Slovenská abeceda

Slovenská abeceda alebo slovenské písmo^[1]^[2] je abeceda (resp. písmo), ktorá sa používa na zápis slovenčiny. Je to najdlhšia abeceda v celej Európe.

Prehľad znakov

Slovenskou abecedou tu primárne myslíme súbor všetkých písmen grafickej sústavy slovenského jazyka. Slovenská abeceda pozostáva zo 46 písmen. Každé z nich má dve podoby, tzv. malé písmeno a tzv. veľké písmeno (kedy sa má použiť malé a kedy veľké písmeno určujú pravidlá pravopisu). Tieto písmená okrem toho majú určité predpísané poradie. Nasleduje zoznam spomínaných 46 písmen v spomínanej malej a veľkej podobe a v spomínanom predpísanom poradí v ich tlačenej podobe:^[3]. V niektorých slovách je možné nájsť písmená prevzaté z iných jazykov. napr. ö (röntgen). Tieto písmená nie sú zahrnuté v slovenskej abecede.

malé písmená: a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž
veľké písmená: A, Á, Ä, B, C, Č, D, Ď, DZ, DŽ, E, É, F, G, H, CH, I, Í, J, K, L, Ĺ, Ľ, M, N, Ň, O, Ó, Ô, P, Q, R, Ŕ, S, Š, T, Ť, U, Ú, V, W, X, Y, Ý, Z, Ž.

Dvojhlásky ia, ie, iu (na rozdiel od dvojhlásky ô) sa nepovažujú za samostatné písmená, a teda ani za súčasť abecedy. Považujú sa za dve písmená.

V písme sa popri písmenách abecedy používajú interpunkčné znamienka.^[3]

Delenia

Písmená slovenskej abecedy možno rozdeliť nasledovne:

delenie 1:^[4]

veľké písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)
malé písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)

delenie 2:^[4]

tlačené písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť veľké alebo malé
písané písmená – tieto tu nie sú zobraziteľné; môžu byť veľké alebo malé

delenie 3:^[3]

jednoduché písmená bez diakritiky (t. j. litery v užšom zmysle, t. j. základné latinské písmená): a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z
písmená vytvorené pridaním diakritických znamienok:
- dĺžeň (´): á, é, í, ĺ, ó, ŕ, ú, ý,
- mäkčeň (ˇ): č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,
- dve bodky (¨): ä,
- vokáň (ˆ): ô
zložky: dz, dž, ch.

delenie 4:^{[pozn 1]}

spoluhláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce spoluhlásky), a to v podobe buď jednoduchých spoluhláskových písmen alebo v podobe spoluhláskových zložiek – zoznam pozri nižšie.
- 32 spoluhláskových písmen: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž
samohláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce samohlásky, t. j. vyjadrujúce buď jednoduché samohlásky alebo dvojhlásky) – zoznam pozri nižšie
- 14 samohláskových písmen: a, á, ä, e, é, i, í, o, ó, ô, u, ú, y, ý

Abeceda, názvy písmen a zodpovedajúce hlásky

Písmeno	Názov/ Hláskovanie písmena		IPA	Príklad^[5]
Písmeno	Podľa PSP	Podľa iných zdrojov	IPA	Príklad^[5]
A a	a	á	/a/	Auto
Á á	á	dlhé a; dlhé á	/aː/	Áno
Ä ä	široké e	a s dvoma bodkami; prehlasované a	/ɛ/	Väz
B b	bé		/b/	Baran
C c	cé		/ts/	Cena
Č č	čé		/tʃ/	Čakať
D d	dé		/d/	Dom
Ď ď	ďé	mäkké dé	/ɟ/	Ďakujem
Dz dz	dzé		/dz/	Hádzať
Dž dž	džé	mäkké dzé	/dʒ/	Džem
E e	e	é	/ɛ/	Euro
É é	é	dlhé e; dlhé é	/ɛː/	Éra
F f	ef		/f/	Farba
G g	gé		/ɡ/	Guma
G g	gé		/dʒ/	Gin
H h	há		/ɦ/	Hora
Ch ch	chá		/x/	Chata
Ch ch	chá		/ɣ/ alebo /h/	Achjaj
I i	i	í; mäkké i; mäkké í;jota	/ɪ/	Ikra
I i	i	í; mäkké i; mäkké í;jota	/j/	Detail
Í í	í	mäkké í; dlhé i; dlhé í; dlhé mäkké i; dlhé mäkké í; dlhá jota	/iː/	Ísť
J j	jé		/j/	Jama
K k	ká		/k/	Kedy
L l	el		/l/	Lampa
Ĺ ĺ	dlhé el		/lː/	Vĺča
Ľ ľ	eľ	mäkké el	/ʎ/	Ľudia
M m	em		/m/	Mama
N n	en		/n/	Nos
			/ɲ/	Anjel
			/ŋ/	Banka
Ň ň	eň	mäkké en	/ɲ/	Ňuchať
O o	o	ó	/o/	Oko
Ó ó	ó	dlhé o; dlhé ó	/oː/	Óda
Ô ô	ô		/wo/	Kôň
Ô ô	ô		/uwo/	Ôsmy
P p	pé		/p/	Para
Q q	kvé		/kv/	Aquapark
Q q	kvé		/k/	Tequila
R r	er		/r/	Rak
Ŕ ŕ	dlhé er		/rː/	Vŕba
S s	es		/s/	Sen
Š š	eš		/ʃ/	Šanca
T t	té		/t/	Tabuľa
Ť ť	ťé	mäkké té	/c/	Ťava
U u	u	ú	/u/	Blud
			/w/	Peknou
			nemé	Tequila
Ú ú	ú	dlhé u; dlhé ú	/uː/	Súd
V v	vé		/v/	Vlak
			/w/	Krv
			/f/	Vták
W w	dvojité vé	dvojité w	/v/	Watt
W w	dvojité vé	dvojité w	/w/	Cowboy
X x	iks	ix	/ks/	Xylofón
Y y	ypsilon	tvrdé y tvrdé i	/ɪ/	Yzop
Y y	ypsilon	tvrdé y tvrdé i	/j/	Yeti
Ý ý	dlhý ypsilon	dlhé y; dlhé ý; tvrdé í; tvrdé ý; dlhé tvrdé i; dlhé tvrdé í; dlhé tvrdé y	/iː/	Výr
Z z	zet	zé	/z/	Zima
Z z	zet	zé	/ts/	Pizza
Ž ž	žé	žet	/ʒ/	Život

Podrobnejšia verzia hláskovej časti tejto tabuľky je uvedená v článku Fonetika a fonológia slovenčiny; podrobnejšia verzia obsahuje aj fonémy, transkripciu podľa IPA, sčasti aj iné transkripcie a obsahuje aj hlásky vznikajúce v skupinách d/t/n/l+e/e/í, pri spodobovaní a pod.

Zložky

V slovenskej abecede, a teda aj vo vyššie uvedenej tabuľke, sú – ako vidno – obsiahnuté aj zložky, t. j. ch, dz, dž. Podrobnejšie o problematike slovenských zložiek (teda dz, dž a ch) pozri v článku zložka (jazykoveda).

Dvojhláskové písmená

Dvojhláskové grafémy (písmená) v slovenčine sú (v hranatých zátvorkách sú uvedené zodpovedajúce hlásky, teda samohlásky v pravom slova zmysle):

ia [ia]
ie [ie]
iu [iu]
ô [uo].

Poznámky

↑ Kým samohláska/spoluhláska (iný názov: samohláskový/spoluhláskový zvuk) sú pojmy vzťahujúce sa na zvukovú podobu jazyka, samohláskové/spoluhláskové písmeno (iný názov: samohlásková/spoluhlásková graféma) sú pojmy vzťahujúce sa na grafickú podobu jazyka. Napr. samohláske [i] zodpovedajú samohláskové písmená i a y.

Referencie

↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212.
↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 3. dopln. vyd. Zväzok 1. Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. Dostupné online. S. 91.
↑ ^a ^b ^c Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola I. Písmo, abeceda a pravopis, s. 25 – 28.
↑ ^a ^b graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158 – 159.
↑ Zdroje sú uvedené v článku Fonetika a fonológia slovenčiny.

Pozri aj

Iné projekty

Jazykový portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenská abeceda

[5] Kým samohláska/spoluhláska (iný názov: samohláskový/spoluhláskový zvuk) sú pojmy vzťahujúce sa na zvukovú podobu jazyka, samohláskové/spoluhláskové písmeno (iný názov: samohlásková/spoluhlásková graféma) sú pojmy vzťahujúce sa na grafickú podobu jazyka. Napr. samohláske [i] zodpovedajú samohláskové písmená i a y.

[1] KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212.

[2] STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 3. dopln. vyd. Zväzok 1. Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. Dostupné online. S. 91.

[psp-pismo-3] Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola I. Písmo, abeceda a pravopis, s. 25 – 28.

[EJ-4] raféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158 – 159.

[X2-6] Zdroje sú uvedené v článku Fonetika a fonológia slovenčiny.

[1]

[2]

[3]

[4]

[pozn 1]

[5]