S portálom je prepojených 21 342 článkov.
Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Astronomický portál
Maria Mitchell
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (26. jún - 19097 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2460513 (2460512.8611111)
21. júl

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Umelecká predstava, ako by mohol Mars vyzerať, slúži aj ako podklad ako približne vyzeral skôr
Umelecká predstava, ako by mohol Mars vyzerať, slúži aj ako podklad ako približne vyzeral skôr

Voda na Marse je súhrnné označenie všetkej vody, ktorá sa na planéte Mars nachádza. Oproti Zemi však Mars nemá výskyt vody vo všetkých troch skupenstvách v množstve podobnom pozemskému. Na povrchu neexistujú rozsiahle oblasti kvapalnej vody v podobe hydrosféry, ale voda je viazaná prevažne v kryosfére (vo forme permafrostu, polárnych čiapočiek) ako ľad alebo malá časť v atmosfére ako vodná para.

V súčasnosti na povrchu Marsu nepanujú podmienky, ktoré umožňujú dlhodobú existenciu kvapalnej vody. Priemerné hodnoty tlaku a teploty sú príliš nízke, čo vedie k tomu, že voda začína okamžite mrznúť a následne sublimovať. Výskum planéty však naznačuje, že sa na povrchu planéty tečúca voda v minulosti vyskytovala, a dnešná otázka skôr znie, kam sa táto voda podela.

O výskyte vody na povrchu či pod jeho povrchom existuje celý rad priamych aj nepriamych dôkazov v podobe riečnych korýt, polárnych oblastí, spektrometrických meraní, erodovaných kráterov, či minerálov priamo spojených s existenciou kvapalnej vody. Vďaka zásobám kvapalnej vody je pravdepodobné, že sa značne zmenšia potrebné zásoby pre budúce kozmické misie k planéte.

Súhvezdie mesiaca

Labuť (Cygnus) alebo Severný kríž je severné súhvezdie, jedno zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom a jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Patrí medzi výrazné súhvezdia letnej oblohy a obsahuje nápadný obrazec pripomínajúci letiaceho vtáka. Jej najjasnejšia hviezda Deneb predstavujúca chvost Labute je súčasťou asterizmu Letný trojuholník.

Labuť je súhvezdie veľmi bohaté na jasné hviezdy a zaujímavé objekty. Na oblohe sa niekedy hľadá pomerne ťažko, hlavne v oblastiach bez mestského osvetlenia za veľmi jasných nocí, pretože Labuť „letí v Mliečnej ceste“, z ktorej jej vytŕčajú iba krídla. Pomôckou pri jej hľadaní na nočnej oblohe môže byť fakt, že dlhý labutí krk sa nachádza medzi súhvezdím Delfína a Lýry. Krk je zakončený známou farebnou dvojhviezdou Albireo. Medzi najznámejšie deep-sky Labute patrí dvojica otvorených hviezdokôp M29 a M39, zvyšok po supernove Riasy, emisná hmlovina Severná Amerika a jeden z najbližších kandidátov na hviezdnu čiernu dieru, objekt Cygnus X-1.

Legenda

Báj hovorí, že na labuť sa premieňal vládca Olympu, mocný Zeus, keď sa chcel pozrieť medzi ľudí. V tejto podobe navštívil aj spartskú kráľovnú Lédu, ktorá ho zaujala svojou krásou. Aby sa k nej mohol priblížiť, nechal sa prenasledovať obrovským orlom, pred ktorým ho kráľovná zachránila. Léda sa po návšteve Dia stala matkou blížencov Kastora a Polluxa a tiež krásnej Heleny, pre ktorú vypukla Trójska vojna.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Vizualizácia Extrémne veľkého ďalekohľadu
Vizualizácia Extrémne veľkého ďalekohľadu
Obrázok týždňa

Eliptická galaxia NGC 4261, ktorá je zdrojom silného rádiového žiarenia. Tento sto miliónov svetelných rokov vzdialený objekt má priemer 60 000 ly, ale leží v strede medzi dvoma veľkými lalokmi žiariacimi v rádiovej časti spektra, ktoré merajú z jedného okraja po druhý až 150 000 ly. Detailná snímka z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu ukazuje, že hmota z aktívneho galaktického jadra prechádza kužeľovitou štruktúrou do rádiových lalokov. Okolo centrálnej čiernej diery po špirále krúži nečakane hustý disk prachovej hmoty.

Články
Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto · 136108 Haumea · 1 Ceres · 50000 Quaoar · Atmosféra Marsu · Barnardova hviezda · Časomiera na Marse · Enceladus (mesiac) · Galaxia (Mliečna cesta) · Galileo (kozmická sonda) · GRB 970228 · Halleyho kométa · Herbigov-Harov objekt · Hviezda · Io (mesiac) · Jupiter · Kalisto (mesiac) · Mačacie oko (hmlovina) · Neptún · Oblak · Opportunity · Orión (súhvezdie) · Pásmo planétok · Prstence Saturna · Spektrálna klasifikácia · Titan (mesiac) · Tritón (mesiac) · Voda na Marse · Voyager 2 · Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
Zatmenie Slnka 8. apríla 2024 · Colette Healdová · Temné súhvezdie · Veľká čínska nížina · Observatórium Kao-čcheng · Kolonizácia Marsu · Zoznam článkov slnečnej sústavy/Á · Posledná štvrť · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Prvá štvrť · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · IC 4628 · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · GRB 221009A · Astronomy and Astrophysics · C/2022 E3 (ZTF) · Impaktná zima · IC 5146 · IC 351 · Hydrid (anión) · Herman z Reichenau · Misia na Mars · EBLM J0555-57 · Mikronova · V606 Aquilae · Koma (optika) · Ortuťovo-mangánová hviezda · Third Cambridge Catalogue of Radio Sources · Cygnus OB2 · 65803 Didymos · Radiačný pás · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · IC 4997 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode


Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Kozmonautický portál

Portál Slnečná sústava

Hviezdny portál
Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Súhvezdia
Andromeda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Centaurus | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malý medveď | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Alfa Lyncis, BY Draconis, Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Eta Orionis, Galaktická sústava súradníc, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, GK Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, IC 2948, Kvázisatelit, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Oranžový obor, Rotačná os, Scintilácia, S Doradus, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory, Stacionárna rotácia, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, Uhlová veľkosť,...
Rozšíriť: 225088 Gonggong, 90482 Orcus, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, Messier 29, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), mesiac (družica) (oreferovať, vnútro mesiacov, hraničná veľkosť)
Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť, informácie z Juno), Opportunity (doplniť dianie v roku 2017, resp. aj 2016, skontrolovať prítomnosť všetkých významných informácií, doplniť Opportunity v kultúre a ciele misie)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály