Slovenčina
Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Slovenčina | |
Štáty | Slovensko USA Česko Kanada Srbsko Rumunsko Maďarsko Ukrajina Argentína |
---|---|
Región | Stredná Európa |
Počet hovoriacich | vyše 7 miliónov |
Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
Klasifikácia | indoeurópske jazyky |
Písmo | latinka (slovenská abeceda) |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Slovensko Česko[1] Vojvodina Európska únia |
Regulátor | Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | sk |
ISO 639-2 | slo |
ISO 639-3 | slk |
Mapa rozšírenia | |
Mapa rozšírenia slovenčiny:
Územia, kde je slovenčina jazykom väčšiny obyvateľov
Územia, kde je slovenčina jazykom významnej menšiny | |
Wikipédia | |
Adresa | sk.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipédia, Slobodná encyklopédia |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Počty hovoriaciach
upraviťPo slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) oficiálne údaje za rok 2000/2001:
- v Spojených štátoch (1 200 000/821 325)
- v Česku (350 000/183 749)
- v Maďarsku (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
- v Kanade (100 000/50 860)
- v Srbsku (60 000/59 021) – najmä vo Vojvodine
- v Poľsku (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
- v Rumunsku (18 000/17 199)
- na Ukrajine (17 000/6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
- v Rakúsku (10 234/10 234)
- v Chorvátsku (5 000/4 712)
ešte Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Škandinávia, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Cyprus, Rusko, Izrael, JAR, Argentína, Brazília, Uruguaj, Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.
Slovenčina ako úradný jazyk
upraviťSlovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je sk príp. slk podľa ISO 639. Slovenčina je známa ako „esperanto“ slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov.[2]
V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).[1]
Počet slovenských slov fungujúcich alebo aspoň raz použitých v písaných textoch súčasnej slovenčiny nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom korpuse môžeme odhadovať na viac ako 3 milióny (podľa jednotlivých tvarov) alebo približne 2 milióny (podľa počtu základných tvarov, v ktorých sú obsiahnuté všetky ich tvary nachádzajúce sa v textoch korpusu).[3]
Kodifikačné príručky
upraviťKodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.
Nárečia
upraviťSlovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:
- západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
- stredoslovenské nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
- východoslovenské nárečia
Abeceda
upraviťSlovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.
Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:
- a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž
Hláskoslovie
upraviťV slovenskom hláskosloví rozlišujeme:
- samohlásky: a á ä e é i í o ó y ý u ú
- dvojhlásky: ia ie iu ô
- spoluhlásky: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ĺ ľ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž
Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.
Gramatika
upraviťDejiny
upraviťČasté chyby
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b Portál veřejné správy České republiky [online]. portal.gov.cz, [cit. 2010-04-03]. Dostupné online. Archivované 2010-03-27 z originálu.
- ↑ O jazyku [online]. [Cit. 2015-11-10]. Dostupné online. Archivované 2015-11-18 z originálu.
- ↑ ŠIMKOVÁ, Mária. Kultúra slova, ročník 43, 2009, číslo 3, str.148 [online]. Bratislava: 2009. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenčina
- Wikislovník ponúka heslo Slovenčina
Externé odkazy
upraviť- Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave
- Základy slovenskej gramatiky Archivované 2008-07-25 na Wayback Machine
- Pravidlá slovenského pravopisu Archivované 2010-11-11 na Wayback Machine
- Morfológia slovenského jazyka Archivované 2008-09-19 na Wayback Machine
- Slovenský národný korpus
- Niekoľko slovenských slovníkov
- Časopis Kultúra slova Archivované 2008-10-06 na Wayback Machine
- Slovake.eu – viacjazyčný portál na výuku slovenčiny
- Online diktáty na precvičenie slovenčiny Archivované 2016-01-16 na Wayback Machine
- spisovná slovenčina z r. 1920 : Rukoväť (skrátená) spisovnej reči slovenskej : 1. časť. Čita - Chabrin : Informačno-osvetový odbor čsl. vojska v Rusku, 1920. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- spisovná slovenčina z r. 1847 : Zornička: Zábavnik pre ďjetki : Zv. 2. Levoča: Jan Werthmüller, 1847. 96 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- kniha o gramatike slovenskej a českej z 18. storočia - DOLEŽAL, Pavel. Grammatica slavico-bohemica, : in qua, praeter alia, ratio accuratae scriptionis et flexionis ... Posonii : Typis Royerianis, An. 1746. 321 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Korene slovenčiny – od indoeurópčiny k praslovančine