Privrátená strana Mesiaca

Privrátená strana Mesiaca je hemisféra (pologuľa) Mesiaca trvalo otočená smerom k Zemi. Jej existencia je dôsledok viazanej rotácie Mesiaca – doba otočky Mesiaca okolo jeho osi sa rovná dobe jeho obehu okolo Zeme. Pre pozorovateľa na Zemi preto Mesiac nerotuje, vidí stále len jednu a tú istú pologuľu. Jej opakom je odvrátená strana Mesiaca.

Privrátená strana Mesiaca na pozadí kríkov – pohľad zo Zeme, ktorý by na odvrátenú stranu Mesiaca nebol možný
Bailly, najväčší kráter privrátenej strany Mesiaca, z kolmého pohľadu, aký nie je možné zo Zeme získať. Záber urobila sonda LRO.
Snímka povrchu privrátenej strany Mesiaca získaná pri misii Apollo 17, časť Mora jasu

Privrátená strana Mesiaca je ľudstvu známa od nepamäti, na rozdiel od odvrátenej strany. Až do dôb kozmonautiky prakticky všetky poznatky ľudstva o Mesiaci pochádzali z poznania jeho privrátenej strany. Pri pohľade zo Zeme prechádza fázami. Celú privrátenú stranu možno vidieť počas splnu.

Všetky pristátia kozmických sond na Mesiaci pred rokom 2019 prebehli na privrátenej strane Mesiaca. Na tejto strane tiež prebehli všetky pristátia na Mesiaci s ľudskou posádkou. Je to dané tým, že s privrátenou stranou Mesiaca sa zo Zeme oveľa ľahšie komunikuje ako s odvrátenou stranou, ktorá nemá Zem v dohľade a musí používať retranslačnú družicu.

Pozorovateľ na privrátenej strane Mesiaca by videl kotúčik Zeme nehybne visiaci stále na rovnakom meste oblohy. Z jeho pohľadu by prechádzala fázami, ktoré by boli opačné než fáza Mesiaca v danom momente (počas mesačného novu by vnímal Zem v splne a naopak). Ostatné nebeské telesá by sa z jeho pohľadu pomaly pohybovali.

Na privrátenej strane Mesiaca sa nachádzajú veľmi rozsiahle tmavé útvary nazývané mesačné moria, v skutočnosti rozsiahle plochy stuhnutej čadičovej lávy. Je ich tu oveľa viac ako na odvrátenej strane, pokrývajú zhruba tretinu privrátenej strany. Spôsobila to skutočnosť, že na privrátenej strane Mesiaca je tenšia kôra ako na odvrátenej strane a v čase aktívneho vulkanizmu na Mesiaci si magma oveľa ľahšie prerazila cestu na mesačný povrch. V dôsledku toho je však na privrátenej strane Mesiaca menej impaktných kráterov ako na odvrátenej strane, pretože láva množstvo starých kráterov aj iných geologických útvarov zaplavila. V niektorých prípadoch sa však dá poznať, že dnešné more je v skutočnosti lávou zaplavenou obrovskou impaktnou panvou. Príkladom je More nepokojov (Mare Crisium) alebo More dažďov (Mare Imbrium), jedna z najväčších impaktných panví v slnečnej sústave. Vo všetkých moriach možno pozorovať menšie množstvo mladších kráterov z impaktov, ktoré prebehli po stuhnutí lávy. Najvýraznejšie krátery privrátenej strane sú veľké lúčovité krátery pomenované Tycho a Kopernik (Copernicus) po významných astronómoch. Oba krátery majú priemer okolo 90 km a sú relatívne mladé. Ich lúče pochádzajú z materiálu vyvrhnutého pri dopade. Najdlhší lúč vychádza z krátera Tycho. Má dĺžku až 3 000 km, čím prechádza takmer cez celú privrátenú stranu Mesiaca.

Výrazné sú aj porovnateľne veľké lávou zaplavené krátery, ako napríklad Plato alebo Grimaldi. Na privrátenej strane Mesiaca sa nachádzajú aj väčšie krátery, napríklad Clavius s priemerom 233 km. Sú však menej výrazné, rozrušené menšími krátermi od telies, ktoré dopadli po vzniku staršieho krátera. Na juhovýchodnom okraji privrátenej strany, na rozhraní s odvrátenou stranou, sa nachádza najväčší kráter tejto mesačnej pologule – Bailly. Má priemer 295 km. Nápadný je aj 40-kilometrový, veľmi svetlý kráter Aristarchos. V jeho okolí možno ďalekohľadom pozorovať tiež prepadnutý lávový tunel, brázdu menom Schröterova brázda.

Výskum

upraviť

Vedecký výskum privrátenej strany sa začal začiatkom 17. storočia, keď Galileo Galilei ako prvý namieril na Mesiac ďalekohľad. Objavil tým mesačné krátery. Nasledujúceho tri a pol storočia astronómovia sledovali Mesiac čoraz väčšími ďalekohľadmi. Došlo k tvorbe čoraz podrobnejších mesačných máp a názvosloviu mesačných útvarov. Až americká sonda Ranger 7 ako prvá z množstva sond, ktoré boli vyslané k Mesiacu, v roku 1964 urobila snímky privrátenej strany Mesiaca v takej kvalite, akú vtedy zo Zeme nebolo možné získať. Prvý priamy prieskum privrátenej strany urobila sonda Luna 9, ktorá na nej v roku 1966 pristála. Prvé vzorky z privrátenej strany na Zem doniesla posádka Apolla 11, prvej pilotovanej misie, ktorá na Mesiaci pristála. Ďalšie vzorky doniesli americké výpravy Apollo 12, Apollo 14, Apollo 15, Apollo 16, Apollo 17, sovietske sondy Luna 16 a Luna 24 a čínska sonda Chang’e 5. Sovietsky zväz a Čína tiež vyslali na privrátenú stranu svoje rovery (Čína aj na odvrátenú stranu).

Iné projekty

upraviť
  • ČEMAN, Róbert; PITTICH, Eduard. Vesmír 1: Slnečná sústava. Bratislava : Slovenská Grafia, 2002. ISBN 80-8067-071-4.
  • ŠKORPÍK, Vítězslav. Top 5 objevů misí Apollo. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-07-05. Dostupné online [cit. 2024-07-08].