|
Slovenská architektúra v 60. rokoch 20. storočia zaznamenáva v tomto období výrazný posun v kvalite realizovaných diel. Tak ako vo väčšine umeleckých smerov, aj v architektúre sa prejavuje všeobecné „uvoľnenie“ pomerov a dalo tým možnosť vzniku veľmi zaujímavých realizácií alebo prinajmenšom odvážnych teórií a experimentov. Po päťdesiatych rokoch, ktorých hlavným umeleckým smerom bol tzv. socialistický realizmus, nastupuje znovuobjavenie a zdokonalenie funkcionalizmu.
Nové spôsoby navrhovania zaznamenali všetky typologické skupiny počnúc bývaním, občianskymi budovami a končiac inžinierskymi stavbami. V školských stavbách sa experimentovalo s kombináciou pavilónových a blokových typov. Zaujímavým návrhom je pavilónová škola od Vladimíra Dědečka na Nevädzovej ulici, ktorá mala predstavovať druh typizovanej školy. Vydarenou kombináciou pavilónovej a blokovej formy je základná škola od architekta Mariána Marcinku. Zaujímavosťou boli dvojstranne osvetlené triedy alebo tri vnútorné átriá. Vzniklo tak originálne dielo skombinované s tradíciou.
| 
