Lekáreň U Salvátora
Lekáreň u Salvatora je novorenesančná budova a bývalá lekáreň v Starom Meste v Bratislave na Panskej ulici 35.
| Lekáreň U Salvátora | |
 | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Výstavba | 1904 |
| Majiteľ | |
| Súčasný majiteľ | mesto Bratislava |
| Pomenovaná po | Ježiš Kristus |
| Poloha | |
| Adresa | Panská 35, Bratislava, Slovensko |
| Súradnice | 48°08′29″S 17°06′20″V / 48,141452°S 17,105563°VSúradnice: 48°08′29″S 17°06′20″V / 48,141452°S 17,105563°V |
  poloha na mape Slovenska
| |
V roku 1904 ju dal postaviť lekárnik Rudolf Adler. Na fasáde budovy sa nachádza kamenná socha Krista Spasiteľa (lat. Salvator - spasiteľ) od sochára Alojza Rigeleho.[1] Prízemie je opustené a vo vyšších podlažiach sa nachádza 10 bytov, ktoré sú čiastočne obsadené. Od roku 1963 patrí budova medzi chránené pamiatky a je jedným z výrazných príkladov novorenesančnej architektúry v Bratislave. V máji 2020 získalo budovu pod svoje krídla mesto Bratislava do výlučného vlastníctva.[2]
V budove sa v období od roku 1904 do roku 1995 nachádzal mobilár najvzácnejšej jezuitskej lekárne, pochádzajúci z roku 1727. Počas svojej viac ako tristoročnej existencie sa štyrikrát sťahoval, bol cirkevným, súkromným a národným majetkom a asi polovica jeho života je úzko spätá s jezuitským rádom.[1] Tento mobilár je unikátny nielen pre svoje bohaté barokové zdobenie, ale je aj zaujímavý svojim pútavým príbehom.
Historické súvislosti upraviť
Mobiliár bývalej jezuitskej lekárne bol zhotovený okolo roku 1727 pre potreby rezidencie sv. Martina v Prešporku. Niektoré jeho časti pochádzajú už z roku 1658 a pravdepodobne boli súčasťou lekárne, ktorú dal zriadiť a v tomto roku daroval jezuitom arcibiskup Juraj Lippay.[1]
V roku 1727 bola vykonaná úradná skúška všetkých lekární a jezuiti dostali právo prevádzkovať lekáreň a predávať lieky. V tomto roku bola vytvorená podstatná časť barokového nábytku lekárne. Po zrušení rádu sa mobilár predal formou dražby a tak sa v roku 1775 stal jeho prvým súkromným majiteľom lekárnik Karol Sessel.[1] Následne lekáreň vystriedala od roku 1819 až do roku 1884 niekoľkých majiteľov. V roku 1833 bola premiestnená do paláca grófa Csákyho. Od roku 1884 vlastnil lekáreň Dr. Rudolf Adler, ktorý nechal postaviť dom u sv. Salvátora na Panskej ulici č. 35 v Bratislave, kam v roku 1904 premiestnil na prízemie túto lekáreň. Oficína bola podobná pôvodnej miestnosti jezuitskej rezidencie a bola umelecky dotvorená stropnou štukou a štyrmi alegorickými maľbami od miestnych amatérskych maliarov J. Sztankovicsa a R. Adlerovej, dcéry lekárnika.[1] V tomto období sa vykonávali úpravy na mobiliári lekárne, bola doplnená o niektoré prvky, ako napr. hodiny viedenskej výroby, upravené vlysy na čele mobiliáru a zasklenie časti vitrín.
Po smrti Dr. Rudolfa Adlera v roku 1906 sa lekáreň dostala do rúk nájomcov, v roku 1950 prešla do verejného vlastníctva a fungovala ako lekáreň až do roku 1995. V tomto roku sa mobiliár dostal do súkromných rúk a bol demontovaný a prevezený mimo územia Bratislavy.[3] Nasledujúcich 15 rokov bol nábytok ukrytý pred verejnosťou a neexistovali o ňom žiadne informácie až do roku 2010, kedy mobiliár kúpil súkromný zberateľ a lekárnik PharmDr. Erik Kovács. Ten dal nábytok kompletne zreštaurovať a pre účely jeho umiestnenia postavil modernú budovu v Novom Meste nad Váhom. V budove sa nachádza priestor pre lekáreň, ktorý je kópiou pôvodného priestoru lekárne v dome u sv. Salvátora, vrátane kópie pôvodného štukového stropu a dlažby.[4] Do tohto priestoru v roku 2018 umiestnil mobiliár barokovej lekárne a zriadil Múzeum lekárnictva u sv. Salvátora a tým ho znovu sprístupnil verejnosti. V Múzeu sa okrem mobiláru nachádza rozsiahla zbierka farmaceutických artefaktov siahajúca až do 16.storočia.
Mesto Bratislava v zastúpení primátorom Matúšom Vallom, po získaní budovy Lekárne sv. Salvátora do svojho výlučného vlastníctva, vyslovilo eminentný záujem o premiestnenie tohto mobiliáru späť do jeho pôvodných priestorov.[5][6] Dňa 15. októbra 2021 sa mesto Bratislava po dlhých rokovaniach stáva vlastníkom tohto unikátneho mobiliáru. Erik Kovács sa tak zaslúžil nielen o záchranu a zreštaurovanie tohto historického mobiliáru, ale aj o jeho návrat do pôvodných priestorov v Bratislave na Panskej ulici.
Galéria upraviť
Interiér upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e PERÉNYI, Fridrich. Bývalá jezuitská lekáreň Salvátor v Bratislave. 1.vydanie. vyd. [s.l.] : Osveta.
- ↑ Hlavné mesto získa budovu Lekáreň u Salvátora [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2023-10-28]. Dostupné online.
- ↑ Kauza Lekáreň u Salvátora. Denník Práca (Denník Práca, s.r.o.), 23.jún 2001, roč. 2001, s. 24.
- ↑ Zažiari lekárěn u Salvatora vo svojej pôvodnej kráse. SME (Bratislava: Petit Press), 16. okt 2020. Dostupné online.
- ↑ Mobiliár legendárnej bratislavskej lekárne Salvator sa možno vráti [online]. Petit Press, 24.sep 2021. Dostupné online.
- ↑ Bratislavský magistrát bojuje o návrat pôvodného mobiliáru do lekárne Salvator [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2023-10-28]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lekáreň U Salvátora
