aj Ján Dernschwam, ktorý sa vypracoval na významnú osobnosť slovenského baníctva 16. storočia. Turzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť kúpila v Banskej Bystrici štyri domy na hlavnom námestí: Oberhaus (horný dom), na mieste ktorého dnes stojí Katedrála sv. Františka Xaverského (vtedajší kapitulský kostol), Unterhaus (dolný dom) známy ako Kammerhof, ktorý v rokoch 19131914 dôkladne prestavali s priechodom na terajšiu Národnú ulicu, Mittelhaus (stredný dom), dodnes nazývaný Turzov dom, v ktorom sídli Stredoslovenské múzeum.

Vlastnili aj Stürtzerov dom, ktorý stál na mieste dnešného biskupského sídla. Po smrti Jána Turza prevzal vedenie jeho syn Juraj. Banskobystrický magistrát viedol s mediarskou spoločnosťou dlhodobý spor o porušovaní mestských výsad. Mesto síce prvý spor prehralo, no v nasledujúcom spore svoje práva už dokázalo potvrdiť. Po Jurajovom odchode do Nemecka nastúpili na jeho miesto bratia Alex a Ján Turzo ml. V roku 1523 sa skončilo obdobie prenájmu kremnickej banskej a mincovej komory, krajina bola v hospodárskom rozvrate, spôsobenom aj zavedením menej hodnotnej drobnej mince moneta nova (1521) so zníženým obsahom striebra. V Banskej Bystrici a okolí vypukla séria vzbúr, ktoré prerástli do otvoreného povstania. Upokojenie sa nedostavilo ani po skonfiškovaní mediarskej spoločnosti a po zatknutí jej domácich „konateľov“ vrátane Alexa Turzu (* 1490 – † 1543).

Turzovci z podnikateľskej hry vypadli. Nevieme, či dobrovoľne, či ich odmietla fuggerovská strana. Alex Turzo po prepustení z väzenia začal zmätky naprávať vo funkcii kráľovského pokladníka. Kráľ Ferdinand I. ho čoskoro odškodnil – stal sa kráľovským miestodržiteľom. Turecké nebezpečenstvo a politické pomery spôsobili, že Fuggerovci z mesta v roku 1546 definitívne odišli. Pri vyrovnávaní účtov mali smolu. Veľa listín zhorelo pri požiari mesta v roku 1500, iné boli vystavené iba na Turzovcov. Po päťdesiatročnom hospodárení bola fuggerovská firma odškodnená za celý majetok mediarskej spoločnosti iba sumou 3 915 zlatých a 16 denárov. Kým Turzovci pobudli v Banskej Bystrici viackrát, z Fuggerovcov mesto navštívil v roku 1538 iba jeden reprezentant – Ján Jakub Fugger.

Čistý zisk Fuggerovcov a Turzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 14951546 vyše dva a pol milióna zlatých. V uvedenom období sa Banská Bystrica stala križovatkou duchovného a technického života. Turzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k mimoriadne čulým obchodným a spoločenským kontaktom stredoslovenských banských miest s Nemeckom, Českom, Poľskom, Sliezskom, a ďalšími vyspelými krajinami Európy.[2]

Produkcia medi a striebra Turzovsko - Fuggerovskej spoločnosti
obdobie meď v t. ročný priemer v t. striebro v kg ročný priemer v kg celkový zisk
1494 - 1523 49 453.5 1545.5 82 598 2 581 868 916
1526 - 1539 16 153.5 1 242.5 27 527 2 117 1 297 192
1541 - 1545 6 587.5 1 089 9 095 1 516 1 063 768

V období svojho najväčšieho rozmachu bola slovenská meď resp. medená ruda (90% medenej rudy sa vyvážalo na spracovanie do Krakova vďaka nižším daniam a následne sa meď vozila naspať na Slovensko na spracovanie - už vtedy to boli poriadni špekulanti) vyvážaná do celého sveta, napr. do Číny, Indie a takmer všetkých európskych krajín. V období medzi 16. a 17. storočím spoločnosť vyprodukovala neuveriteľných 125 000 ton medi čo nedokázal nikto iný na svete. Kvalitu bystrických hutníkov dokázala aj súťaž, ktorú nariadil panovník Ferdinand III. v roku 1633. Súťažili medzi sebou hutníci z Banskej Bystrice a Tirolska. Banskobystrickí robotníci vyrobili za rovnakých podmienok a pri polovičnej spotrebe paliva viac ako dvojnásobok medi.

ZaujímavosťUpraviť

Lode Krištofa Kolumba mali pod čiarou ponoru medené opláštenie, ktoré malo chrániť trup lodí pred biologickými usadeninami. Tieto opláštenia boli s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyrobené práve z medi pochádzajúcej z okolia Banskej Bystrice.[3]

GalériaUpraviť


ReferencieUpraviť

  1. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 89.
  2. PAMATIHODNOSTI.SK. THURZOVSKO–FUGGEROVSKÁ MEDIARSKA SPOLOČNOSŤ [online]. pamatihodnosti.sk, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online.
  3. HIRAKAWA, Kayo. The Pictorialization of Dürer's Drawings in Northern Europe in the Sixteenth and Seventeenth Centuries. [s.l.] : Peter Lang Publishing, 2009. ISBN 3-03911-725-4. S. 48.

LiteratúraUpraviť

  • LENGYELOVÁ, Tünde: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012.
  • SAKTOROVÁ, Helena: Turzovské knižnice. Osobné knižné zbierky a knihy dedikované členom rodu Turzovcov. Martin 2009.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turzovci

Externé odkazyUpraviť