Otvoriť hlavné menu

Univerzita Komenského v Bratislave

najstaršia a najväčšia slovenská univerzita

Univerzita Komenského v Bratislave (v rokoch 19391954 nazývaná Slovenská univerzita) je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita. Vznikla v roku 1919 a mala mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Od svojho vzniku zaujíma popredné miesto v slovenskom systéme vysokoškolského vzdelávania. Je najkomplexnejšie vybudovaná univerzita klasického typu na Slovensku.

Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Komenského.jpg
Historická budova auly Univerzity Komenského v Bratislave na Šafárikovom námestí
Iné názvy
Latinský názovUniversitas Comeniana
Základné informácie
SkratkaUK
Typverejná univerzita
Rok založenia27. júna 1919
Vedenie
RektorMarek Števček
KvestorIngrid Kútna Želonková
Štatistické údaje
Počet fakúlt13
Počet zamestnancov4 427
Počet študentov22 512 (jan. 2019, všetky 3 stupne štúdia, denná aj externá forma)
Doktorandi1876
Rozpočet164 694 740,79 eur (2017)[1]
Ďalšie informácie
Školský časopisNaša univerzita
Kontaktné údaje
MiestoBratislava, Slovensko
AdresaŠafárikovo námestie 6
818 06 Bratislava 16
Telefón+421 2 9010 9986
Oficiálny webhttp://www.uniba.sk
Oficiálny e-mailinfocentrum@uniba.sk

Univerzita Komenského má 13 fakúlt a viac ako 20[chýba zdroj] pedagogických, vedeckých a iných pracovísk a účelových zariadení. Na fakultách univerzity študuje vo všetkých formách a stupňoch štúdia takmer 24 000[2] študentov.[3] Každoročne prijíma do prvých ročníkov štúdia takmer 8 000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.[4] Univerzita Komenského je aj významnou vedeckou inštitúciou. Študuje na nej vyše 1 800 doktorandov[5]. Počet zahraničných študentov dennej a externej formy štúdia študujúcich na fakultách UK je takmer 2 900 študentov z 88 krajín[2].

Obsah

Fakulty a ďalšie súčasti UK v BratislaveUpraviť

DejinyUpraviť

Zákon[8] o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna 1919 prijalo Národné zhromaždenie nadobudol účinnosť 11. júla 1919. Zákon obsahoval len 4 vety. Jednou z nich bolo, že prednášky sa konajú v českom alebo slovenskom jazyku, ďalšou, že majú byť zriadené štyri fakulty: právnická, lekárska, prírodovedecká a filozofická. V tretej vete sa ukladalo vláde tento zákon uskutočniť.[8] Lekárska fakulta začala výučbu už v roku 1919, právnická a filozofická v roku 1921 a prírodovedecká až v roku 1940.

31. júla 1919 začala pôsobiť nová lekárska fakulta, ktorá fungovala spočiatku s 11 českými profesormi (stará bola súčasťou Alžbetínskej univerzity). 11. novembra 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského.

Slávnostné otvorenie univerzity sa uskutočnilo 9. decembra 1919 v Malej aule UK na Kapitulskej ulici č.1. (dnes sídlo Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty). Historické otváracie príhovory ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára, prvého rektora Kristiána Hyneka (1919 – 1921) a študenta medicíny Ľudevíta Valacha boli nabité emóciami.[9]

V roku 1919 už dávnejšie fungovali aj katolícka fakulta a evanjelickú fakulta, nie však ako explicitné súčasti UK. Ustanovenie UK v zmysle zákona malo nahradiť maďarskú Alžbetínsku univerzitu. Rektorát univerzity Komenského sídlil v budove Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty, ktorá sa až 24. apríla 1936 stala súčasťou Univerzity Komenského. (Od roku 1882 existovala v Bratislave samostatná Teologická akadémia uhorskej evanjelickej cirkvi a.v. Tá bola roku 1919 premenovaná na Slovenskú evanjelickú a.v. teologickú akadémiu. Na evanjelickú fakultu UK bola pretvorená v r. 1934.)

Oddelenie vzťahov s verejnosťou RUK uvádza, že univerzita „bola založená 27. júna 1919. Akademický rok 2018/2019 sa ponesie v znamení osláv storočnice. Na otvorení (školského) roka sa zúčastnila aj ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová“. [10] Univerzita teda začala oslavovať svoju storočnicu už v roku 2018. V októbri 2018 bola vyhlásená súťaž na logo k tejto príležitosti. Logo bolo predstavené v januári 2019.[11] 27. júna 2019 oslavy na pôde UK vyvrcholia akademická slávnosťou po ktorej bude nasledovať slávnostný koncert v Redute.[12]

V roku 1921 začala pôsobiť právnická fakulta a filozofická fakulta spočiatku len s českými profesormi. Asi polovica českých profesorov sa vrátila na svoje pôvodné pracoviská ešte pred rokom 1938. Ostatní boli vyhnaní po vzniku vojnovej Slovenskej republiky, keď sa rektorom Univerzity Komenského stal Vojtech Tuka.

V roku 1939 bola univerzita premenovaná na Slovenskú univerzitu, v roku 1954 späť na Univerzita Komenského. V roku 1940 vznikla Prírodovedecká fakulta, 4. januára 1947 otvorili Pedagogickú fakultu, zriadenú v roku 1946, v roku 1952 vznikla fakulta farmaceutická, v roku 1960 telesnej výchovy a športu, v roku 1964 pedagogická v Trnave, v roku 1980 matematicko-fyzikálna. V roku 1966 začala v Martine fungovať pobočka Lekárskej fakulty, ktorá sa v roku 1969 osamostatnila a vytvorila samostatnú Lekársku fakultu, v roku 1991 premenovanú na Jesseniovu fakultu[13]. V roku 1990 do zväzku univerzity opätovne vstúpila Evanjelická bohoslovecká a Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta. V roku 1991 vznikla Fakulta managementu a najneskôr v roku 2002 i Fakulta sociálnych a ekonomických vied. V roku 2009 univerzita zaviedla unifikovaný systém elektronického zápisu predmetov AIS2.

V roku 1999 bola po Univerzite Komenského pomenovaná planétka (10207) Comeniana.

RektoriUpraviť

Rektori a zastupujúci rektori UK a SU[14][15]

Hlavná budovaUpraviť

Dnešná hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábrežie), Roykovej ulice (dnešná Tobrucká ulica) a Šafárikovho námestia v Bratislave. Výstavbu „obchodného paláca“ financoval štát a mesto. V novostavbe mala byť umiestnená burza a iné obchodné spoločnosti (dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia, zemský archív a podľa rozhodnutia zo 4. decembra 1936 aj pošta).[14] „Zápas univerzity o pridelenie budovy začal v roku 1934, keď si vtedajší rektor Antonín Kolář vyžiadal audienciu u ministrov Hodžu, Dérera, Beneša a senátorov A. Štefánka a K. Stodolu. Intervenoval aj u predsedu vlády J. Malypetra. 3. apríla 1935 bola vytvorená stavebná komisia na čele s predsedom S. Kostlivým, ktorá sa zamerala na získanie štátneho obchodného paláca pre UK. Tento zámer bol korunovaný úspechom a budova bola pridelená právnickej a filozofickej fakulte. Slávnostné otvorenie budovy bolo 11. marca 1937 a už na druhý deň prebehla v Auditoriu maximum inaugurácia rektora prof. JUDr. Vratislava Bušeka.“[14] V univerzitnej aule sa následne uskutočnili:

 
Hlavná budova Univerzity Komenského v Bratislave

HistóriaUpraviť

Pôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom dňa 19. januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble v Bratislave, ktorá ho 22. marca 1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 milióna .

NávrhUpraviť

Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17. septembra 1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. Mestský notársky úrad vydal 27. marca 1930 stavebné povolenie na stavbu budovy „Štátny obchodný dom v Bratislave“. V tejto súťaži sa zúčastnili viacerí významní architekti, medzi nimi aj Alois Balán s Jiřím Grossmanom či Antonín Černý. Prvú cenu získal akademický architekt František Krupka (1885 – 1963), ktorý prišiel na Slovensko roku 1919 z Viedne, kde pracoval v ateliéri svetoznámeho secesného architekta, moravského rodáka J. M. Olbricha. Realizovaním stavby bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť. Na architekta vplývali neskoršie funkcionalistické trendy len okrajovo a ako jeden z mála udržal vo svojej tvorbe vyvážené a zreteľne čitateľné tradičné hodnoty.

ArchitektúraUpraviť

Napriek lichobežníkovému tvaru parcely navrhol Krupka symetrický objekt s pravouhlou konštrukčnou a dispozičnou schémou s dôstojným vstupom na zaoblenom nároží. Ťažiskovými prvkami sú najmä polvalcová vstupná dvorana položená na mohutných pilieroch schodišťovej podnože a v centre umiestnená veľká aula prekrytá zasklenou valenou klenbou. V hmotnom i výtvarnom riešení autor zúročil svoje viedenské skúsenosti s reprezentatívnou architektúrou (v ateliéri Friedricha Ohmanna, ktorý bol aj jeho učiteľom na Viedenskej akadémii výtvarných umení, sa podieľal aj na adaptácii Hofburgu). V roku 1934 vláda rozhodla adaptovať budovu pre účely Univerzity Komenského. Po rozhodnutí o umiestnení Univerzity Komenského do tejto polohy sám Krupka prepracoval pôvodný projekt obilnej burzy podľa potrieb univerzity. Jeho moderný klasicizmus tvorí prechod k nastupujúcej moderne. Ešte je v ňom veľa monumentality a klasických, ale kvalitných detailov. Tvaroslovie sa však už očisťuje do hladkých čistých plôch.

PrestavbaUpraviť

Ďalšie úpravy nasledovali až v roku 1974, keď podľa projektu V. Karfíka realizovali prístavbu zadnej časti. Posledné výraznejšie zásahy do interiéru sa robili v prvej polovici deväťdesiatych rokov (autori Ján Miloslav Bahna, František Starý a Igor Palčo). Išlo o nové rozdelenie funkcií auly – na spodnom podlaží vznikla reprezentatívna rektorská sieň a hore poslucháreň, tzv. amfiteáter. V tomto „amfiteátri“ univerzity prestavba vylúčila voľakedajšiu galériu a poslucháreň rieši stupňovitým spôsobom v polkruhovom usporiadaní sedenia. Na čelnej strane sú popri bežnom vybavení (plátno na premietanie, tabuľa) umiestnené zboku prekladateľské kalúry, tie však, žiaľ, pôsobia rušivo. Naopak, citlivo sú využité pôvodné výtvarné detaily, zakomponované do nového riešenia. Hľadisko sa ľahko demontuje, no vyhotovenie niektorých detailov nie je dostatočne kvalitné. Celkovo nový interiér pôsobí veľmi kultivovane a príťažlivo.

Rekonštrukcia amfiteátra, interiérUpraviť

Projekt rekonštrukcie amfiteátra Univerzity Komenského vznikal už koncom 80. rokov. Až súčasné vedenie univerzity však dokázalo zabezpečiť financovanie tejto na pomery školstva dosť nákladnej stavby. Po roku 1990 sa rapídne začal vyhrocovať priestorový problém Právnickej fakulty, ktorej narastajú počty študentov – to urýchlilo realizáciu rekonštrukcie.

Požiadavky pamiatkových orgánov boli jasne definované – zachovať čo najviac pôvodných prvkov a novú funkciu integrovať do rozdeleného priestoru tak, aby vznikli dva plnohodnotné celky – poslucháreň a rektorská sieň. Spodná časť získala komorný charakter s galériou rektorov a reprezentačným priestorom rektorskej siene. Tu sa podpisujú významné akty, prijímajú zahraničné návštevy a udeľujú čestné doktoráty, tu sa univerzita prezentuje doma i vo svete.

Dvojpodlažná horná časť slúži ako poslucháreň s kapacitou 240 miest na sedenie. Kapacitu priestoru limitovala výška vloženého amfiteatrálneho sedenia, ktoré nemalo zablokovať priehľad na okenné vitráže, a tým nežiaduco zaplniť objem. Rekonštrukcia si vyžiadala výmenu okien – popri obnovených vitrážach majú dobré protihlukové vlastnosti. Realizovalo sa nové kúrenie a vzduchotechnika. V interiérových úpravách obnovili travertínové obklady, svietidlá, zasklené steny, dvere a hodiny. V štúdiách sa preskúmali aj iné varianty sedenia, ale klasický amfiteáter sa ukázal ako najprirodzenejší a najekonomickejší. Základnú kresbu amfiteátra vytvárajú pevné pulty so sklopenými sedadlami. Sedadlá sú anatomicky tvarované, harmonicky pôsobia v sklopenej i nesklopenej polohe. Nové osvetľovacie telesá sú citlivo zakomponované v strope, sledujú dispozíciu sedenia.

V rámci spolupráce s univerzitou sa ďalej realizovali interiéry zasadacej miestnosti vedeckej rady Univerzity Komenského pri rektoráte a interiéry vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Rekonštrukciami týchto významných celkov dostala univerzita reprezentačné priestory, ktoré zodpovedajú jej celospoločenskému i medzinárodnému postaveniu.

Účel budovy dnesUpraviť

V súčasnosti je budova sídlom Právnickej fakulty UK, je v nej umiestnených niekoľko pracovísk Filozofickej fakulty UK a Rektorát Univerzity Komenského, pod ktorý patrí aj Informačné centrum UK.

Súčasné vedenie univerzityUpraviť

Členmi vedenia univerzity sú rektor, prorektori, kvestor a predseda Akademického senátu UK. Od 1. februára 2019 zastáva post rektora UK prof. JUDr. Marek Števček, PhD.

Prorektori UK

Kvestorka UK

Predseda Akademického senátu UK

Voľba nového rektora UK na obdobie 2019 – 2023Upraviť

Novým rektorom Univerzity Komenského (UK) v Bratislave bude právnik Marek Števček. Vo voľbách, ktoré sa uskutočnili v stredu, 14. novembra 2018, porazil fyzika Jozefa Masarika. Informovala o tom Lenka Miller z oddelenia vzťahov s verejnosťou UK. [17]

Na právoplatné voľby kandidáta na funkciu rektora je potrebná prítomnosť aspoň dvoch tretín členov akademického senátu. V prvom kole získal Števček 36 hlasov a kandidát, profesor Masarik 26 hlasov. Keďže ani jeden kandidát nezískal potrebné tri pätiny hlasov, voľby pokračovali druhým kolom.

M. Števček je rektorom od 1. februára 2019 a funkčné obdobie mu skončí koncom januára 2023. Do funkcie rektora ho vymenoval prezident SR.

ReferencieUpraviť

  1. Tarabová, M., Farkašová, K., Tomášková, J., Papšová, M., 2018, Výročná správa o hospodárení za rok 2017, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 20 s.
  2. a b Štúdium [online]. uniba.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  3. Štatistické údaje [online]. uniba.sk, [cit. 2017-09-04]. Dostupné online.
  4. Štúdium [online]. uniba.sk, [cit. 2019-01-24]. Dostupné online.
  5. Miller, L., Hubčíková, E., Krasňanská, Z., Kováč, M., Fedorová, K., Jirsáková, J., Slyško, B., 2017: Univerzita Komenského v Bratislave — 2017 V číslach, grafoch, obrazoch, Univerzita Komenského, Bratislava, 48 s.
  6. http://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2015/Vp_2015_07_Prilohy.pdf
  7. Fakulty a ďalšie súčasti [online]. uniba.sk, [cit. 2018-05-30]. Dostupné online.
  8. a b ASPI. ZÁKON ZE DNE 27.6.1919, KTERÝM SE ZŘIZUJE ČESKOSLOVENSKÁ STÁTNÍ UNIVERSITA V BRATISLAVĚ [online]. www.epravo.cz, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online. (po česky)
  9. Alma Mater slovenskej inteligencie, Metropola 8/2017, str 18
  10. Univerzita Komenského v Bratislave vstúpila do 100. akademického roka [online]. www.fm.uniba.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  11. Logo k 100. výročiu založenia Univerzity Komenského dielom študenta Filozofickej fakulty UK [online]. uniba.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  12. Zápisnica z 28. zasadnutia Správnej rady Univerzity Komenského v Bratislave dňa 19. januára 2017. Bod č. 7: Rôzne - Oslavy storočnice založenia UK (2019) (str. 8) [online]. UK, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  13. Kolektív autorov, Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 588
  14. a b c d Pavol Demeš a Dušan Meško: VIA COMENIANA,  Univerzita Komenského v Bratislave, ISBN 978-80-223-3744-1, Online
  15. BÝVALÍ REKTORI UK,  http://staryweb.uniba.sk/index.php?id=264
  16. Pozvánka. Predseda snemu Slovenskej republiky Číslo: 628 preds, Online súbor html
  17. TASR. Univerzita Komenského má nového rektora. Vyhral právnik Števček. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2018-11-19]. ISSN 1336-2674.

LiteratúraUpraviť

Monografie
Články v časopisoch

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť