Portál:Slnečná sústava

Portál Astronómia Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Portál Slnečná sústava
Earth mars moon celestia yellow version.jpg
Jupiter and moon.png

Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Skladá sa zo Slnka a všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.

Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).

Index slnečnej sústavy (22. apríl - 6928 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D E F G H CH I J K L M N O Ó P Q R S Š T U V W Y Z Ž
Crystal Clear app kdict.png Odporúčaný článok
Slnečná aktivita alebo slnečná činnosť je komplex dynamických javov, ktoré sa v obmedzenom čase a priestore vyskytujú na slnečnom povrchu alebo tesne pod ním. Prejavuje sa ako magnetické zmeny v atmosfére Slnka a s tým súvisiace rozdielne množstvá vyvrhovaných častíc do okolitého priestoru.

Slnečná aktivita pravidelne kolíše s periódou okolo 11 rokov, ktorá sa nazýva slnečný cyklus. Znamená to, že každých 11 rokov sa na Slnku pozoruje najväčší počet úkazov súvisiacich so slnečnou aktivitou. Počas tohto cyklu sa zmení polarita magnetického poľa Slnka. Dĺžka tohto cyklu sa však môže meniť od 8 do 15 rokov. Niekedy sa zvykne hovoriť aj o 22-ročnom cykle (tzv. Haleovom cykle), v priebehu ktorého sa polarita celkového magnetického poľa Slnka vráti do východzieho stavu. Najviditeľnejším prejavom slnečnej aktivity sú slnečné škvrny, ktoré vznikajú následkom zmien zmien magnetického poľa. Škvrna sa utvorí na mieste, kde magnetické pole potláča tepelné prúdenie (konvekciu) zvnútra Slnka a preto dané miesto v porovnaní s okolitým prostredím stmavne. V čase slnečného minima sa škvrny na Slnku takmer nevyskytujú, v maxime je ich zase veľké množstvo. Maximá výskytu škvŕn nie sú rovnaké, pretože ich prekrýva druhý, 80-ročný slnečný cyklus. Boli zistené aj ďalšie dlhšie slnečné cykly: 200-ročný, 400-ročný a 600-ročný.

Kategórie
Slnečná sústava: SlnkoPlanéty slnečnej sústavyMesiace planétPrstence planétTrpasličie planéty - Medziplanetárna hmotaPlanétkyKométyMeteoroidyAstronomické prechody
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články
Saturn - Slnko - Slnečná sústava - Kométa - Mars - Merkúr - Mesiac - Urán - Venuša
Ďalšie dobré články: 134340 Pluto - 136108 Haumea - 1 Ceres - 50000 Quaoar - Atmosféra Marsu - Enceladus (mesiac) - Galileo (kozmická sonda) - Io (mesiac) - Jupiter - Kallisto (mesiac) - Neptún - Oblak - Opportunity - Pásmo planétok - Prstence Saturna - Triton (mesiac) - Voda na Marse - Voyager 2 - Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Príbuzné portály
Saturday.PNG

Astronomický portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Jordens inre.svg

Geovedný portál
The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg

Hviezdny portál
Torchlight help yellow.png Vedeli ste, že...
  • ...Ganymedes je jediný mesiac v slnečnej sústave, o ktorom vieme, že má vlastné magnetické pole?
  • ...podľa najnovších výskumov je slnečná sústava o zhruba 1 900 ly bližšie k stredu Galaxie, než sa doteraz predpokladalo?
  • ...na Venuši je do výšky minimálne 40 km teplota na rovníku rovnaká ako teplota na póloch?
  • ...na povrchu Marsu bola kvapalná voda ešte v čase, keď sa na Zemi objavil prvý život?
  • ...zaznamenaný asteroid, ktorý letel k Zemi najbližšie bez toho, aby na ňu dopadol, má označenie 2020 QG a minul Zem vo vzdialenosti 2 950 km?
  • ...meno planéty Urán sa začalo všeobecne používať až 60 rokov po jeho objave?
Crystal Project konquest.png Obrázok týždňa
Pluto and its satellites (2005) without labels.jpg


Trpasličia planéta Pluto na zábere z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Vpravo nižšie sa nachádza jeho dlho známy mesiac Charon, ktorý je v pomere k materskému telesu nezvyčajne veľký. Ďalšie dva svetelné body sú Plutove oveľa menšie mesiačiky, ktoré Hubble objavil až v roku 2005. Dostali pomenovanie Nix a Hydra.
Zoznamy
Nové články
ISRU - Obývateľná základňa - Projekt DART - Perseverance (rover) - Program Artemis - Mars 2020 - 2020 CD3 - Solar Orbiter - Tvar Zeme - Rovníkový hrebeň - Aegaeon (mesiac) - Comet Interceptor - C/2019 Q4 (Borisov) - 1I/ʻOumuamua - Svetelná krivka - Terminátor (slnečný) - Beresheet SpaceIL - Katalógové číslo satelitu USSPACECOM - Čandraján-2 - Pioneer Venus Multiprobe - Pioneer 1 - Čchang-e 4 - 11830 Jessenius - MAVEN - Časomiera na Marse - Dotyčnicový meteoroid - Veľký denný bolid z roku 1972 - S/2004 N 1 - Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a Poľskom - SkCube - Hmotnosť Zeme - Sierra Madre Occidental - Subtropické pásmo - Mierne pásmo - Dactyl - Mars Polar Lander - Nozomi - Styx (mesiac) - Kerberos (mesiac) - Weywot
Správcovia portálu

Ďalšia pomoc je vítaná! Neváhajte a zapojte sa do správy portálu.

Najdôležitejšie pojmy
Veľké objekty slnečnej sústavy
Kliknutím na obrázok sa dostanete na článok o danom telese.
Slnko
Merkúr
Venuša
Zem‎
Mars
Ceres
Jupiter
Saturn
Urán‎
Neptún
Orcus
Pluto
Ixion
Varuna
Haumea
Quaoar
Makemake
2007 OR10
Eris
Sedna
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Saturnx.png

Vytvoriť: 10199 Chariklo, (307261) 2002 MS4, Jan Hendrik Oort, Jupiterova rodina komét, povrch Mesiaca, medziplanetárna kozmická sonda, orbitálne parametre, porucha obežnej dráhy, rotačná os, rázová vlna, uhlový priemer, vodíková koróna,...
Rozšíriť: 20000 Varuna, 28978 Ixion, 90482 Orcus, 136199 Eris, 136472 Makemake, (225088) 2007 OR10 a ďalšie planétky (zoznam všetkých planétok potrebujúcich rozšírenie), Janus a ďalšie mesiace, Medziplanetárny prach, Denný polčas, Sklon osi rotácie, Enckeho kométa, 67P/Churyumov-Gerasimenko, Slnečná hmlovina, Výron koronálnej hmoty, Mariner 10... všetky články o slnečnej sústave potrebujúce rozšírenie
Aktualizovať: 73P/Schwassmann-Wachmann, 17P/Holmes, 2004 XP14, Mars Odyssey, Hayabusa, Venus Express, Curiosity, 4 Vesta, 1 Ceres...
Ak sa chcete dozvedieť viac o skvalitňovaní informácií o slnečnej sústave na Wikipédii, pozrite sa na WikiProjekt:Slnečná sústava.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Jupiter and moon.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis · ChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny