Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

Society.svg Politický portál
Bratislava Castle.jpg

Politika (z neskorolat. politice < gr. slova politiké – umenie správy štátu < gr. pólis - mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.

Prostriedkom politiky je politická moc, ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presvedčovaním a vyjednávaním a tak vytvárajú politické rozhodnutia. Vynútiteľnost politického rozhodnutia je zaistená autoritou, ktorá vykonáva politickú moc. Veda o politike sa nazýva politológia.

Politický index (22. júl - 4072 článkov)
? ! 7 9 A Á B C Č D E É F G H CH I Í J K L Ľ M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
Refresh
24. júlupraviť
John Atta Mills 2008.jpg
John Atta Mills

Odporúčaný článokupraviť

Prvá svetová vojna vo svojej dobe známa ako veľká vojna bol ozbrojený konflikt trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na oceánoch, na Blízkom východe a inde. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecko, ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení (1871) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - Anglicka a Francúzska. Neustále vzrastal aj spor Rakúsko-Uhorska s Ruskom o sféru vplyvu na Balkáne. Už v poslednej tretine 19. storočia sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo Nemecka a Rakúsko-Uhorska, tzv. Dvojspolok z roku 1879, ku ktorému sa roku 1882 pripojilo Taliansko (Trojspolok). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s Rumunskom v roku 1883. Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1892 tzv. Dvojdohoda. V roku 1904 sa zblížilo Anglicko a Francúzsko a podpísali srdečnú dohodu(entente cordiale). Dotvorenie druhého vojenského bloku – Dohody (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku 1907.


Flag of the United Nations.svg
Články o svetových politikochupraviť

Baššár al-Asad · Salmán ibn Abd al-Azíz · Akihito · Albert II. · Ilham Alijev · Alžbeta II. · Nikos Anastasiadis · Raúl Castro · Andrzej Duda · Recep Tayyip Erdoğan · Filip VI. · František (pápež) · Dalia Grybauskaitėová · António Guterres · Henrich I. · Volodymyr Hrojsman · Jean-Claude Juncker · Karol XVI. Gustáv · Kim Čong-un · Kolinda Grabarová Kitarovićová · Alexandr Lukašenko · Emmanuel Macron · Margaréta II. · Theresa Mayová · Dmitrij Medvedev · Angela Merkelová · Benjamin Netanjahu · Enrique Peña Nieto · Viktor Orbán · Borut Pahor · Petro Porošenko · Vladimir Putin · Si Ťin-pching · Bohuslav Sobotka · Erna Solbergová · Frank-Walter Steinmeier · Beata Szydłová · Justin Trudeau · Alexis Tsipras · Donald Tusk · Filip Vujanović · Miloš Zeman

Články o bývalých politikochupraviť

Konrad Adenauer · Edvard Beneš · David Cameron · Fidel Castro · Nicolae Ceaușescu · Peter Colotka · Ján Čarnogurský · Alexander Dubček · Mikuláš Dzurinda · Joachim Gauck · Charles de Gaulle · Ján Figeľ · Heinz Fischer · Indira Gándhiová · Michail Sergejevič Gorbačov · Klement Gottwald · Václav Havel · Adolf Hitler · Andrej Hlinka · François Hollande · Erich Honecker · Gustáv Husák · Jacques Chirac · Winston Churchill · Wojciech Jaruzelski · John Fitzgerald Kennedy · Helmut Kohl · Bruno Kreisky · Vladimir Iľjič Lenin · Daniel Lipšic · Nelson Mandela · Tomáš Garrigue Masaryk · Vladimír Mečiar · Golda Meirová · Antonín Novotný · Barack Obama · Radoslav Procházka · Iveta Radičová · Ronald Reagan · Franklin Delano Roosevelt · Josif Vissarionovič Stalin · Ludvík Svoboda · Margaret Thatcherová · Milan Rastislav Štefánik · Lubomír Štrougal · Jozef Tiso · Josip Broz Tito · Antonín Zápotocký

Najnovšie článkyupraviť

Zoznam slovenských signatárov Charty 77 - Ernst Troeltsch - Pierre Messmer - Bórán - Ernő Gerő - Šahrvaráz - Ardašír III. - Kavád II. - Husrav II. - Leopold III. (Rakúsko, Babenberg) - Ferenc Münnich - Simion Bughici - Senusret III. - András Hegedüs - Duckého zmenky - Władysław Gomułka - Pavol I. (Grécko) - Albrecht V. (Bavorsko) - Don Carlos - Štefan Škultéty - Emmanuel Macron - Bratislavský mier (1271) - Ján Baltazár Jesenský-Gašparé - Pat Buchanan - Sergej Kužugetovič Šojgu - Tomáš Drucker - Christian Michelsen - Alfonz I. (Aragónsko) - Leland Stanford - Teroristický útok v Štokholme 7. apríla 2017 - Peter Marček - Teroristický útok v Petrohrade 3. apríla 2017 - Ivan Lesay - Superveľmoc - Megawati Sukarnoputri - Kauza Technopol - Frank-Walter Steinmeier - Róbert Beňo - Marek Eštók - Československá živnostnicko-obchodnická strana

Správcoviaupraviť

Za tento portál zodpovedá Zajano.

Vedeli ste, že...upraviť
  • ... podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky bol podľa názoru väčšiny Rusov sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin najvýznamnejšou osobou v dejinách?
  • ... počet Britov, ktorým udelili nemecké občianstvo, sa v roku 2016 zoštvornásobil?

Aktuality - 2.png
Aktualityupraviť

13. júlČína Zomrel čínsky disident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Liou Sia-po
Čínsky disident a nositeľ Nobelovej ceny mieru Liou Siao-po zomrel vo veku 61 rokov. Oznámili to justičné orgány v meste Šen-jang, kde bol disident pod dohľadom hospitalizovaný. Liou mal konečné štádium rakoviny pečene a vedenie nemocnice už skôr uviedlo, že mu zlyhávajú telesné orgány. Liou Siao-po bol medzinárodne známy autor a aktivista, ktorý vyzýval na politické reformy a ukončenie vlády jednej strany v Číne. [1]

11. júlIslamský štát Islamský štát údajne potvrdil smrť svojho vodcu Baghdádího
Vodca džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) Ibráhím abú Bakr Baghdádí je mŕtvy. Potvrdil to samotný IS a ide o najnovšiu z epizód nepotvrdených správ o Baghdádího smrti. Vyhlásenie Islamského štátu zaznelo v meste Tal Afar, západne od Mosulu. Džihádistická organizácia neuviedla podrobnosti, len to, že čoskoro si zvolí nového vodcu a že bojovníci by mali zostať pevní. [2]

9. júlIrak Iracký premiér Abádí vyhlásil Mósul za oslobodený od Islamského štátu
Iracký premiér Hajdar Abádí vyhlásil dnes mesto Mosul za úplne oslobodené od militantov z tzv. Islamského štátu (IS). Iracké sily, podporované náletmi koalície pod vedením USA, ako aj kurdskými pešmergami a šiitskými milíciami, spustili ofenzívu v Mosule 17. októbra 2016. Militantní islamisti mesto obsadili v júni 2014. Stalo sa jedným z centier "kalifátu", ktorý vyhlásili na časti územia Iraku a susednej Sýrie. [3]

8. júlNemecko G20 sa prihlásila k voľnému obchodu a odmietla protekcionizmus
Krajiny združené v skupine G20 sa na dvojdňovom summite, ktorý sa dnes skončil v Hamburgu, prihlásili k voľnému obchodu a globálnym pravidlám a odmietli protekcionizmus, zároveň podporili "legitímne ochranné nástroje v obchodovaní". Touto kompromisnou formuláciou v záverečnom vyhlásení sa podarilo zažehnať rozkol, keďže do poslednej chvíle nebolo jasné, aký postoj zaujme americký prezident Donald Trump presadzujúci svoju politiku "America first" (Amerika na prvom mieste). [4] Na najmenej 213 stúpol počet príslušníkov nemeckej polície, ktorí utrpeli zranenia počas násilných protestov proti summitu skupiny G20. Od začiatku policajných operácií zameraných proti násilným protestom, ktoré boli spustené 22. júna, zadržala polícia 203 ľudí. Policajné zložky zasiahli po tom, čo demonštranti zapálili barikády a začali rozbíjať v meste výklady. [5]

8. júlMongolsko Prezidentské voľby v Mongolsku vyhral opozičný kandidát Ch. Battulga
Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Mongolsku sa stal opozičný kandidát Chaltmágín Battulga. Populistický veľkopodnikateľ a bývalý úspešný zápasník Battulga, kandidát opozičnej Demokratickej strany, získal v druhom kole volieb 50,6 percenta hlasov. Jeho súpera, predsedu parlamentu Mijégombyna Enchbolda z vládnucej Mongolskej ľudovej strany podporilo 41,2 percenta voličov. [6]

4. júlEÚ EP schválil Bulharku Mariju Gabrielovú za novú eurokomisárku
Európsky parlament schválil nomináciu bulharskej poslankyne Marije Gabrielovej na post budúcej európskej komisárky pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť. Jej vymenovanie ešte musia oficiálne schváliť členské štáty Európskej únie. 38-ročná Gabrielová bude vôbec najmladším komisárom, aký kedy pôsobil v Európskej komisii. [7]

2. júlRakúsko Sebastian Kurz sa oficiálne stal predsedom Rakúskej ľudovej strany
Delegáti zjazdu Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) si za svojho predsedu oficiálne zvolili súčasného ministra zahraničných vecí Sebastiana Kurza. Za 30-ročného Kurza, ktorý je najmladším šéfom rezortu diplomacie na svete, ako aj v európskych dejinách, hlasovalo 98,7 percenta zúčastnených delegátov zjazdu ÖVP. Voľbou Kurza rozhodli delegáti aj o zakotvení ním požadovanej reformy strany v jej stanovách. [8]

1. júlVatikán Pápež vymenoval nového prefekta Kongregácie pre náuku viery
Pápež František vymenoval nového prefekta vatikánskej Kongregácie pre náuku viery - španielskeho jezuitu, arcibiskupa Luisa Ferrera, ktorý nahradí doterajšieho prefekta kardinála Gerharda Müllera. [9]

30. júnRusko Rusko pozastavilo odvádzanie finančných príspevkov do Rady Európy
Rusko pozastavilo odvádzanie finančných príspevkov do Rady Európy (RE) pre tento rok. Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sa platby neobnovia dovtedy, kým nebudú ruskej delegácii vrátené hlasovacie práva. Parlamentné zhromaždenie RE tak urobilo po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym. [10]

30. júnNemecko Nemeckí poslanci schválili uzákonenie homosexuálnych manželstiev
Poslanci dolnej komory nemeckého parlamentu schválili uzákonenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Na hlasovaní sa zúčastnilo 623 členov Bundestagu. Za návrh, známy pod označením "manželstvo pre všetkých", hlasovalo 393 poslancov a 226, vrátane kancelárky Merkelovej, bolo proti. Štyria zákonodarcovia sa zdržali hlasovania. [11]

30. júnSrbsko Poslanci schválili Anu Brnabićovú za premiérku Srbska
Srbskí poslanci schválili za premiérku pomerom hlasov 157 ku 55 štyridsaťjedenročnú Anu Brnabićovú. Ide o historickú udalosť v tomto prevažne konzervatívnom balkánskom štáte, keď si po prvý raz vybrali za predsedníčku vlády ženu. [12]

30. júnRumunsko Rumunský parlament schválil novú vládu pod vedením Mihaia Tudoseho
Rumunský parlament schválil novú vládu s premiérom Mihaiom Tudosem, ktorú podporuje Sociálnodemokratická strana (PSD) a jej liberálni spojenci. Poslanci za ňu hlasovali v pomere 275 ku 102. Tudose nahradí expremiéra Sorina Grindeana, taktiež z PSD, ktorý prehral boj o moc so šéfom strany Liviom Dragneom a neprešiel minulý týždeň hlasovaním o dôvere. Nový premiér si ponechá 16 z 27 členov Grindeanovho kabinetu. [13]

Referencie


Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny