Portál:Astronómia

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Astronomický portál
Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy. Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. február - 16699 článkov)

! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž

Výročia Aktuálny Juliánsky dátum je 2459271 (2459270.78125) 25. február 1723 – zomrel sir Christopher Wren, britský architekt a astronóm 1969 – štart sondy Mariner 6, ktorá mala preletieť okolo Marsu 1972 – návrat kapsuly sondy Luna 20 so vzorkami z Mesiaca ďalšie výročia... Odporúčaný článok Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby. Pri hľadaní teórií opisujúcich vznik slnečnej sústavy sa premiešava množstvo vedných odborov vrátane astronómie, fyziky, geológie a planetológie. V hľadaní dôkazov o vzniku a formovaní slnečnej sústavy výrazne pomohli objavy exoplanét od začiatku 90-tych rokov a objavy hviezd s protoplanetárnymi diskami. Podľa v súčasnosti najviac uznávaného modelu Slnko a jeho planéty vznikli takmer súčasne z obrovského oblaku medzihviezdnej hmoty pred asi 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Stavebným materiálom bol plyn a prach v pôvodnej chladnej materskej globule. Oblak sa vlastnou gravitáciou zmršťoval, v jeho strede sa utvorilo Slnko a okolo neho postupne vznikli planéty a medziplanetárna hmota. Okolo mnohých mladých hviezd, napríklad Vegy, sa planéty pravdepodobne formujú aj v súčasnosti. Hmlovinová teória, presnejšie jej špecifikácia zvaná teória jadrovej akrécie, vysvetľuje väčšinu dnes pozorovaných charakteristík slnečnej sústavy: prečo planéty obiehajú okolo Slnka v rovnakom smere (nazývanom prográdny smer), prečo obiehajú takmer v jednej rovine, prečo sú ich dráhy takmer kruhové, prečo sú štyri planéty ležiace bližšie k Slnku malé, husté a pevné, kým štyri vzdialenejšie veľké a zložené predovšetkým z ľahších plynov. celý článok... ďalšie odporúčané články... Súhvezdie mesiaca Veľký pes (Canis Major) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedným zo 48 Ptolemaiových súhvezdí. Nachádza sa v ňom hviezda Sírius, najjasnejšia hviezda na oblohe, ktorá je súčasťou asterizmu Zimný trojuholník. Súhvezdie sa nachádza na južnej oblohe (čiže pod svetovým rovníkom) a je najlepšie pozorovateľné v zime. Tvoria ho pomerne jasné hviezdy, ktorých svetlo však v zemepisných šírkach Slovenska značne intenzívne pohlcuje zemská atmosféra. Cez súhvezdie prechádza Mliečna cesta. Legenda Veľký pes je jedným zo psov svorky lovca Orióna, ktorý ho sprevádza aj po oblohe; druhým psom tejto svorky je Malý pes. Podľa gréckeho mýtu to bol Lailaps, pes aténskeho lovca Kefala, ktorý pochádzal od samotnej bohyne lovu Artemis. Lailaps bol známy tým, že mu neušla nijaká korisť. V revíri kráľa Amfitryóna, nevlastného Herkulovho otca, žila zase líška so zázračnou schopnosťou uniknúť každému psovi. Keď Kefalos zobral pri jednom love do Amfitriónovho revíra so sebou Lailapsa, aby líšku ulovil, vznikla neriešiteľná situácia. Musel do nej zasiahnuť najvyšší boh Zeus. Ten vyriešil situáciu tak, že psa aj líšku premiestnil na opačné strany oblohy. Podľa inej verzie ich premenil na dva kamene, čo by však nevysvetľovalo pôvod súhvezdia Veľký pes. celý článok... ďalšie súhvezdia... Kategórie Astronómia: Astrofyzika - Kozmológia - Slnečná sústava - Astronómovia - Súhvezdia Astronomické objekty: Zoznamy - Galaxie - Hmloviny - Hviezdokopy - Planéty - Planétky - Kométy - Hviezdy - Kvazary - Čierne diery Astronomické prístroje: ďalekohľady - rádioteleskopy - observatóriá všetky kategórie... Zoznamy Hviezdy: Tradičné názvy – Hviezdy podľa súhvezdí – Najjasnejšie hviezdy – Najbližšie hviezdy – Najbližšie jasné hviezdy – Najväčšie hviezdy – Najťažšie hviezdy – Najmenšie hviezdy – Hviezdy s planétami – Premenné hviezdy – Polopravidelné premenné – Pulzary Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy – Hviezdy podľa súhvezdí Galaxie: Najbližšie galaxie – Skupiny a kopy galaxií – Kvazary Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 –  … Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje Astronomické katalógy: Messierove objekty – NGC objekty (1-250 – 251-500 – 501-750 – 751-1000 – 1001-1250 – 1251-1500 – 1501-1750 – 751-1000 – ...) – IC objekty (1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 – ...) Astronómovia – Astrofyzici Automaticky generovaný zoznam všetkých astročlánkov

Vedeli ste, že... ...pri Proxime Centauri sú známe už dve planéty? ...hmlovina zahaľujúca Plejády možno nie je jej zárodočná hmlovina, ale mračno z výbuchu supernovy v súhvezdí Líšky? ...slovenské názvy súhvezdí nie sú doslovnými prekladmi latinských názvov? Dorado (Mečiar) napríklad znamená zlatá ryba, Mensa (Stolový vrch) zase stôl a Ursa Minor (Malý medveď) Malá medvedica? ...najhmotnejšia známa supermasívna čierna diera má 17 miliárd hmotností Slnka a nachádza sa v galaxii NGC 1600 v súhvezdí Eridanus? ...Mikuláš Kopernik nazýval Polárku „Psí chvost“ (Kynosura)? ...boli nájdené už aj dvakrát ťažšie hviezdy, než je horný limit teoretickej hmotnosti hviezd? Archív zaujímavostí... Obrázok týždňa Infračervená mozaika ďalekohľadu WISE (Wide-field Infrared Survey Explorer) ukazuje dvojicu hmlovín IC 1805 a IC 1848 v súhvezdí Kasiopeja. Modrá a purpurová farba znázorňujú kratšie vlnové dĺžky, zelená a červená zase dlhšie, ktoré sú typické pre horúci prach v hmlovinách. ďalšie obrázky... Články Astronómia: Gama astronómia - Röntgenová astronómia - Optická astronómia - Infračervená astronómia - Rádioastronómia - Astrometria - Nebeská mechanika - Astrofyzika - Kozmológia - Kozmogónia - Dejiny astronómie Sférická astronómia: Nebeská sféra - Nebeský pól - Nebeský rovník - Ekliptika - Zenit - Nadir - Meridián - Prvý vertikál - Súhvezdie Astronomické objekty: Vesmír - Kopa galaxií - Kvazar - Galaxia - Čierna diera - Hmlovina - Hviezda - Hnedý trpaslík - Hviezdna sústava - Hviezdokopa - Medzihviezdna hmota - Tmavá hmota - Planéta - Trpasličia planéta - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa Planéty: Merkúr - Venuša - Zem - Mars - Jupiter - Saturn - Urán - Neptún - Extrasolárna planéta Trpasličie planéty: Ceres - Pluto - Haumea - Eris - Makemake Galaxia (Mliečna cesta): Jadro Galaxie - Galaktické halo - Miestna sústava hviezd - Slnečná sústava - Slnko Pozri aj: Astronómia:1000 najdôležitejších článkov Najlepšie články Najlepšie články Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša Čo je Najlepší článok? Dobré články 134340 Pluto • 136108 Haumea • 1 Ceres • 50000 Quaoar • Atmosféra Marsu • Barnardova hviezda • Časomiera na Marse • Enceladus (mesiac) • Galaxia (Mliečna cesta) • Galileo (kozmická sonda) • GRB 970228 • Halleyho kométa • Herbigov-Harov objekt • Hviezda • Io (mesiac) • Jupiter • Kalisto (mesiac) • Mačacie oko (hmlovina) • Neptún • Oblak • Opportunity • Orión (súhvezdie) • Pásmo planétok • Prstence Saturna • Spektrálna klasifikácia • Titan (mesiac) • Tritón (mesiac) • Voda na Marse • Voyager 2 • Vznik a vývoj slnečnej sústavy Čo je Dobrý článok? Najnovšie články Perseverance (rover) – Árjabhata – Program Artemis – IC 4191 – Mars 2020 – Hen 3-1357 – Presýpacie hodiny (hmlovina) – ESO 137-001 – IC 43 – Zatmenie slnka 21. augusta 2017 – Alfa Arae – IC 3 – Zoznam špirálových galaxií – Thornov-Żytkowovej objekt – 2020 CD3 – Virgo (detektor) – Cambridge Observatory – Tvar Zeme – Spektr-RG – James Glaisher – George William Hill – Rovníkový hrebeň – Lissajousova obežná dráha – Max q – Halo orbita – Rovníkové vydutie – Hubblovo hlboké pole – Zamrznutá obežná dráha – Heliosynchronná obežná dráha – Precesia uzlov – Aegaeon (mesiac) – HAT-P-5 – Near-Earth Object Surveillance Mission – LIGO – 2I/Borisov – 1I/ʻOumuamua – Pelikán (hmlovina) – IC 2944 – TW Hydrae – Lincoln Near-Earth Asteroid Research Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku: Eryn Blaireová Príbuzné portály Fyzikálny portál Kozmonautický portál Portál Slnečná sústava Hviezdny portál

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, ... Rozšíriť: (225088) Gonggong, 90482 Orcus, Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky... Doladiť: Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), Orión (hmlovina) (výrazne rozširiť, doplniť napr. pozorovania v spektrách) Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť) Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša