Otvoriť hlavné menu

Bratislava

hlavné mesto Slovenska

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).

Bratislava (Prehrať slovenská výslovnosť, nem. Pressburg, maď. Pozsony, gr. Istropolis (tzn. Mesto na Dunaji) do roku 1919 Prešporok/Prešporek, iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska. Podľa Štatistického úradu tu na konci roka 2017 žilo približne 430-tisíc obyvateľov, iný zdroj však hovorí, že tu reálne žije až približne 666-tisíc obyvateľov a ďalších 100-tisíc sem dochádza za prácou.[6][7][8]

Bratislava
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava Montage.jpg
V smere hodinových ručičiek: panoráma mesta z Hradu, Michalská brána, obchodné centrum Galleria Eurovea, Primaciálny palác, Hviezdoslavovo námestie, Bratislavský hrad
Prezývka: Prešporok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okresy Bratislava I, II, III, IV, V
Historický región Bratislava
Rieky Dunaj, Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška 152 m n. m. [1]
Súradnice 48°08′38″S 17°06′35″V / 48,14389°S 17,10972°V / 48.14389; 17.10972
Najvyšší bod Devínska Kobyla
 - výška 514 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 126 m n. m.
Rozloha 367,66 km² (36 766 ha)
 - aglomerácia 853,15 km² (85 315 ha)
 - kraj 2 053 km² (205 300 ha)
Obyvateľstvo 432 864 (31. 12. 2018) [2]
 - aglomerácia 546 300 (2007?) [3]
 - kraj 659 598 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 1 177,35 obyv./km²
 - aglomerácia 640 obyv./km²
 - kraj 321 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 907
Primátor Matúš Vallo[4] (PS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 8XX XX
Tel. predvoľba +421-2
ŠÚJ 582000
EČV BA, BL, BT
Adresa Služby občanom/Front Office
Primaciálne nám. 1
(P.O.Box 192)
814 99  Bratislava
Telefón 59 35 61 11 (ústredňa), 59 35 66 89 (odkazovač), 59 35 63 99 (služby občanom)
Fax 54 41 43 92
E-mail info@bratislava.sk
Poloha mesta v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapa Bratislavy
Mapa Bratislavy
Wikimedia Commons: Bratislava
Štatistika: [1]
Webová stránka: Bratislava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Bratislavčan, Bratislavčanka[5]

Nachádza sa na úpätí pohoria Malé Karpaty, medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Mestom preteká rieka Dunaj, mimo centra aj rieka Morava. Bratislava leží na hranici s Rakúskom a Maďarskom, čím sa stáva jediným hlavným mestom na svete ležiacim na hranici troch suverénnych štátov.

Je sídlom prezidenta, parlamentu i vlády; samosprávneho kraja. Od októbra 2019 bude Bratislava sídlom nového Európskeho orgánu práce ELA. Bratislava je tiež sídlom niekoľkých miestnych centrál medzinárodných organizácií, ako aj viacerých divadiel, múzeí, galérií, univerzít a ďalších inštitúcií.

Dominantou mesta je Bratislavský hrad s charakteristickými štyrmi vežičkami a Dóm svätého Martina. Spomedzi moderných stavieb je najvýraznejší Most SNP na Dunaji. V historickom centre je vyhlásená pamiatková rezervácia. V mestskej časti Devín leží zrúcanina rovnomenného hradu.

GeografiaUpraviť

Graf počasia pre Bratislavu
JFMAMJJASOND
 
 
30
 
2
-3
 
 
40
 
4
-2
 
 
30
 
10
1
 
 
30
 
15
4
 
 
50
 
20
9
 
 
70
 
23
12
 
 
60
 
26
14
 
 
60
 
26
13
 
 
30
 
21
10
 
 
40
 
15
5
 
 
50
 
7
1
 
 
50
 
3
-1
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: WeatherBase

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10'75'' východnej dĺžky, 48°14'90'' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska (mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesa len 360,127 km²). Leží v bezprostrednej blízkosti Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr (Ráb) a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee (Kopčany) a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

PodnebieUpraviť

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9 °C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Časti mestaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestské časti Bratislavy
Mestské časti a katastrálne územia Bratislavy
Okres Mestská časť Miestna časť
Bratislava I Bratislava – mestská časť Staré Mesto Historické jadro, Patrónka
Bratislava II Bratislava – mestská časť Ružinov Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka
Bratislava – mestská časť Vrakuňa Dolné hony
Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami
Bratislava III Bratislava – mestská časť Nové Mesto Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky, Vinohrady
Bratislava – mestská časť Rača Krasňany, Rača, Východné, Žabí majer
Bratislava – mestská časť Vajnory -
Bratislava IV Bratislava – mestská časť Karlova Ves Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Rovnice
Bratislava – mestská časť Dúbravka Podvornice, Záluhy, Krčace
Bratislava – mestská časť Lamač Podháj, Rázsochy
Bratislava – mestská časť Devín -
Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves Devínske Jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko Stred, Vápenka
Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica Plánky, Podkerepušky, Strmé vŕšky
Bratislava V Bratislava – mestská časť Petržalka Dvory, Háje, Lúky, Petržalka-Juh, Petržalka-Sever, Petržalka-Západ, Petržalka-Východ, Pečniansky les, Zrkadlový háj
Bratislava – mestská časť Jarovce -
Bratislava – mestská časť Rusovce -
Bratislava – mestská časť Čunovo -
 
Pohľad na mesto z mostu SNP
 
Most SNP v noci
 
Špitálska ulica

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice; s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Vodné tokyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v Bratislave

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok a pri Riviére Suchá Vydrica. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Vodné plochyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

NázovUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam historických názvov Bratislavy

Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.

Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj (z gréčtiny) Istropolis.

Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji, Mesto fontán a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu Bratislava. Výraz Blava je pomenovaním vodného toku okresu Trnava.

DejinyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bratislavy

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 18501851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59 %) Nemcov, 7 586 (17,9 %) Slovákov a 3 154 (7,4 %) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.[11]

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov evakuovaná ríšskymi úradmi do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše. Časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946 boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

Pričlenené a odčlenené obceUpraviť

Východzí stav v 13. storočí (do roku 1278) bol taký, že:

  • na ľavom brehu Dunaja mesto s predmestiami malo rozlohu 1780,9 ha 1 ("Mesto s predmestiami" na ľavom brehu v roku 1278 zodpovedalo zhruba celej dnešnej mestskej časti Staré Mesto a priľahlej západnej časti dnešnej mestskej časti Ružinov približne po dnešnú strednú Tomášikovu ulicu a po nájazd na Prístavný most);
  • na pravom brehu Dunaja bolo 910 ha (943,2 ha) majetkov mesta, (?)1787 ha ((?)1527,5 ha)2 majetkov bratislavského hradného panstva a 173 ha majetkov cirkvi3.

(Treba ale poznamenať, že podľa niektorých zdrojov hlavné [alebo všetky?] územia na pravom brehu Dunaja – okrem majetkov cirkvi – daroval kráľ mestu Bratislava a bratislavskému hradnému panstvu až v roku 1436. Mesto konkrétne dostalo Pečňu a neskorší Starý háj. Hrad dostal nivy Engerau, kde neskôr vznikla obec Engerau/Petržalka.[12])

Po roku 1278 nasledovali nasledujúce pričlenenia a odčlenenia území k dovtedajšiemu mestu s predmestiami (Vysvetlivky: + znamená pričlenenie územia, - znamená odčlenenie územia, n/a znamená, že údaj nie je dostupný):

Rok Rozloha
zmeny územia
Názov územia
1279
/1280[13]
+1253 (1473) ha starý Lamač (t. j. Blumenau)
(Starý Lamač zanikol asi v 15. storočí.[13])
1280 +514 (632,2) ha Selendorf
(Selendorf bol pripojený k Lamaču a tým k Bratislave)
(Podľa iných názorov sa Selendorf prvýkrát spomína až 1373 a bol asi súčasťou Vydrice [13])
1288 [13] +444,2 ha stará Vydrica
(vrátane osady Líščie Diery pripojenej k Vydrici v roku 1280)
druhá polovica
13. stor. (?)
+2963,3 (2877,8) ha zhruba nasledujúce dnešné územie: východná polovica katastrálneho územia Vinohrady a celé katastrálne územie Nové Mesto a lokality Železničná stanica Bratislava východ, Žabí majer a Krasňany
(V. Horváth toto územie stotožňuje so stredovekou obcou Krásna Ves, ktorá bola pripojená k Bratislave v roku 1288/1297)[14]
1323 + n/a ha starý Dvorník[15] (t. j. zhruba dnešná Trnávka [16])
koniec 14. stor. - n/a ha starý Dvorník[15]
(územie sa stalo súčasťou Vajnor)
1525 +2664,6 ha Vajnory vrátane Trnávky
1848/51 - 1352,9 ha Vajnory okrem Trnávky
(v roku 1848/1851 došlo mimochodom aj k zlúčeniu Bratislavského podhradia a asi aj hradu s vlastným mestom)
1848/51 - 644,9 ha Lamač okrem územia bývalej obce Selendorf
1848/51 - 442,2(?) ha územie bývalej starej Vydrice
(samotné sídlo stará Vydrica zaniklo v 14. stor.)
1848/51 - n/a ha Petržalka
(t.j. len približne dnešné územia: Incheba, Dvory, Lúky 6 a časť Draždiaka [17][18][19][20][21])
1943/444 +1022 (936,3) ha Karlova Ves
(vrátane územia bývalej starej Vydrice)
1946 +1441,5 ha Devín
1946 +864,5 ha Dúbravka
1946 +644,9 ha Lamač
(s úpravou hraníc v prospech Bratislavy)
1946 + n/a ha Petržalka
(vrátane území obce Kittsee pripojených k Petržalke postupne v rokoch 1919 – 1923)
(po zlúčení s dovtedajším pravobrežným územím Bratislavy a s dovtedajším pravobrežným územím Prievozu v 50. rokoch/1949(?)5 bola rozloha Petržalky 2870,6 ha)
1946 +2194,5 ha Prievoz
(vrátane Ovsišťa na pravom brehu Dunaja)
1946 +1751,2 ha Rača
1946 +1352,9 ha Vajnory
1971/726 +2429,1 ha Devínska Nová Ves
1971/726 +3238,5 ha Záhorská Bystrica
1971/726 +4177,5 ha Podunajské Biskupice
(vrátane bývalej obce Komárov, pričlenenej k Podunajským Biskupiciam v roku 1950/(?)1944 [22])
1971/726 +967,7 ha Vrakuňa
(Ale už v roku 1392 [dokedy?] 1/4 Vrakune majetkovo pripadla mestu a stránky obce dnes píšu, že od konca 14. storočia [dokedy?] obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava [23])
1971/726 +2051,9 ha Jarovce
(vrátane území obce Kittsee pripojených k Jarovciam v roku 1921/1923)
(do roku 1947 Jarovce patrili do Maďarska)
1971/726 +2556,8 ha Rusovce
(do roku 1947 Rusovce patrili do Maďarska)
1971/726 +1972,4 ha Čunovo
(do roku 1947 Čunovo patrilo do Maďarska)

Celková rozloha mesta od pripojenia obcí v roku 1971/1972 je 36 758,3 ha.

Pre úplnosť treba dodať, že mesto Bratislava prechodne stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja:

  • od konca decembra 1918 (resp. začiatku januára 1919) do 15. augusta 1919 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa dočasných dohôd a demarkačných línií hranica medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v tom čase prebiehala korytom Dunaja.[24][25][26][27][28]
  • od 10. októbra 1938 do 4. apríla 1945 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa Mníchovskej dohody Česko-Slovensko muselo Nemecku odstúpiť územia na pravom brehu Dunaja (a mimochodom aj Devín, ktorý ale v roku 1938 ešte nepatril do Bratislavy). Dovtedajšie pravobrežné územia Bratislavy (t. j. Pečňa, Starý háj atď.) boli v Nemecku pričlenené k obci Engerau (čo bol vtedy v Nemecku staronový názov Petržalky).[29][30][31]

Poznámky:
1 Pre účely tohto prehľadu platí, že "územie hradného panstva [na ľavom brehu Dunaja] v kontinuite mestského územia považujeme za jeden celok s mestským územím..., lebo pre nedostatok prameňov nemožno ho rekonštruovať, ale aj z toho dôvodu, že územie hradného panstva na predpokladanom mestskom katastri [na ľavom brehu Dunaja] bolo minimálne a ani...neexistuje žiaden záznam o pričlenení územia tohto panstva k mestu, okrem neskoršej osady Podhradie...v roku 1851."[32]

2 Toto číslo, ktoré uvádza Horváth 1990, je veľmi pravdepodobne príliš veľké, t. j. skutočné číslo je menšie. Pri bližšom pohľade totiž číslo 1787 vzniklo mechanickým odčítaním stredovekých území majetkov mesta (910) a majetkov cirkvi (173) na pravom brehu Dunaja od celkového súčasného územia Petržalky (2870), teda 2 870 ha – 910 ha – 173 ha = 1 787 ha. Autor teda zjavne zabudol odpočítať územie historického Kittsee v dnešnej Petržalke (ktoré bolo v 20. rokoch stor. pričlenené k Petržalke) a možno aj pravobežného historického Prievozu (ktoré bolo pričlenené k Petržalke v 50. rokoch 20. storočia). Názorne to vidno napríklad aj na známej Fritschovej mape z roku 1753, kde územie Engerau po odčítaní majetkov mesta (= Pečňa, Starý háj a prípadné ďalšie menšie majetky mesta) je rozhodne menšie než 65 % (=1787/2870) územia súčasnej Petržalky.[17]

3 Majetkom cirkvi sa zrejme myslí bývalé sídlo a územie Flocendorf/Flantschendorf (doložené už v roku 1225) v dnešnej západnej Petržalke (t. j. Kapitulské pole/Kapitulský dvor), ktoré od roku 1278 patrilo Bratislavskej kapitule, ale zároveň (aspoň podľa väčšinového názoru) až do roku 1850 administratívne patrilo nie do Petržalky, ale do Kittsee (a teda do Mošonskej župy).[17][33]

4 Rok 1943 uvádza napr.:[34][35]. Rok 1944 uvádza napr.:[36][37][38]. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)[39][40]. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) z nepochopiteľných dôvodov zmienka o roku pripojenia k Bratislave úplne chýba [41].

5Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp k tomu došlo až niekedy v 50. rokoch.[42][43]

6 Zákon č. 63/1971 Zb. explicitne uvádza, že územné zmeny nadobúdajú účinnosť dňom vykonania volieb do národných výborov. Voľby sa skončili 27. 11. 1971 [44], preto podľa textu zákona k pripojeniu došlo 27. 11. 1971. Rovnako rok 1971 či koniec roka 1971 ako dátum pripojenia uvádzajú aj niektoré iné zdroje, napr.:[37][45][46]. V rozpore s tým sa na stránkach (niektorých) príslušných mestských častí dnes uvádza, že k pripojeniu došlo 1. 1. 1972 [47][48] a rok 1972 ako dátum pripojenia uvádza aj napr.:[34][49]. Za zmienku stojí, že Encyklopédia Slovenska (heslo Bratislava) uvádza (zrejme omylom) ako rok pripojenia rok 1973.

Ďalšie vysvetlenia a zdroj k vyššie uvedenému textu pozri v poznámke pod čiarou: [pozn 1]

ObyvateľstvoUpraviť

Národnostné zloženie obyvateľstvaUpraviť

Bratislava bola v minulosti mnohonárodnostným mestom, ktoré prešlo značnými zmenami v etnickom zložení obyvateľstva. Po mongolskom vpáde do Uhorska nastal v oblasti Bratislavy demografický pokles a vyľudnenie niektorých oblastí. To viedlo k novej prisťahovaleckej vlne, ktorá Bratislavu a blízke okolie výrazne ponemčila. V roku 1880 tvorili Nemci viac ako 60 % obyvateľstva (Nemci: 63,41 %, Slováci: 15,15 %, Maďari: 15,14 %). V nasledujúcich desaťročiach rýchlo rástol podiel maďarského obyvateľstva (1880: 15,14 %, 1890: 19,91 %, 1900: 30,52 %, 1910: 40,53 %) a to najmä na úrok Nemcov, ktorí stratili absolútnu väčšinu až v roku 1910.[51]

Tieto štatistiky však zahŕňajú iba Bratislavu (Prešpork) v jej dobových hraniciach. Na území pôvodne susedných obcí, ktoré dnes tvoria jeho integrálnu súčasť, mali na prelome 19. a 20. storočia relatívnu väčšinu Slováci. Podľa sčítania z roku 1900 mali výraznú väčšinu najmä v dnešných mestských častiach Dúbravka (98,57 %), Záhorská Bystrica (96,40 %), Lamač (93,95 %), Vajnory (92,54 %) a Rača (74,68 %). Maďari mali výraznú prevahu v dvoch obciach – Vrakuňa (89,82 %) a Podunajské Biskupice (87,34 %), v ďalších ich podiel nepresahoval 20 %.[51][52]

K ďalším výrazným zmenám v etnickom zložení došlo v medzivojnovom a povojnovom období. Pričlenenie Bratislavy k Česko-Slovensku znamenalo odchod značnej časti maďarského obyvateľstva, nasledovaný prílevom slovenskej a českej populácie (najmä inteligencie) a celkovým rastom mesta. Už v roku 1930 tvorili príslušníci „československej“ národnosti takmer polovicu obyvateľov (48 %). V novembri 1944 došlo k rozhodnutiu evakuovať nemeckých obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. V priebehu februára – marca 1945 väčšina z nich mesto opustila.[53] Proces etnickej premeny mesta bol zavŕšený povojnovými odsunmi nemeckého a maďarského obyvateľstva.

Národnosť Počet (2011) [54] % (2011) Počet (2001) [54] % (2001) Počet (1991) [54] % (1991) Počet (1930) [55] % (1930) Počet (1910) [55] % (1910)
slovenská 373 791 90,85 391 761 91,39 401 848 90,88 60 013 48,46 11 673 15,0
maďarská 14 123 3,42 16 451 3,84 20 312 4,59 18 890 15,25 31 705 41,0
rómska 371 0,09 417 0,10 558 0,13  –   –  33 -
rusínska 747 0,18 461 0,11 265 0,06 199 0,16 9 -
ukrajinská 454 0,11 452 0,11 410 0,09  –   –  -
česká 5 446 1,32 7 972 1,86 9 965 2,25  –   –  -
nemecká 963 0,23 1 200 0,28 1 266 0,29 32 801 26,49 32 790 42,0
poľská 404 0,10 339 0,08 368 0,08  – 
chorvátska 649 0,16 614 0,14  –   –   –  351 -
srbská 208 0,05 126 0,03  –   –   –  24 -
ruská 446 0,11 399 0,09  –   –   –   –  -
židovská 197 0,05 84 0,02  –   –  4 747 3,83  –  -
moravská 783 0,19 635 0,15 1 393 0,32  –   –  -
bulharská 368 0,09 475 0,11  –   –   –   –  -
ostatné 2 489 0,61 1 606 0,37  –  247 0,20 1 638 -
nezistené 10 026 2,44 5 680 1,33 5 812 1,31 6 947 5,61  –  -
spolu 411 465 100,00 428 672 100,00 442 197 100,00 123 844 100,00 78 223 100,0

Náboženské zloženie obyvateľstvaUpraviť

Náboženské vyznanie/cirkev Počet (2011) [54] % (2011) Počet (2001) [54] % (2001) Počet (1991) [54] % (1991) Počet (1910) [55] % (1910)
Rímskokatolícka cirkev 214 539 52,13 243 048 56,70 203 504 46,02 59 198 75,68
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 21 745 5,28 24 810 5,79 22 263 5,03 8 994 11,50
Gréckokatolícka cirkev 3 739 0,91 3 163 0,74 2 057 0,47 140 0,18
Pravoslávna cirkev 1 864 0,45 1 616 0,38 698 0,16 101 0,13
Reformovaná kresťanská cirkev 1 829 0,44 1 918 0,45  –   –  1 515 1,94
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 413 0,34 1 827 0,43  –   –   – 
Evanjelická cirkev metodistická 1 049 0,25 737 0,17  –   –   – 
Kresťanské zbory 806 0,20 769 0,18  –   –   – 
Cirkev bratská 753 0,18 652 0,15
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 597 0,15 748 0,17 8 207 10,49
Bratská jednota baptistov 572 0,14 613 0,14
Apoštolská cirkev 528 0,13 484 0,11  –   –   – 
Cirkev československá husitská 376 0,09 397 0,09 139 0,03
Cirkev adventistov siedmeho dňa 300 0,07 310 0,07  –   –   – 
Starokatolícka cirkev 188 0,05 206 0,05  –   –   – 
Bahájske spoločenstvo 177 0,04  –   –   –   –   – 
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní 177 0,04  –   –   –   –   – 
Novoapoštolská cirkev 39 0,01
iné 5 060 1,23 1 488 0,35 2 103 0,48 16 0,02
bez vyznania 126 822 30,83 125 712 29,33 82 141 18,58  – 
nezistené 28 892 7,03 20 174 4,71 129 292 29,24 52 0,07
spolu 411 465 100,00 428 672 100,00 442 197 100,00 78 223 100,00

Bratislava je sídlom dvoch katolíckych biskupstiev – pre veriacich latinského i byzantsko-slovanského obradu. 30. januára 2008 bola zriadená Bratislavská gréckokatolícka eparchia (vznikla vyčlenením z Prešovskej eparchie, katedrálnym chrámom je Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža) a o dva týždne neskôr, 14. februára 2008, Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je Dóm svätého Martina). Bratislava je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.

Vývoj počtu obyvateľovUpraviť

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

Podľa sčítania 11. marca 2016 žilo v Bratislave 472 966 obyvateľov[56], čo je najviac v histórii mesta.

Reálny počet obyvateľov je v odhadoch oveľa vyšší – v meste sa dlhodobo aj krátkodobo zdržiava niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí majú trvalý pobyt registrovaný v iných častiach krajiny. Na základe dát získaných z mobilných telefónov sa zistilo, že v Bratislave pravidelne zdržiava vyše 666-tisíc ľudí, z toho až 130 000 dochádzajúcich za prácou alebo vzdelaním; tento údaj o pohybe bol získaný z mobilných zariadení cez Market Locator. Ale tento nárast očakával aj Dopravný podnik Bratislava za pomoci merania mestských komunikácií.[57][58]

 

PolitikaUpraviť

 
Primátor Bratislavy Matúš Vallo
 
Sídlo Národnej rady Slovenskej republiky
 
Sídlo Úradu vlády Slovenskej republiky
 
Grasalkovičov palác, sídlo prezidenta Slovenskej republiky
 
Primaciálny palác, miesto zasadnutí mestského magistrátu
Bližšie informácie v hlavnom článku: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy

Verejné ustanovizneUpraviť

Bratislava je ako hlavné mesto Slovenska sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, Prezidenta Slovenskej republiky, ministerstiev, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska. Je tiež sídlom Úradu Bratislavského samosprávneho kraja. Nachádzajú sa tu aj viaceré veľvyslanectvá.

Mestská samosprávaUpraviť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave 377/1990 Zb. určil Bratislave štatút hlavného mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom hlavného mesta SR Bratislavy.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je orgánom samosprávy mesta a zastupiteľským zborom obyvateľov mesta. Má 45 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.

Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je výkonným a štatutárnym orgánom mesta. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má troch námestníkov.

Mestská rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom mestského zastupiteľstva. Skladá sa z 10 členov, ktorých volí mestské zastupiteľstvo zo svojich poslancov, starostov všetkých mestských častí a námestníkov primátora. Schádza sa najmenej raz za mesiac.

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy plní odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov. Na čele stojí riaditeľ.

Hlavné mesto SR Bratislava je ďalej delené na 17 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.[59]

Okresy a mestské časti
Okres Mestská časť Rozloha [km²] Počet obyvateľov (31. 12. 2018)
Bratislava I Staré Mesto 9,59 9,59 41 095 41 095
Bratislava II Ružinov 39,70 92,49 73 250 115 653
Vrakuňa 10,30 20 267
Podunajské Biskupice 42,49 22 136
Bratislava III Nové Mesto 37,48 74,67 38 938 67 913
Rača 23,66 23 006
Vajnory 13,53 5 969
Bratislava IV Dúbravka 8,65 96,71 33 448 97 261
Karlova Ves 11,02 33 485
Devín 13,98 1 636
Devínska Nová Ves 24,22 15 839
Lamač 6,54 7 234
Záhorská Bystrica 32,30 5 619
Bratislava V Petržalka 28,68 94,20 102 982 110 942
Jarovce 21,34 2 345
Rusovce 25,56 4 114
Čunovo 18,62 1 501

 




PrimátoriUpraviť

Hospodárstvo a ekonomikaUpraviť

 
Bratislavská burza cenných papierov
Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Bratislavy

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 186 % priemeru Európskej únie – 51 200 € na obyvateľa (v roku 2014), čo je 6. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie.[60] Je tu pomerne nízka nezamestnanosť (3,7 % v júli 2017) a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v prvom až štvrtom kvartáli roku 2012 vo výške 1220 €.

Dôležité firmyUpraviť

Jednou z najdôležitejších firiem v Bratislave je automobilka Volkswagen, nachádzajúca sa na okraji mesta severovýchodne od Devínskej Novej Vsi. Veľký rozmach zažila Bratislava najmä na začiatku 21. storočia, keď si tu otvorili svoje prevádzky viaceré medzinárodné korporácie, ako Accenture, AT&T, Dell, Hewlett-Packard, IBM, Lenovo či SAP. Medzi významné domáce či zahraničné podniky sídliace v meste patria Doprastav, ESET, Henkel Slovensko, Kraft Foods Slovakia, Orange Slovensko, Slovak Telekom, Slovenská sporiteľňa, Slovenský plynárenský priemysel, Slovnaft, Tatra banka, Tesco Slovakia, O2 Slovakia, Whirlpool Slovakia či Železnice Slovenskej republiky.

Najznámejšie biznis centrá sa umiestňujú v lokalite Mlynské Nivy a v okolí v mestskej časti Ružinov, napríklad Bratislava Business Center I – V, Apollo Business Center I a II, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov. Menšie biznis centrá sa nachádzajú aj v Novom Meste alebo v okolí Patrónky.

Sídli tu Burza cenných papierov v Bratislave a Komoditná burza Bratislava.

DopravaUpraviť

 
Typická bratislavská električka Tatra K2S na Hurbanovom námestí
Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Bratislave

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, má približne 48 km trolejbusových tratí so 106 km trolejového vedenia (2009).[61]

Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy zabezpečuje Bratislavská integrovaná doprava od roku 2013.

V Bratislave sa takisto nachádza viacero železničných staníc, z ktorých najväčšia je Hlavná stanica. Cez mesto prechádzajú aj diaľnice D1, D2 a D4 a na okraji mesta je medzinárodné Letisko M. R. Štefánika.

KultúraUpraviť

Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.

DivadláUpraviť

 
Divadlo Aréna v Petržalke

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do roku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SNDčinohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad: A4 – nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha., Divadlo Astorka Korzo ’90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery – študentské divadlo, zaniknuté Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

Múzeá a galérieUpraviť

 
Kunsthalle Bratislava

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina (Bratislava), Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti reštaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici, Mauzóleum Chatama Sófera a Židovské komunitné múzeum, ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové múzeum moderného umenia Danubiana.

Medzi ďalšie múzeá patrí Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum, Múzeum dopravy, Letecké múzeum Bratislava, Múzeum hodín, Múzeum zbraní, Farmaceutické múzeum, Lodné múzeum, Janka Jesenského, Milana Dobeša, Múzeum židovskej kultúry, Chatama Sófera, Múzeum moderného umenia, Archeologické múzeum, Múzeum umeleckých remesiel, Slovenské plynárenské múzeum, Vinárske múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Múzeum kultúry karpatských Nemcov a Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.

Sídli tu niekoľko galérií, medzi najznámejšie patrí Slovenská národná galéria, Galéria Mesta Bratislavy, Galéria Nedbalka, Ardan Galéria, Galéria Art Café Soirée, Galéria Komart a Z Galéria.

VedaUpraviť

 
Slovenská akadémia vied

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy.

Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum Slovenska – je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského[62] či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc.

HudbaUpraviť

Každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti, festival vážnej hudby hudobný festival Wilsonic, Bratislavské jazzové dni, čo je medzinárodný džezový festival s tradične kvalitným obsadením. V Bratislave je sídlo Slovenskej filharmónie.

KináUpraviť

 
Nákupné stredisko Polus City Center

Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikiná Cinema City v Polus City Center na Vajnorskej ulici, v obchodnom dome Aupark na Einsteinovej ulici a v nákupnom bulvári Eurovea Galleria. V nákupnom centre Avion Shopping Park bolo k dispozícii jediné 3D kino na Slovensku, Orange Imax. Medzi ďalšie známe kiná patria kiná Tatra, FK Charlie centrum, FK Mladosť, Kino Cafe a iné. Bývalé známe kino Hviezda bolo zbúrané, v novom objekte však má byť opäť aj priestor na kino.

Medzi ďalšie známe kiná patria Mladosť, Tatra, Istota, Zora a Istropolis.

ZábavaUpraviť

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoročné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.

Pravidelné podujatiaUpraviť

 
Tanečná skupina Shigou Bou-No-Te z Japonska

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Medzi známe podujatia patrí aj pivný festival Junifest. Raz za rok sa koná podujatie Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci.

Kulinárske špecialityUpraviť

 
Bratislavské rožky

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.

TurizmusUpraviť

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor- a päť-hviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza počas konca roka vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Turisti majú aj viacero rôznych možností, ako si prehliadnuť mesto. Je k dispozícii vyhliadkové vozidlo s názvom „Prešporáčik“ alebo historický vyhliadkový vláčik prevádzkovaný spoločnosťou Donau Welle s názvom „Golden Express“, na ktorých sa možno previezť priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan „Little Big City“ („Malé veľké mesto“), mestskou farbou je červená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom[63], pričom ich počet pribúda, časom by tento reklamný náter mali mať všetky vozidlá MHD.

V roku 2006 mala Bratislava 77 komerčných ubytovacích zariadení, z toho 45 hotelov s celkovou kapacitou 9940 lôžok. Prenocovalo tu 686 201 návštevníkov, z čoho 454 870 bolo zo zahraničia. Celkovo tu návštevníci prespali 1 379 931-krát.[64]

MédiáUpraviť

Ako hlavné mesto Slovenska je Bratislava sídlom množstva slovenských médií. Významné televízie so sídlom v meste sú verejnoprávna Slovenská televízia, súkromné televízie TV Markíza a TV JOJ, súkromná spravodajská televízia TA3 či viaceré regionálne televízne stanice. Verejnoprávny Slovenský rozhlas má taktiež sídlo v Bratislave, spolu s viacerými súkromnými rádiami ako Rádio Expres, Fun rádio či Europa 2. Najdôležitejšie slovenské noviny ako SME, Pravda, Nový Čas, Plus JEDEN DEŇ či Hospodárske noviny takisto ako dve spravodajské agentúry Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) a Slovenská informačná tlačová agentúra (SITA) taktiež sídlia v Bratislave.

ŠkolstvoUpraviť

V Bratislave majú sídlo štyri univerzity (z toho tri verejné a jedna štátna): Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita a Slovenská zdravotnícka univerzita. Sídli tu tu tiež Teologická fakulta Trnavskej univerzity.

Univerzity so sídlom v Bratislave
Názov Rok založenia Typ Obrázok
Univerzita Komenského v Bratislave 1919 verejná univerzita  
Slovenská technická univerzita v Bratislave 1937 verejná univerzita  
Ekonomická univerzita v Bratislave 1940[pozn 2]
1992[pozn 3]
verejná univerzita  
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave 1953[pozn 4]
2002[pozn 5]
štátna univerzita  
Fakulty zo sídlom v Bratislave
Názov Univerzita Sídlo univerzity Typ univerzity Rok založenia univerzity Obrázok fakulty
Teologická fakulta Trnavská univerzita v Trnave Trnava verejná univerzita 1992  

Okrem univerzít v Bratislave sídli ďalších osem vysokých škôl a jedna tu má detašované pracovisko.

Vysoké školy so sídlom v Bratislave
Názov Rok založenia Typ Obrázok
Vysoká škola múzických umení v Bratislave 1949 verejná vysoká škola  
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave 1949 verejná vysoká škola  
Akadémia Policajného zboru v Bratislave 1992 štátna vysoká škola  
Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave 2007 súkromná vysoká škola  
Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií 2006 súkromná vysoká škola  
Paneurópska vysoká škola 2004 súkromná vysoká škola  
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave 2004 súkromná vysoká škola  
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave 2003 súkromná vysoká škola  
Detašované pracoviská vysokých škôl v Bratislave
Názov vysokej školy Sídlo Typ Rok založenia vysokej školy
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne Trenčín súkromná vysoká škola 1999

StavbyUpraviť

PamiatkyUpraviť

 
Dom U dobrého pastiera
 
Bratislavské vinohrady, pohľad na mesto

Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta – k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Academia Istropolitana, Hrad, Devínsky hrad, Erdődyho palác, Grassalkovichov palác – prezidentský palác, Letný arcibiskupský palác, Michalská brána, Mirbachov palác, Palác Leopolda de Pauli, Primaciálny palác, Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Stará radnica (Bratislava), Mauzóleum Chatama Sófera, Synagóga na Heydukovej ulici, ktorá je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Budova Slovenského rozhlasu – má tvar obrátenej pyramídy, Zichyho palác a Televízna veža na Kamzíku.

KostolyUpraviť

 
Modrý kostolík
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostoly v Bratislave

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina. Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík. Synagóga na Heydukovej ulici je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Stála expozícia Židovského komunitného múzea s názvom „Bratislavskí židia a ich kultúrne dedičstvo” je inštalovaná na prvom poschodí a pre verejnosť je otvorená v letných mesiacoch.

MostyUpraviť

 
Starý most pred rozobraním a most Apollo v roku 2009
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mostov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka. Šiesty most je vo výstavbe.

Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890, v roku 1945 bol zničený a následne zrekonštruovaný nemeckými zajatcami a Červenou armádou. Hoci bol postavený v rekordne rýchlom čase ako provizórne riešenie, slúžil až do roku 2011 a až v roku 2015 bol rozobraný a nahradený novou konštrukciou, ktorá sa ponáša na pôvodný most. Most v súčasnosti slúži pre električkovú dopravu s cyklotrasou a chodníkom, pričom z neho bola vylúčená automobilová doprava.

Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Most Slovenského Národného Povstania odovzdaný do prevádzky v roku 1972 (oficiálne 30. augusta 1974), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti Bystrica) s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Most SNP medzi svetové unikáty, je to siedmy najdlhší visutý most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.

Dvojpodlažný Prístavný most bol postavený v roku 1985 a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent dopravy zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou, dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná železničná trať Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Petržalka.

Most Lafranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a jediný betónový most cez Dunaj na Slovensku.

Najnovším mostom v Bratislave je Most Apollo, odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.

Vo výstavbe je aj šiesty most cez Dunaj, ktorý bude v budúcnosti súčasťou diaľnice D4 – vonkajšieho obchvatu mesta a povedie severne od Jaroviec smerom do Podunajských Biskupíc. Dokončený bude pravdepodobne v roku 2021.

Súkromný investor uvažuje o výstavbe siedmeho mosta, ktorý by slúžil len pre peších a spájal by námestie M. R. Štefánika pred Národným divadlom s budúcou štvrťou Nové Lido v priestore medzi Starým mostom a mostom Apollo.

PomníkyUpraviť

 
Slavín, kvety na hroboch sovietskych vojakov

Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli výbornému výhľadu na takmer celé mesto.

Výškové budovyUpraviť

 
Výškové budovy Panorama city
 
Bytový dom Manderla
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam výškových budov v Bratislave

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom 1989.

Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

Najvyššou budovou v Bratislave je už od dokončenia v roku 2002 Národná banka Slovenska (111 m), nasledovaná Slovenskou televíziou (108 m), v roku 2016 dokončenou rezidenčnou dvojicou veží Panorama City (108 m) a budovou Tower 115 s výškou 104 metrov (často uvádzaná výska 115 metrov je vrátane antény). Výšku 100 metrov v Bratislave dosahuje ešte bytový dom Glória.

Bratislava v súčasnosti prežíva stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na Šancovej ulici, pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.

Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millennium Tower II. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.

Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť. Pre výstavbu výškových budov bolo v územnom pláne vyčlenené najmä okolie zóny Chalupkova, na mieste niekdajších fabrík východne od Starého Mesta. Koncom tohto desatročia by sa v Bratislave malo nachádzať 12 budov vyšších ako 100 metrov, pričom ďalších 5 by malo byť vo výstavbe, vrátane prvého mrakodrapu na Slovensku.

Nové mestské štvrteUpraviť

Vysoké ceny nehnuteľností spôsobené vysokým dopytom po bývaní a kancelárskych priestoroch spôsobujú aj intenzívnu výstavbu veľkých projektov, ktoré tvoria samostatné štvrte. Tie vznikajú najmä na mieste bývalých tovární ako napríklad Kablo, Apollo, Cvernovka či Gumon a tiež po okrajoch mesta. Mnohé z týchto tovární boli zbúrané za nejasných okolností, často v rozpore so zákonom a pamiatkarmi.

Ako jeden z prvých väčších polyfunkčných projektov v Bratislave vznikla Eurovea, ktorá bola dokončená v roku 2010 a obsahuje obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty na nábreží Dunaja na okraji Starého Mesta na mieste bývalého prekladiska tovaru. Vďaka nábrežnému parku je populárnym cieľom ako domácich tak aj turistov. V dotyku s Euroveou, na mieste niekdajšej priemyselnej zóny v okolí ulíc Mlynské Nivy, Košická a Landererova v súčasnosti vyrastá nové mestské centrum s viacerými výškovými budovami – medzi najväčšie projekty patrí Panorama City, Sky park, Twin City, Klingerka a Stanica Nivy či Zwirn. Viaceré z týchto projektov obsahujú budovy vyššie ako 100 metrov. V budúcnosti sa má táto nová štvrť prepojiť pešou lávkou s druhým brehom Dunaja, kde sa plánuje výstavba ďalšej štvrte Nové Lido, čím sa moderné centrum mesta ešte viac rozšíri. Vyššie po prúde Dunaja zase vzniká moderná obdoba zbúraných častí Podhradia v podobe projektov River park, Zuckermandel a Vydrica, pričom výstavba ešte stále prebieha.

Ďalšie nové štvrte sa budujú na okrajoch mesta – južný okraj Petržalky rozširuje Južné mesto a Slnečniče, severný okraj Dúbravky a Lamača zase štvrť Bory. Vo všetkých menovaných nových častiach sa ráta s predĺžením električkových tratí, s výstavbou obchodných domov, novými parkami, kancelárskymi budovami a ďalšou občianskou vybavenosťou.

Ďalšie oblasti, v ktorých sa počíta s rozsiahlou výstavbou, sú takzvaný IV. kvadrant – oblasť západne od Petržalky až po štátnu hranicu s Rakúskom, oblasť Domové role medzi Prístavným mostom a Slovnaftom, kde sa v súčasnosti stavia rýchlostná cesta R7 a plánuje predĺženie električkovej trate až do Podunajských Biskupíc, či oblasť starého vajnorského letiska medzi Račou, Rendezom a Vajnorami.

ParkyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam parkov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studnička alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 17741776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

ŠportUpraviť

 
Zimný štadión Vladimíra Dzurillu

Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche v mestských štvrtiach Tehelné pole a Pasienky sa nachádza Zimný štadión Ondreja Nepelu, futbalový štadión Tehelné pole a futbalový štadión Pasienky a tiež Národné tenisové centrum, Sibamac Aréna, ako aj športová hala, Inter hala Pasienky.

Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka) a bývalý klub FC Petržalka 1898.

HC Slovan Bratislava je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Od ročníku 2012/2013 pôsobil v KHL. Pôsobí tu aj HK Ružinov 99.

Účastníkom basketbalovej extraligy mužov sú od sezóny 2014/2015 dva kluby. Starším je BK Inter Bratislava, mladším klubom je MBK Karlovka Bratislava.

Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, Dunajklub Kamzík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.

Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.

RodiskoUpraviť

Čestné občianstvoUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.
Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.

PanorámaUpraviť

 
Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu
Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia

PoznámkyUpraviť

  1. Poznámky:
    • Tam, kde nie je (v texte, v tabuľke alebo v Poznámkach pod tabuľkou) uvedené inak, je tabuľka a text pred ňou a za ňou zostavená/-ý podľa knihy Horváth, M.: Bratislavský topografický lexikon 1990 (najmä str. 27, 28, 31, 41). Poznámky v tabuľke o obci Kittsee a o obciach bratislavského predmostia, ako aj časť poznámok v tabuľke o Petržalke, majú zdroje a vysvetlenie uvedené v článkoch Kittsee, bratislavské predmostie a Petržalka.
    • Treba poznamenať, že v texte Horváth 1990 sú minimálne tieto zásadné chyby: 1. Údaje o hektároch v úvode knihy (najmä str. 27 a nasl.) a v tabuľke na str. 41 si vo viacerých prípadoch protirečia (vysvetlenie v knihe nie je uvedené); to je vyriešené v tejto tabuľke wikipédie a v texte pred ňou tak, že sú uvedené obidva údaje, z toho jeden v zátvorke. 2. V tabuľke na str. 41 (keďže je tam číslo 2 870 ha, čo je súčasná rozloha Petržalky) a na jednej mape k roku 1851 autor nesprávne uvádza, že v roku 1851 (?) bolo od Bratislavy odpojené celé územie na pravom brehu Dunaja, teda celá súčasná Petržalka (a dokonca je tam pri tejto príležitosti uvedená aj rozloha Petržalky 2870, čiže zhodná so súčasnou rozlohou, čo je nemožné, lebo súčasná Petržalka je oveľa väčšia než v roku 1851). Tomuto údajnému odpojeniu celej Petržalky protirečí jednak text úvodu v tej istej knihe (kde sa spomína iba odpojenie Vajnor, Lamača a Vydrice, hoci odpojenie takého obrovského územia ako je Petržalka, je oveľa dôležitejšie) a jednak mapa k roku 1930 v tej istej knihe (na ktorej sú správne zakreslené územia v severnej časti Petržalky ako súčasť mesta ležiaceho na ľavom brehu Dunaja) a predovšetkým tomu protirečia všetky dobové mapy z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, na ktorých je jasne územie dnešnej Petržalky rozdelené (aj s vyznačenými hranicami) medzi mesto Bratislava (najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa, Starý háj), obec Petržalka, obec Prievoz a obec Kittsee.[50]. 3. Na mapách k stredoveku a ranému novoveku autor na pravom brehu Dunaja zakresľuje ako súčasť Bratislavy len územia mesta (aj to nepresne, lebo Draždiak tam minimálne sčasti nemá patriť) a nezakresľuje tam aj územia hradného panstva, hoci na ľavom brehu zakresľuje ako súčasť Bratislavy aj územie hradného panstva a v úvode knihy zdôrazňuje, že medzi mestskými a hradnými majetkami nebude (na účely sledovania území) rozlišovať.
  2. ako Vysoká obchodná škola v Bratislave
  3. ako univerzita
  4. ako Slovenský ústav pre doškoľovanie lekárov
  5. ako univerzita

ReferencieUpraviť

  1. a b MOŠ/MIS
  2. a b Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Ciele strategických hlukových máp [online]. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, 2008-02-13. Dostupné online.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  5. JÚĽŠ. Bratislavčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  6. Databáza STATdat. Štatistického úradu SR
  7. Ako sa nafukuje naše hlavné mesto [online]. Market Lokator, 2017-05-25, [cit. 2019-01-29]. Dostupné online.
  8. MAJEROVÁ, Silvia. Bratislava sa nafukuje. Koľko ľudí v nej reálne žije?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-05-27. Dostupné online [cit. 2019-01-29].
  9. Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830, Štefan Holčík, 1986, TATRAN, 4296. publikácia
  10. Obsadzovanie sa začalo Slamenou búdou
  11. Bratislava – Pozsony – Pressburg 1907 (Ilustrovaný sprievodca)
  12. Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [1] S. 23, 104
  13. a b c d ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 107.
  14. Vysvetlenie a zdroje celej tejto položky pozri v článku Krásna Ves (Bratislava).
  15. a b ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 108.
  16. Explicitne podľa Horváth 1990, S. 20. V Lexikone stredovekých miest na str. 108 je s odkazom na Horváth 1990 (iné strany než str. 20, čiže autori si stranu 20 nevšimli) chybne uvedené, že Dvorník bol na území dnešnej mestskej časti Vajnory.
  17. a b c 2. Dunaj a činnosť človeka – 2.1 Regulácie Dunaja a protipovodňové opatrenia [2] (mapa)
  18. Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  19. mapa Pressburg und Hainburg [3], resp. mapa Umgebung von Pressburg [4] (vysvetlivky značiek: [5])
  20. [6]
  21. Dunaj na slovensko – rakúskom pomedzí [online]. slideshare.net, 2013-04-08, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. (Slide 13)
  22. Pozri zdroje v článku Komárov.
  23. [7]
  24. KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1999. 607 s. ISBN 80-88980-08-9. S. 234.
  25. Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946 [online]. muzeologia.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. S. 7 a nasl.
  26. HRONSKÝ, M. K úlohe francúzskej vojenskej misie v bojoch na Slovensku a pri utváraní jeho hraníc v roku 1919. In: Česko-slovenská historická ročenka 2000 [8] S. 211 a nasl.
  27. regionalnageografia.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. Obr. 5
  28. agt.bme.hu, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. Slide 15
  29. Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946 [online]. muzeologia.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. S. 42 a nasl.
  30. Großblatt 445 - Wien [Wien, Hainburg / Preßburg, Eisenstadt, Neusiedl am See] (XII/1944) [online]. landkartenarchiv.de, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  31. Karte des Sudetenlandes 1:75.000 (4758) - Preßburg (1938) [online]. landkartenarchiv.de, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  32. HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990, S. 26
  33. Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [9] S. 22, 23
  34. a b HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990
  35. Bratislava IV. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 275
  36. Bratislava. In: Pyramíde 1972
  37. a b BARTL, Július. Dejiny Bratislavy. [s.l.] : Obzor, 1978. 475 s.
  38. Bratislava – mestská časť Karlova Ves [online]. zmo-zahorie.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  39. Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - História [online]. e-obce.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  40. Bratislava. In: Encyklopédia Slovenska I. S. 244.
  41. História [online]. karlovaves.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  42. Mapa - Národný Geoportál SR [online]. geoportal.gov.sk, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  43. Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  44. KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1999. 607 s. ISBN 80-88980-08-9. S. 446.
  45. Bratislava. In: encyklopedický časopis Pyramída (dané číslo malo uzávierku v júni 1972, čiže išlo o vtedy čerstvú udalosť)
  46. NAVRÁTILOVÁ, Helena; HANČIN, Vladimír; HATALOVÁ, Mária. Bratislava : sprievodca : [história, vychádzky, pamiatky, informácie, plánky, fotografie, mapa]. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Šport, 1992. 184 s. ISBN 80-7096-202-X.
  47. biskupice.sk, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  48. Devínska Nová Ves [online]. devinskanovaves.sk, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  49. Encyclopaedia Beliana 2, S. 274
  50. Staré mapy [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  51. a b MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2.
  52. Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové štruktúry, siete a procesy. Bratislava : Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta Katedra humánnej geografie a demografie, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-223-3516-4. S. 60 – 61.
  53. Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953. Bratislava : Spoločenskovedný ústav SAV, Slovenské národné múzeum, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2004. Dostupné online. ISBN 80-967621-9-2.
  54. a b c d e f http://www.statistics.sk/
  55. a b c http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín
  56. Počet obyvateľov s trvalým pobytom
  57. REFRESHER.SK. V Bratislave žije o 200 000 ľudí viac, než je oficiálne udávaný počet. Zaregistruj si konečne trvalý pobyt a začni sa sťažovať oprávnene. Reálny počet ľudí v BA. Dostupné online [cit. 2018-11-30].
  58. Market Locator – Telekom [online]. www.telekom.sk, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online.
  59. SLOV-LEX. 377/1990 Zb. – Zákon Slovenskej národnej rady o hl... – SLOV-LEX [online]. Slov-lex, [cit. 2018-04-14]. Dostupné online.
  60. http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7192292/1-26022016-AP-EN.pdf/602b34e8-abba-439e-b555-4c3cb1dbbe6e
  61. SITA. Trolejbusová doprava bude v nedeľu zadarmo. bratislavskenoviny.sk (Bratislava), 2009-07-15. Dostupné online [cit. 2016-02-05].
  62. Univerzita Komenského [PDF]. Ústav informácií a prognóz školstva, 2008-02-15. Dostupné online.
  63. Banskobystrická Karosa #4399 [online]. imhd.zoznam.sk, 7. 3. 2006, [cit. 2011-05-11]. Dostupné online.
  64. VAJDA, PhDr. Milan. Turistická sezóna v Bratislave [online]. bratislava.sk, 29. 5. 2007, [cit. 2011-05-11]. Dostupné online.
  65. http://bratislava.sk/karel-gott-sa-stal-cestnym-obcanom-bratislavy/d-11045623

LiteratúraUpraviť

  • LitDok stredovýchodná Europa (Herder-Institut Marburg)
  • HOTVÁTH, Vladimír – LEHOTSKÁ, Darina – PLEVA, Ján (eds.): Dejiny Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh.
  • SALNER, Peter: Premeny Bratislavy 1939 – 1993. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998.
  • SALNER, Peter a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava
  •   Wikislovník ponúka heslo Bratislava

Externé odkazyUpraviť