Portál:Astronómia

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Astronomický portál
Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy. Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. máj - 19082 článkov)

! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž

Výročia Aktuálny Juliánsky dátum je 2460095 (2460095.0236111) 30. máj 1423 – narodil sa Georg von Peuerbach, nemecký matematik a astronóm († 1461) 1908 – narodil sa Hannes Olof Gösta Alfvén, švédsky astrofyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku 1971 – Program Mariner: štart sondy Mariner 9 k Marsu ďalšie výročia... Odporúčaný článok Pásmo planétok je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky. Tento región je často označovaný aj ako Hlavné pásmo a Pásmo asteroidov pre rozlíšenie od iných oblastí s vyššou koncentráciou planétok vo vnútri slnečnej sústavy, ako sú Kuiperov pás a rozptýlený disk. Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: 1 Ceres, 4 Vesta, 2 Pallas a 10 Hygiea. Všetky tieto telesá majú stredný priemer viac ako 400 km, okrem 1 Ceres, ktorý je jedinou trpasličou planétou v Pásme planétok, a jeho priemer je približne 950 km. Veľkosť ostatných telies sa zmenšuje až po častice prachu. Asteroidy v tejto oblasti sú natoľko roztiahnuté, že mnohé nepilotované vesmírne sondy tadiaľ preleteli bez problémov. Napriek tomu občas nastávajú kolízie medzi väčšími asteroidmi, pričom sa môžu vytvoriť rodiny planétok, ktorých členovia majú rovnaké obežné charakteristiky a zloženie. Kolízie sú tiež zdrojom prachu, ktorý spôsobuje vznik zodiakálneho svetla. Jednotlivé asteroidy vo vnútri Pásma planétok sú kategorizované podľa spektra, pričom väčšina z nich spadá do troch základných skupín: uhlíkaté (C-typy), kremičité (S-typy) a bohaté na kovy (M-typy). Pásmo planétok vzniklo z prvotnej slnečnej hmloviny ako skupina planetezimál, malých predchodcov planét. Gravitačné poruchy, ktoré spôsobovali plynné obry pohltili planetezimály s príliš veľkou obežnou energiou. Kolízie začali byť príliš silné, a namiesto spájania sa začali sa planetezimály trhať. Dôsledkom bola strata väčšiny hmoty Pásma planétok od vzniku slnečnej sústavy. Niektoré úlomky je možné nájsť vo vnútornej časti slnečnej sústavy, pričom často končia ako meteority na niektorej z vnútorných planét. Obežné dráhy asteroidov sú aj naďalej značne rušené vždy, keď sa nachádzajú v dráhovej rezonancii s Jupiterom. V tejto oblasti vzniká Kirkwoodova medzera pri presúvaní asteroidov na iné obežné dráhy. celý článok... ďalšie odporúčané články... Súhvezdie mesiaca Hadonos (Ophiuchus) je jedným z 88 súhvezdí a tiež patril medzi Ptolemaiových 48 súhvezdí. Z 13 zvieratníkových súhvezdí je Hadonos jediným ekliptikálnym súhvezdím, podľa ktorého sa nenazýva nijaké znamenie zvieratníka. Hadonos je rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 30. 11. do 17. 12. To nie je dlho, ale napríklad Škorpiónom prechádza Slnko ešte kratšie – asi iba 6 dní. Napriek tomu Hadonos nepatrí medzi znamenia zvieratníka, i keď má na to právo. Dôvody, prečo astrológovia Hadonosa do zvieratníka nezaradili, nie sú známe. Je možné, že Hadonos kedysi v zvieratníku naozaj bol, ale potom, ako sa od Škorpióna oddelilo nové súhvezdie Váhy, Hadonos nezapadal do "magického" počtu 12 znamení a tak ho odstránili. Južnou časťou súhvezdia prechádza ekliptika, čiže v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Obsahuje aj veľké množstvo deep-sky objektov zaujímavých pre amatérskych pozorovateľov. V súhvezdí Hadonos sa tiež nachádza asterizmus Býk Poniatowského, obrazec v podobe písmena T utvorený spojnicou hviezd 66 Oph – 67 Oph – 68 Oph – 70 Oph, ktorý je pozostatkom po rovnomennom súhvezdí. celý článok... ďalšie súhvezdia... Kategórie Astronómia: Astrofyzika - Kozmológia - Slnečná sústava - Astronómovia - Súhvezdia Astronomické objekty: Zoznamy - Galaxie - Hmloviny - Hviezdokopy - Planéty - Planétky - Kométy - Hviezdy - Kvazary - Čierne diery Astronomické prístroje: ďalekohľady - rádioteleskopy - observatóriá Astronómia na Slovensku: astronómovia - observatóriá - heslá Encyklopédie astronómie všetky kategórie... Zoznamy Hviezdy: Tradičné názvy – Hviezdy podľa súhvezdí – Najjasnejšie hviezdy – Najbližšie hviezdy – Najbližšie jasné hviezdy – Najväčšie hviezdy – Najťažšie hviezdy – Najmenšie hviezdy – Hviezdy s planétami – Premenné hviezdy – Polopravidelné premenné – Pulzary Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy – Hviezdy podľa súhvezdí Galaxie: Najbližšie galaxie – Skupiny a kopy galaxií – Kvazary Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 –  … Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje Astronomické katalógy: Messierove objekty – NGC objekty (1-250 – 251-500 – 501-750 – 751-1000 – 1001-1250 – 1251-1500 – 1501-1750 – 751-1000 – ...) – IC objekty (1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 – ...) Astronómovia – Astrofyzici Automaticky generovaný zoznam všetkých astročlánkov

Vedeli ste, že... ...nedávno sa našla časť Hipparchovho katalógu, najstaršieho hviezdneho katalógu na svete? ...vedľajšia zložka dvojhviezdy théta Tucanae má spektrálny typ G0, ale hmotnosť iba 0,2 hmotností Slnka? ...zhruba každému štvrtému človeku sa aspoň raz za život stane, že s nejakou časticou jeho tela reaguje neutríno? ...Richard Kowalski je jediným človekom, ktorý vlastní kúsok kozmického telesa, ktoré sám objavil (planétka 2008 TC3)? ...najmladšia známa hviezda sa nachádza v hmlovine Ró Ophiuchi a má vek 10 000 rokov? ...najvzdialenejšia známa galaxia, ktorá obieha našu Galaxiu, je Leo I premietajúca sa do veľmi tesnej uhlovej blízkosti hviezdy Regulus? Archív zaujímavostí... Obrázok týždňa NGC 6752, guľová hviezdokopa, ktorá patrí k najväčším a najjasnejším na oblohe. Skutočný priemer hviezdokopy dosahuje 111 svetelných rokov. Vzdialenosť NGC 6752 od Zeme sa odhaduje na 12 700-20 000 svetelných rokov. ďalšie obrázky... Články Astronómia: Gama astronómia - Röntgenová astronómia - Optická astronómia - Infračervená astronómia - Rádioastronómia - Astrometria - Nebeská mechanika - Astrofyzika - Kozmológia - Kozmogónia - Dejiny astronómie Sférická astronómia: Nebeská sféra - Nebeský pól - Nebeský rovník - Ekliptika - Zenit - Nadir - Meridián - Prvý vertikál - Súhvezdie Astronomické objekty: Vesmír - Kopa galaxií - Kvazar - Galaxia - Čierna diera - Hmlovina - Hviezda - Hnedý trpaslík - Hviezdna sústava - Hviezdokopa - Medzihviezdna hmota - Tmavá hmota - Planéta - Trpasličia planéta - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa Planéty: Merkúr - Venuša - Zem - Mars - Jupiter - Saturn - Urán - Neptún - Extrasolárna planéta Trpasličie planéty: Ceres - Pluto - Haumea - Eris - Makemake Galaxia (Mliečna cesta): Jadro Galaxie - Galaktické halo - Miestna sústava hviezd - Slnečná sústava - Slnko Pozri aj: Astronómia:1000 najdôležitejších článkov Najlepšie články Najlepšie články Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša Čo je Najlepší článok? Dobré články 134340 Pluto • 136108 Haumea • 1 Ceres • 50000 Quaoar • Atmosféra Marsu • Barnardova hviezda • Časomiera na Marse • Enceladus (mesiac) • Galaxia (Mliečna cesta) • Galileo (kozmická sonda) • GRB 970228 • Halleyho kométa • Herbigov-Harov objekt • Hviezda • Io (mesiac) • Jupiter • Kalisto (mesiac) • Mačacie oko (hmlovina) • Neptún • Oblak • Opportunity • Orión (súhvezdie) • Pásmo planétok • Prstence Saturna • Spektrálna klasifikácia • Titan (mesiac) • Tritón (mesiac) • Voda na Marse • Voyager 2 • Vznik a vývoj slnečnej sústavy Čo je Dobrý článok? Najnovšie články Marsovský rover – Europa Clipper – Jupiter Icy Moons Explorer – GRB 221009A – Astronomy and Astrophysics – C/2022 E3 (ZTF) – Impaktná zima – IC 5146 – IC 351 – Hydrid (anión) – Herman z Reichenau – Misia na Mars – EBLM J0555-57 – Mikronova – V606 Aquilae – Koma (optika) – Ortuťovo-mangánová hviezda – Third Cambridge Catalogue of Radio Sources – Cygnus OB2 – 65803 Didymos – Radiačný pás – Tchien-wen-1 – Kozmická stanica Tchien-kung – IC 4997 – Dokovanie a kotvenie kozmickej lode – Stykovací uzol – Planckov vyžarovací zákon – Planetárna ochrana – Impakt astronomického telesa – CubeSat – ISRU – Obývateľná základňa – Double Asteroid Redirection Test – Izrael Hiebner – Protimeteorický štít – Perseverance (rover) – Árjabhata – Program Artemis – IC 4191 – Mars 2020 Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku: Eryn Blaireová Príbuzné portály Fyzikálny portál Kozmonautický portál Portál Slnečná sústava Hviezdny portál

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, ... Rozšíriť: 225088 Gonggong, 90482 Orcus, Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, Messier 29, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky... Doladiť: Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), mesiac (družica) (oreferovať, doplniť prieskum mesiacov, vnútro mesiacov, aktuálny počet mesiacov a vývoj predstáv o mesiacoch) Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť), Opportunity (doplniť dianie v roku 2017, resp. aj 2016, skontrolovať prítomnosť všetkých významných informácií, doplniť Opportunity v kultúre a ciele misie) Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša