Ján Stanislav (1904)
Prof. PhDr. Ján Peter[1] Stanislav, DrSc. (* 12. december 1904, Liptovský Ján – † 29. júl 1977, Liptovský Mikuláš) bol slovenský jazykovedec, slavista a univerzitný profesor. Jeho meno nesie Slavistický ústav Jána Stanislava SAV.[2]
Ján Stanislav | |
slovenský jazykovedec, slavista a univerzitný profesor | |
Dielo | |
---|---|
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
Akademický titul | profesor |
Vedecká hodnosť | doktor vied |
Významní profesori | Miloš Weingart, Albert Pražák, |
Významní študenti | Šimon Ondruš, Matúš Kučera |
Osobné informácie | |
Narodenie | 12. december 1904 Liptovský Ján |
Úmrtie | 29. júl 1977 (72 rokov) Liptovský Mikuláš |
Národnosť | slovenská |
Manželka | Delfína Stanislavová (1938-1977) |
Deti | Ivan Stanislav (* 1939) Juraj Stanislav (* 1950) |
Vo svojej výskumnej činnosti sa zaoberal dejinami a dialektológiou slovenského jazyka a staroslovienčinou, najmä z hľadiska jazykových a kultúrnych pomerov na Veľkej Morave s osobitným zameraním na pôsobenie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave.[3] Významnou mierou sa pričinil o poznanie slovenskej historickej gramatiky a najstarších dejín slovenského jazyka.[4]
Rodina
upraviť- otec: Ján Stanislav († 1952)
- matka: Pavlína, rod. Chvojková († 1956)
Narodil sa ako tretie dieťa, dve staršie sestry zomreli ako veľmi malé deti.[5]:15 Celkovo mal 2 bratov a 2 sestry. Pochádzal z prostých pomerov: otec bol remeselník-debnár, matka bola slúžka.
Štúdium, vedecké a pedagogické pôsobenie
upraviťZákladnú školu navštevoval v rokoch 1910 – 1915 v Liptovskom Mikuláši.[6] V rokoch 1915 – 1924 študoval na gymnáziách v Levoči a Liptovskom Mikuláši (Gymnázium Michala Miloslava Hodžu), kde aj v júni 1924 maturoval.[5]:20
Pokračoval štúdiom slavistiky a romanistiky na UK v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1928.[7] Dňa 14. decembra 1928 obhájil prácu Nárečia východnej tretiny Liptova a bol mu udelený titul PhDr.[5]:28 Po skončení štúdia pracoval v rokoch 1929 – 1938 ako asistent a neskôr docent v Slovanskom seminári FF UK v Prahe, od roku 1939 až do smrti pôsobil ako profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[7]
Ako prvý preložil do slovenčiny Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda (1933), Dlhý aj krátky život Klimenta Ochridského (1950), slovanské životy Nauma Ochridského a ďalšie cyrilo-metodské pramene.[8]
Ocenenia
upraviťV roku 2005 mu prezident SR Ivan Gašparovič prepožičal in memoriam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Dielo
upraviťKnižné práce
upraviť- Liptovské nárečia (1932)
- Československá mluvnica pre odborných učiteľov a vysokoškolákov (1938)
- K jazykovednému dielu Antona Bernoláka: kritické vydanie spisov Dissertatio a Orthographia (1941)
- Kultúra starých Slovákov (1944, ²1997)
- Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši (1945)
- Odkryté mená slovenských miest a dedín (1947, ²2008)
- Po stopách predkov: staroslovenská čítanka pre vyššie triedy stredných škôl (1948)
- Slovenský juh v stredoveku I. – II. (1948; ²1999, 2004)
- Zo života slov a našich predkov (1950)
- Slovenská výslovnosť: príručka pre umelcov a iných verejných pracovníkov (1953)
- Kultúra slovenského hovoreného jazyka (1955)
- Dejiny slovenského jazyka I. – V. (1956, 1957, 1958, 1973)
- Zo vzťahov medzi rečou, hudbou a spevom (1956)
- Z rusko-slovenských kultúrnych stykov v časoch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra (1957)
- Slowakische Grammatik (1977)
- Hudba, spev, reč (1978)
- Starosloviensky jazyk 1. – 2. (1978, 1987)
Vysokoškolské skriptá
upraviť- Vývin slovenského jazyka (1951)
- Slovenská historická gramatika 1-4 (1955-1962)
Spoluautor
upraviť- OLIVA, Karel; STANISLAV, Ján. Teória literatúry (1936, 2. vyd. 1949)
Editor, prekladateľ
upraviť- Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác (1933, ²1935)
- Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom : preklad Bulharskej a Ochridskej legendy s úvodom (1950)
- Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda (1933, ²1934)
- Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch (1950)
Referencie
upraviť- ↑ Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Slavistický ústav Jána Stanislava [online]. www.slavu.sav.sk, [cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
- ↑ Stanislav, Ján. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 421.
- ↑ Stanislav, Ján. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 305 – 306.
- ↑ a b c STANISLAV, Ivan. Život v slove : rozprávanie o profesorovi Jánovi Stanislavovi. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1987.
- ↑ STANISLAV, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 332 – 334.
- ↑ a b STANISLAV, Ján. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 307.
- ↑ ŠKOVIERA, Andrej. Slovenské preklady cyrilo-metodských prameňov. S osobitným zreteľom na dielo Jána Stanislava. In: Ján Stanislav a slovenská slavistika. Ed. Ján Doruľa, Peter Žeňuch. 1. vyd. Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV – Slovenský komitét slavistov, 2016. 272 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-28-2. S. 91 – 112.
Zdroje
upraviť- JÁN STANISLAV [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
- JÁN STANISLAV [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online. Archivované 2008-12-07 z originálu.