Portál:Astronómia

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Astronomický portál
Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy. Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. jún - 16685 článkov)

! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž

Výročia Aktuálny Juliánsky dátum je 2459150 (2459149.8395833) 27. október 1449 – zomrel Ulugh Beg, mongolský vládca, matematik a astronóm 1867 – zomrel John Wrottesley, anglický astronóm 1994 – ďalekohľadom na Mount Palomare bol objavený prvý hnedý trpaslík Gliese 229B ďalšie výročia... Odporúčaný článok Voda na Marse je súhrnné označenie všetkej vody, ktorá sa na planéte Mars nachádza. Oproti Zemi však Mars nemá výskyt vody vo všetkých troch skupenstvách v množstve podobnom pozemskému. Na povrchu neexistujú rozsiahle oblasti kvapalnej vody v podobe hydrosféry, ale voda je viazaná prevažne v kryosfére (vo forme permafrostu, polárnych čiapočiek) ako ľad alebo malá časť v atmosfére ako vodná para. V súčasnosti na povrchu Marsu nepanujú podmienky, ktoré umožňujú dlhodobú existenciu kvapalnej vody. Priemerné hodnoty tlaku a teploty sú príliš nízke, čo vedie k tomu, že voda začína okamžite mrznúť a následne sublimovať. Výskum planéty však naznačuje, že sa na povrchu planéty tečúca voda v minulosti vyskytovala, a dnešná otázka skôr znie, kam sa táto voda podela. O výskyte vody na povrchu či pod jeho povrchom existuje celý rad priamych aj nepriamych dôkazov v podobe riečnych korýt, polárnych oblastí, spektrometrických meraní, erodovaných kráterov, či minerálov priamo spojených s existenciou kvapalnej vody. Vďaka zásobám kvapalnej vody je pravdepodobné, že sa značne zmenšia potrebné zásoby pre budúce kozmické misie k planéte. celý článok... ďalšie odporúčané články... Súhvezdie mesiaca Perzeus (Perseus, skratka Per) je súhvezdie na severnej oblohe pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil obludu Medúzu. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Obsahuje známu premennú hviezdu Algol (β Per) a dvojitú hviezdokopu chí a h Persei. Nachádza sa v ňom aj radiant meteorického roja Perzeíd. Pri pozorovaní z územia Slovenska je súhvezdie sčasti cirkumpolárne. Legenda Podľa gréckej legendy bol Perzeus jedným z mnohých synov boha Dia. Vyrastal na ostrove Serifos, kde ho prinieslo more aj s jeho matkou Danae v drevenej truhlici. Kráľ Serifu Polydektes sa obával, že ho Perzeus pripraví o trón a preto mu dal úlohu, aby priniesol hlavu Medúzy. Dúfal, že sa ho tým zbaví, lebo Medúza bola obluda so zvieracími tesákmi a s hadmi namiesto vlasov. Bola taká škaredá, že všetko živé pri pohľade na ňu skamenelo. Do tejto podoby bola zakliata bohyňou Athénou podľa niektorých legiend za to, že sa s ňou kedysi vyrovnala krásou. Perzeus napokon Medúzu zabil. Na radu bohyne Athény na ňu nehľadel priamo, ale pozoroval ju v svojom lesklom štíte ako v zrkadle. Keď Medúza zaspala, odťal jej hlavu a schoval ju do kapsy. Preto býva Perzeus zobrazovaný s mečom, štítom a hlavou Medúzy v ruke. celý článok... ďalšie súhvezdia... Kategórie Astronómia: Astrofyzika - Kozmológia - Slnečná sústava - Astronómovia - Súhvezdia Astronomické objekty: Zoznamy - Galaxie - Hmloviny - Hviezdokopy - Planéty - Planétky - Kométy - Hviezdy - Kvazary - Čierne diery Astronomické prístroje: ďalekohľady - rádioteleskopy - observatóriá všetky kategórie... Zoznamy Hviezdy: Tradičné názvy – Hviezdy podľa súhvezdí – Najjasnejšie hviezdy – Najbližšie hviezdy – Najbližšie jasné hviezdy – Najväčšie hviezdy – Najťažšie hviezdy – Najmenšie hviezdy – Hviezdy s planétami – Premenné hviezdy – Polopravidelné premenné – Pulzary Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy – Hviezdy podľa súhvezdí Galaxie: Najbližšie galaxie – Skupiny a kopy galaxií – Kvazary Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 –  … Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje Astronomické katalógy: Messierove objekty – NGC objekty (1-250 – 251-500 – 501-750 – 751-1000 – 1001-1250 – 1251-1500 – 1501-1750 – 751-1000 – ...) – IC objekty (1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 – ...) Astronómovia – Astrofyzici Automaticky generovaný zoznam všetkých astročlánkov

Vedeli ste, že... ...pri Proxime Centauri sú známe už dve planéty? ...hmlovina zahaľujúca Plejády možno nie je jej zárodočná hmlovina, ale mračno z výbuchu supernovy v súhvezdí Líšky? ...slovenské názvy súhvezdí nie sú doslovnými prekladmi latinských názvov? Dorado (Mečiar) napríklad znamená zlatá ryba, Mensa (Stolový vrch) zase stôl a Ursa Minor (Malý medveď) Malá medvedica? ...najhmotnejšia známa supermasívna čierna diera má 17 miliárd hmotností Slnka a nachádza sa v galaxii NGC 1600 v súhvezdí Eridanus? ...Mikuláš Kopernik nazýval Polárku „Psí chvost“ (Kynosura)? ...boli nájdené už aj dvakrát ťažšie hviezdy, než je horný limit teoretickej hmotnosti hviezd? Archív zaujímavostí... Obrázok týždňa Pozostatok po supernove SN 1006 vo vzdialenosti 7000 ly od Zeme. SN 1006 bola najjasnejšia zaznamenaná supernova v histórii. Okrem tejto nepravidelnej hmloviny nezanechala po sebe nijaké zrútené teleso akým je neutrónová hviezda alebo čierna diera. ďalšie obrázky... Články Astronómia: Gama astronómia - Röntgenová astronómia - Optická astronómia - Infračervená astronómia - Rádioastronómia - Astrometria - Nebeská mechanika - Astrofyzika - Kozmológia - Kozmogónia - Dejiny astronómie Sférická astronómia: Nebeská sféra - Nebeský pól - Nebeský rovník - Ekliptika - Zenit - Nadir - Meridián - Prvý vertikál - Súhvezdie Astronomické objekty: Vesmír - Kopa galaxií - Kvazar - Galaxia - Čierna diera - Hmlovina - Hviezda - Hnedý trpaslík - Hviezdna sústava - Hviezdokopa - Medzihviezdna hmota - Tmavá hmota - Planéta - Trpasličia planéta - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa Planéty: Merkúr - Venuša - Zem - Mars - Jupiter - Saturn - Urán - Neptún - Extrasolárna planéta Trpasličie planéty: Ceres - Pluto - Haumea - Eris - Makemake Galaxia (Mliečna cesta): Jadro Galaxie - Galaktické halo - Miestna sústava hviezd - Slnečná sústava - Slnko Pozri aj: Astronómia:1000 najdôležitejších článkov Najlepšie články Najlepšie články Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša Čo je Najlepší článok? Dobré články 134340 Pluto • 136108 Haumea • 1 Ceres • 50000 Quaoar • Atmosféra Marsu • Barnardova hviezda • Časomiera na Marse • Enceladus (mesiac) • Galaxia (Mliečna cesta) • Galileo (kozmická sonda) • GRB 970228 • Halleyho kométa • Herbigov-Harov objekt • Hviezda • Io (mesiac) • Jupiter • Kalisto (mesiac) • Mačacie oko (hmlovina) • Neptún • Oblak • Opportunity • Orión (súhvezdie) • Pásmo planétok • Prstence Saturna • Spektrálna klasifikácia • Titan (mesiac) • Tritón (mesiac) • Voda na Marse • Voyager 2 • Vznik a vývoj slnečnej sústavy Čo je Dobrý článok? Najnovšie články ESO 137-001 – IC 43 – Zatmenie slnka 21. augusta 2017 – Alfa Arae – IC 3 – Zoznam špirálových galaxií – Thornov-Żytkowovej objekt – 2020 CD3 – Virgo (detektor) – Cambridge Observatory – Tvar Zeme – Spektr-RG – James Glaisher – George William Hill – Rovníkový hrebeň – Lissajousova obežná dráha – Max q – Halo orbita – Rovníkové vydutie – Hubblovo hlboké pole – Zamrznutá obežná dráha – Heliosynchronná obežná dráha – Precesia uzlov – Aegaeon (mesiac) – HAT-P-5 – Near-Earth Object Surveillance Mission – LIGO – 2I/Borisov – 1I/ʻOumuamua – Pelikán (hmlovina) – IC 2944 – TW Hydrae – Lincoln Near-Earth Asteroid Research – R136a1 – Urodelus – Svetelná krivka – Južné Plejády – 3C 79 – 3C 147 – Terminátor (slnečný) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku: Eryn Blaireová Príbuzné portály Fyzikálny portál Kozmonautický portál Portál Slnečná sústava Hviezdny portál

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, ... Rozšíriť: (225088) Gonggong, 90482 Orcus, Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky... Doladiť: Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), Orión (hmlovina) (výrazne rozširiť, doplniť napr. pozorovania v spektrách) Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť) Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis •  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša