Nov je prvá fáza Mesiaca, pri ktorej sa Mesiac nachádza medzi Slnkom a Zemou. V tejto fáze nie je Slnkom osvetlená žiadna časť privrátenej strany Mesiaca a osvetlená je len odvrátená strana. Mesiac sa navyše nachádza počas novu iba na dennej oblohe. To znamená, že počas novu Mesiac zo Zeme vôbec nie je vidieť.

Mesiac veľmi krátko po nove, vo fáze úzkeho kosáka

Nov je jediná fáza, pri ktorej môže dôjsť k zatmeniu Slnka. Okrem zatmení Slnka Mesiac počas novu Slnko neprekrýva. Pri pohľade zo Zeme sa totiž nachádza buď nad ním (pri pohľade zo Slovenska severnejšie) alebo pod ním (pri pohľade zo Slovenska južnejšie). Vďaka svojej pozícii (má rovnakú ekliptikálnu dĺžku ako Slnko) vychádza spolu so Slnkom, čiže ráno. Kulminuje spolu so Slnkom, čiže okolo 12:00 v zimnom čase a okolo 13:00 v letnom čase. Zapadá spolu so Slnkom večer. Najvyššie je vo fáze novu Mesiac v lete, najnižšie v zime.

Novom začína vyše dva týždne trvajúce obdobie tzv. dorastania Mesiaca. Po nove sa Mesiac posúva smerom na východ a približne o niekoľko desiatok hodín začne byť viditeľný ako úzky kosáčik. Sedem dní aj niekoľko hodín po nove nastáva prvá štvrť.

Počas novu a splnu nastáva silnejší príliv, ktorý nazývame skočný príliv.

Pri pohľade z Mesiaca počas mesačného novu má planéta Zem fázu spln.

Aj planéty slnečnej sústavy prechádzajú pri pohľade zo Zeme fázami. Tie planéty, ktoré obiehajú k Slnka bližšie ako Zem (vnútorné planéty), sa tiež dostávajú do novu. Keď majú fázu nov, hovoríme, že sú v takzvanej dolnej konjunkcii. Podobe ako Mesiac, aj planéty sú za ich novu nepozorovateľné. Výnimka nastáva len keď sa premietnu na slnečný disk a my ich pozorujeme ako prechod Merkúra alebo prechod Venuše.

Lunisolárne kalendáre

upraviť

Nov znamenal začiatok nového mesiaca v lunisolárnom babylonskom kalendári.[1] To následne prebral hebrejský kalendár.

Referencie

upraviť
  1. Steele, John M., ed., Calendars and Years: Astronomy and Time in the Ancient Near East, Oxford: Oxbow, 2007.

Pozri aj

upraviť