Portál:Astronómia

Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Astronomický portál
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. apríl - 16711 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2459346 (2459346.1291667)
11. máj

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41

Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina viditeľnej hmoty vesmíru. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, ktoré je zdrojom väčšiny energie našej planéty. Pri vhodných atmosférických podmienkach sú v noci zo Zeme viditeľné aj iné hviezdy. Kvôli obrovským vzdialenostiam vyzerajú ako množstvo nehybných, viac či menej blikajúcich svetelných bodov.

Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď. okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy len tie kozmické guľovité objekty, ktoré vyžarujú viditeľné žiarenie. Počas veľkej časti svojej existencie prenesene nazývanej "život hviezdy" je zdrojom tohto žiarenia termonukleárna fúzia vodíka na hélium v jadre hviezdy. Tá uvoľňuje energiu, ktorá prechádza vnútrom hviezdy a je vyžiarená do vonkajšieho priestoru. Potom, ako hviezda vyčerpá zásoby vodíka, vznikajú vo hviezde chemické prvky ťažšie ako hélium. Pred koncom života môžu hviezdy obsahovať aj degenerovanú hmotu. Astronómovia zisťujú hmotnosť, vek, metalicitu (chemické zloženie) a mnohé ďalšie vlastnosti hviezd pomocou pozorovania pohybu hviezdy vesmírom, svietivosti a analýzou jej žiarenia. Graf porovnávajúci teplotu hviezd s ich svietivosťou, známy ako Hertzsprungov-Russellov diagram, umožňuje zistiť vek a stav vývoja hviezdy.

Hviezda začína ako kolabujúci mrak materiálu zložený hlavne z vodíka, hélia a stopových množstiev ťažších prvkov. Akonáhle dosiahne jadro hviezdy dostatočnú hustotu, vodík sa začne nukleárnou fúziou premieňať na hélium a vyžarovať energiu.

Súhvezdie mesiaca
Ophiuchus constellation map.png

Hadonos (Ophiuchus) je jedným z 88 súhvezdí a tiež patril medzi Ptolemaiových 48 súhvezdí. Z 13 zvieratníkových súhvezdí je Hadonos jediným ekliptikálnym súhvezdím, podľa ktorého sa nenazýva nijaké znamenie zvieratníka.

Hadonos je rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 30. 11. do 17. 12. To nie je dlho, ale napríklad Škorpiónom prechádza Slnko ešte kratšie – asi iba 6 dní. Napriek tomu Hadonos nepatrí medzi znamenia zvieratníka, i keď má na to právo. Dôvody, prečo astrológovia Hadonosa do zvieratníka nezaradili, nie sú známe. Je možné, že Hadonos kedysi v zvieratníku naozaj bol, ale potom, ako sa od Škorpióna oddelilo nové súhvezdie Váhy, Hadonos nezapadal do "magického" počtu 12 znamení a tak ho odstránili. Južnou časťou súhvezdia prechádza ekliptika, čiže v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Obsahuje aj veľké množstvo deep-sky objektov zaujímavých pre amatérskych pozorovateľov. V súhvezdí Hadonos sa tiež nachádza asterizmus Býk Poniatowského, obrazec v podobe písmena T utvorený spojnicou hviezd 66 Oph – 67 Oph – 68 Oph – 70 Oph, ktorý je pozostatkom po rovnomennom súhvezdí.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
NGC 1600
Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg Obrázok týždňa
Grand star-forming region R136 in NGC 2070 (infrared, captured by the Hubble Space Telescope).jpg


Mladá hviezdokopa R136 s vekom len niekoľko miliónov rokov, ktorá je súčasťou rozsiahlej hviezdotvornej oblasti Veľkého Magellanovho mraku. Snímka pochádza z HST, no nebola urobená vo viditeľnom, ale v infračervenom žiarení. Vďaka tomu sa zobrazilo množstvo masívnych hviezd (niektoré na snímke majú vyše 100 hmotností Slnka), ktoré by vo viditeľnom svetle zakrýval prach.
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto136108 Haumea1 Ceres50000 QuaoarAtmosféra MarsuBarnardova hviezdaČasomiera na MarseEnceladus (mesiac)Galaxia (Mliečna cesta)Galileo (kozmická sonda)GRB 970228Halleyho kométaHerbigov-Harov objektHviezdaIo (mesiac)JupiterKalisto (mesiac)Mačacie oko (hmlovina)NeptúnOblakOpportunityOrión (súhvezdie)Pásmo planétokPrstence SaturnaSpektrálna klasifikáciaTitan (mesiac)Tritón (mesiac)Voda na MarseVoyager 2Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
Stykovací uzolPlanckov vyžarovací zákonPlanetárna ochranaImpakt astronomického telesaCubeSatISRUObývateľná základňaProjekt DARTProtimeteorická ochrana (rozlišovacia stránka)Israel HiebnerProtimeteorický štítPerseverance (rover)ÁrjabhataProgram ArtemisIC 4191Mars 2020Hen 3-1357Presýpacie hodiny (hmlovina)ESO 137-001IC 43Zatmenie slnka 21. augusta 2017Alfa AraeIC 3Zoznam špirálových galaxiíThornov-Żytkowovej objekt2020 CD3Virgo (detektor)Cambridge ObservatoryTvar ZemeSpektr-RGJames GlaisherGeorge William HillRovníkový hrebeňLissajousova obežná dráhaMax qHalo orbitaRovníkové vydutieHubblovo hlboké poleZamrznutá obežná dráhaHeliosynchronná obežná dráha


Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Jupiter and moon.png

Portál Slnečná sústava
The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg

Hviezdny portál
Súhvezdia
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Gas giants in the solar system.jpg

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, ...
Rozšíriť: (225088) Gonggong, 90482 Orcus, Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), Orión (hmlovina) (výrazne rozširiť, doplniť napr. pozorovania v spektrách)
Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Jupiter and moon.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis · ChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny