Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

Society.svg Politický portál
Bratislava Castle.jpg

Politika (z neskorolat. politice < gr. slova politiké – umenie správy štátu < gr. pólis - mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.

Prostriedkom politiky je politická moc, ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presvedčovaním a vyjednávaním a tak vytvárajú politické rozhodnutia. Vynútiteľnost politického rozhodnutia je zaistená autoritou, ktorá vykonáva politickú moc. Veda o politike sa nazýva politológia.

Politický index (23. január - 4139 článkov)
? ! 9 A Á B C Č D E É F G H CH I Í J K L Ľ M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
Refresh
23. januárupraviť
Charlotte, Grand Duchess of Luxembourg.jpg
Šarlota I.

Citát týždňaupraviť
Sme na hrane. Stačí jedna nehoda na spustenie vojny. Pri takomto kroku sa situácia môže zvrtnúť. Preto je potrebné zničiť zbrane a pracovať na jadrovom odzbrojení.
pápež František, 16. 1. 2018, TK KBS

Odporúčaný článokupraviť
Donald Trump Pentagon 2017.jpg

Donald John Trump (* 14. jún 1946, Queens, New York, New York, USA) je americký obchodný magnát, televízna osobnosť, autor a od 20. januára 2017 je 45. prezident Spojených štátov za republikánsku stranu. Je predsedom a generálnym riaditeľom Trump Organization, ktorá podniká v oblasti nehnuteľností. Trump je tiež zakladateľom spoločnosti Trump Entertainment Resorts, ktorá prevádzkuje mnoho kasín a hotelov po celom svete. Podľa zoznamu Forbes 400 bol Donald Trump v roku 2008 134. najbohatší človek v USA. Vďaka svojej reality show, The Apprentice (Učeň), na americkom televíznom kanáli, NBC sa stal Trump ešte slávnejším. Tento televízny program viedol od roku 2004 do roku 2015.

V júni 2015 oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta USA za Republikánsku stranu. Formálne nomináciu do všeobecných volieb, ktoré sa konali 8. novembra 2016, získal na zjazde Republikánskej strany, ktorý sa uskutočnil 18. až 21. júla 2016 v Clevelande. V prezidentských voľbách 8. novembra porazil demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú.


Flag of the United Nations.svg
Články o svetových politikochupraviť

Baššár al-Asad · Salmán ibn Abd al-Azíz · Akihito · Albert II. · Ilham Alijev · Alžbeta II. · Nikos Anastasiadis · Raúl Castro · Andrzej Duda · Recep Tayyip Erdoğan · Filip VI. · František (pápež) · Dalia Grybauskaitėová · António Guterres · Henrich I. · Volodymyr Hrojsman · Jean-Claude Juncker · Karol XVI. Gustáv · Kim Čong-un · Kolinda Grabarová Kitarovićová · Alexandr Lukašenko · Emmanuel Macron · Margaréta II. · Theresa Mayová · Dmitrij Medvedev · Angela Merkelová · Benjamin Netanjahu · Enrique Peña Nieto · Viktor Orbán · Borut Pahor · Petro Porošenko · Vladimir Putin · Si Ťin-pching · Bohuslav Sobotka · Erna Solbergová · Frank-Walter Steinmeier · Beata Szydłová · Justin Trudeau · Alexis Tsipras · Donald Tusk · Filip Vujanović · Miloš Zeman

Články o bývalých politikochupraviť

Konrad Adenauer · Edvard Beneš · David Cameron · Fidel Castro · Nicolae Ceaușescu · Peter Colotka · Ján Čarnogurský · Alexander Dubček · Mikuláš Dzurinda · Joachim Gauck · Charles de Gaulle · Ján Figeľ · Heinz Fischer · Indira Gándhiová · Michail Sergejevič Gorbačov · Klement Gottwald · Václav Havel · Adolf Hitler · Andrej Hlinka · François Hollande · Erich Honecker · Gustáv Husák · Jacques Chirac · Winston Churchill · Wojciech Jaruzelski · John Fitzgerald Kennedy · Helmut Kohl · Bruno Kreisky · Vladimir Iľjič Lenin · Daniel Lipšic · Nelson Mandela · Tomáš Garrigue Masaryk · Vladimír Mečiar · Golda Meirová · Antonín Novotný · Barack Obama · Radoslav Procházka · Iveta Radičová · Ronald Reagan · Franklin Delano Roosevelt · Josif Vissarionovič Stalin · Ludvík Svoboda · Margaret Thatcherová · Milan Rastislav Štefánik · Lubomír Štrougal · Jozef Tiso · Josip Broz Tito · Antonín Zápotocký

Najnovšie článkyupraviť
Správcoviaupraviť

Za tento portál zodpovedá Zajano.

Vedeli ste, že...upraviť
  • ... až žreb rozhodol o víťazovi volieb do Snemovne reprezentantov v americkom štáte Virgínia v jeho 94. obvode?
  • ... najdlhšie pôsobiaci senátor v histórii USA Orrin Hatch oznámil, že sa v novembri nebude uchádzať o opätovné zvolenie? Hatch zastupoval v Senáte štát Utah od roku 1977, z funkcie tak odíde po vyše 40 rokoch.
  • ... podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky bol podľa názoru väčšiny Rusov sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin najvýznamnejšou osobou v dejinách?
  • ... počet Britov, ktorým udelili nemecké občianstvo, sa v roku 2016 zoštvornásobil?

Obrázok týždňaupraviť

Michele Nicoletti - Trento 2013.JPG

Taliansky poslanec zo skupiny socialistov Michele Nicoletti bol zvolený za nového predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.


Aktuality - 2.png
Aktualityupraviť

19. januárPeru Vatikán Pápež František pricestoval do Peru
Pápež František pokračuje vo svojej ceste po Latinskej Amerike štvordňovou návštevou Peru, kde má okrem iného na programe stretnutie s domorodými obyvateľmi amazonského regiónu. [1]

17. januárČesko Babišova menšinová vláda podáva demisiu
Česká menšinová vláda pod vedením premiéra Andreja Babiša odhlasovala v stredu svoju demisiu. Urobila tak po utorňajšom rozhodnutí Poslaneckej snemovne, ktorá odmietla Babišovmu kabinetu vysloviť dôveru. Vláda však bude pri moci až do vymenovania novej vlády. [2]

16. januárRumunsko Rumunský prezident vymenoval za dočasného premiéra Mihaia Fifora
Rumunský prezident Klaus Iohannis vymenoval v utorok ministra obrany Mihaia Fifora za dočasného premiéra po tom, ako doterajší predseda vlády Mihai Tudose nečakane odstúpil z funkcie pre politické spory. Rumunsko čaká zostavovanie novej vlády už tretíkrát od parlamentných volieb z decembra 2016. [3]

15. januárVatikán Pápež sa obáva vypuknutia jadrovej vojny
Pápež František vyjadril reálne obavy z možného vypuknutia jadrového konfliktu. Zároveň zopakoval svoju výzvu na celosvetové nukleárne odzbrojenie. [4]

14. januárNórsko Nórsko má štyri mesiace po voľbách novú vládu
Štyri mesiace po voľbách zostavili tri nórske strany novú menšinovú vládu pod vedením doterajšej premiérky Erny Solbergovej. Jej Konzervatívna strana (Höyre) sa už v piatok - po necelých dvoch týždňoch rozhovorov - dohodla na koaličnej spolupráci s pravicovo-populistickou Pokrokovou stranou (FrP) a liberálnou stranou Venstre. Kabinet bude v parlamente podporovať aj centristická Kresťanská ľudová strana (KrF). Novej menšinovej koalícii totiž chýba jeden mandát do parlamentnej väčšiny 85 kresiel. [5]

13. januárČesko Do druhého kola volieb v Česku postupujú Zeman a Drahoš
Po sčítaní odovzdaných hlasov zo 100 percent volebných okrskov zvíťazil v prvom kole českých prezidentských volieb súčasný prezident Miloš Zeman so ziskom 38,56 percenta, na druhom postupovom mieste skončil akademik Jiří Drahoš, ktorého podporilo 26,60 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla 61,92 percenta. Porazení kandidáti Michal Horáček, Mirek Topolánek, Pavel Fischer a Vratislav Kulhánek, ktorým dohromady odovzdalo hlas 1,2 milióna ľudí, vyzvali svojich voličov, aby v druhom kole podporili Drahoša. [6]

12. januárEÚ Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať 23. – 26. mája 2019
Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019. Jednomyseľne o tom vo štvrtok na svojom zasadnutí v Bruseli rozhodlo predsedníctvo Európskeho parlamentu a lídri jeho politických skupín. [7]

11. januárEkvádor Ekvádor udelil občianstvo zakladateľovi stránky WikiLeaks
Ekvádor udelil občianstvo zakladateľovi webovej stránky WikiLeaks Julianovi Assangeovi, ktorý už vyše päť rokov žije v azyle na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Britské ministerstvo zahraničných vecí už skôr uviedlo, že zamietlo žiadosť Ekvádoru udeliť 46-ročnému Assangeovi, ktorý sa narodil v Austrálii, diplomatický štatút. [8]

10. januárKatalánsko Katalánski separatisti sa dohodli na Puigdemontovom znovuzvolení
Katalánske separatistické strany sa dohodli na znovuzvolení Carlesa Puigdemonta do funkcie predsedu katalánskej vlády. Puigdemont sa naďalej zdržiava v Bruseli, kam ušiel v októbri po tom, ako ho vláda v Madride v dôsledku snáh o vyhlásenie nezávislosti Katalánska zbavila funkcie predsedu katalánskej vlády. [9]

9. januárKĽDR Kórejská republika Južná Kórea a KĽDR vydali po skončení rozhovorov spoločné vyhlásenie
Zástupcovia Severnej a Južnej Kórey sa stretli na prvých vzájomných rozhovoroch od decembra 2015. Rozhovory sa konali v tzv. Dome mieru, ktorý sa nachádza na juhokórejskej strane demarkačnej línie. Severokórejský vodca Kim Čong-un a juhokórejský prezident Mun Če-in mohli priebeh stretnutia sledovať naživo a mohli doň zasiahnuť prostredníctvom horúcej linky. Obe delegácie sa dohodli na zriadení priamej vojenskej linky a začatí spolupráce a rozvoji vzťahov prostredníctvom rokovaní na rozličných úrovniach. [10]

8. januárSeverocyperská turecká republika Parlamentné voľby na Severnom Cypre vyhrala vládnuca strana
Predčasné parlamentné voľby v medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republike priniesli najväčší zisk vládnucej Strane národnej jednoty (UBP). Konzervatívno-nacionalistická UBP pod vedením terajšieho severocyperského premiéra Hüseyina Özgürüna získala podľa predbežných výsledkov približne 35,6 percenta hlasov, čo jej však nepostačuje na samostatné vládnutie a musí si hľadať koaličného partnera. Na druhej priečke vo výsledkoch sa umiestnila s približným ziskom 20,9 percenta Republikánska turecká strana (CTP). Celkove bude v novozvolenom severocyperskom parlamente pôsobiť šesť strán, ktoré prekročili päťpercentné kvórum. Volebná účasť dosiahla 66,2 percenta. [11]

7. januárIrán Iránske revolučné gardy potlačili protivládne protesty
Irán a jeho bezpečnostné zložky ukončili vlnu nepokojov spojených s protivládnymi protestami, ktoré sa začali minulý mesiac. Oznámili to v nedeľu Iránske revolučné gardy. Vo vyhlásení na svojej webovej stránke obvinili z nepokojov Spojené štáty, Izrael a Saudskú Arábiu, ako aj exilovú opozičnú skupinu Ľudoví mudžahedíni a podporovateľov monarchie, ktorú zvrhla islamská revolúcia v roku 1979. Protivládne protesty vypukli 28. decembra v meste Mašhad a rozšírili sa aj do mnohých ďalších miest, pričom si vyžiadali najmenej 21 obetí na životoch. [12]

5. januárSlovensko E. Jurinová a J. Viskupič sa vzdávajú mandátov poslancov NR SR
Poslanci Národnej rady SR za hnutie OĽaNO Erika Jurinová a Jozef Viskupič sa vzdali poslaneckých mandátov a budú sa venovať len výkonu funkcie predsedov Žilinského resp. Trnavského samosprávneho kraja. Jozef Viskupič zároveň vyzval poslanca NR SR a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku zo Smeru-SD, aby zvážil svoje rozhodnutie, z úcty k občanom kraja sa pridal k ich kroku a venoval sa len jednej funkcii. [13]

5. januárMoldavsko Moldavský ústavný súd opäť dočasne odobral právomoci prezidentovi
Moldavský ústavný súd opäť dočasne odobral právomoci prezidentovi Igorovi Dodonovi. Stalo sa tak po tom, čo prezident odmietol podpísať parlamentom schválený zákon obmedzujúci vysielacie práva ruských televíznych staníc, ktoré v Moldavsku šíria propagandu. Tento týždeň moldavský ústavný súd dočasne zbavil prezidenta právomocí už po druhý raz. Prvýkrát sa tak stalo v utorok, keď Dodon odmietol vymenovať ministrov, ktorých obvinil z neschopnosti a spojitosti s rôznymi škandálmi. [14]

4. januárEÚ Európska komisia podala žalobu na Česko, Maďarsko a Poľsko pre kvóty
Európska komisia podala na súd Európskej únie žalobu proti Česku, Maďarsku a Poľsku vzhľadom na odmietavý postoj voči programu prerozdeľovania žiadateľov o azyl. [15]

2. januárIrán Protesty v Iráne majú už 20 obetí
Najmenej 20 ľudí už bolo zabitých v priebehu vlny protivládnych protestov, ktorá v Iráne vypukla minulý štvrtok. Irán od štvrtka zažíva vlnu protestov proti ekonomickej politike vlády, na ktorých však zaznievajú i politické požiadavky. Demonštrácie vypukli v druhom najväčšom iránskom meste Mašhad; rozšírili sa aj do ďalších miest vrátane Teheránu a celkovo pritiahli tisíce účastníkov. Polícia už zadržala stovky osôb. [16]

1. januárBulharsko EÚ Estónsko odovzdalo štafetu predsedníctva Rady EÚ Bulharsku
Estónsko ukončilo 31. decembra svoje polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie a odovzdalo štafetu Bulharsku. Bulharsko, ktoré po prvýkrát vo svojej histórii preberá šéfovanie EÚ, chce byť "čestným sprostredkovateľom" pri riešení základnej politickej agendy EÚ. Mottom bulharského predsedníctva je "V jednote je sila". [17]

1. januárTaliansko Taliansko predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Taliansko prevzalo v pondelok od Rakúska na jeden rok predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Mieni sa viac zamerať sa na oblasť Stredozemného mora a s ňou spojené výzvy a príležitosti vrátane utečeneckej krízy a chce dosiahnuť mierové riešenie konfliktu na východe Ukrajiny. [18]

Referencie


Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny