Portál:Byzantská ríša
Byzantská ríša | ||
Byzantská ríša (alebo Východorímska ríša) bol historický štátny útvar existujúci v rokoch 395 až 1453. Ríša sa rozprestierala vo Východnom Stredomorí a v priebehu tisícročnej histórie nespočetne veľakrát menila svoje hranice. Byzantská ríša bola priamym pokračovateľom Rímskej ríše (a Byzantínci sa označovali ako Rimania). Spočiatku v sebe prelínala klasickú rímsku tradíciu s kresťanstvom. Asi od 6. storočia v ríši prevážil grécky a kresťanský prvok nad latinčinou a helénizmom. Ríša prešla rozsiahlymi zmenami a pretransformovala sa na viacmenej grécky stredoveký štát. Byzantská ríša nikdy neprijala tradičný feudálny systém a i systém jej ústredných orgánov a politické chápanie sa výrazne líšilo od západných usporiadaní. Najväčšieho rozmachu Byzantská ríša dosiahla najprv za vlády Justiniána I., ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším nepriateľom ríše sa v ďalšom období stala Perzská ríša, ktorá však v dôsledku vyťaženia síl vo vzájomných bojoch s Byzanciou v 7. storočí zanikla a úhlavným nepriateľom sa stali Arabi a v neskoršom období i slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí Bulhari). Úpadok Byzancie zastavil zakladateľ macedónskej dynastie Bazil I. Po vymretí tejto dynastie a bitke pri Mantzikerte Byzancia upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia na východe. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády Komnénovcov, ktorí i vďaka križiackym výpravám získali viaceré časti Anatólie späť. Osudnou sa pre Byzantskú ríšu stala Štvrtá križiacka výprava po ktorej Byzancia na istý čas zanikla a z ktorej sa Byzancia už nikdy nedokázala spamätať. Posledný zlatý vek ešte nakrátko prišiel za vlády Palaiologovcov, to však už Byzantská ríša nosila iba zlomok svojej niekdajšej slávy. Klinec do truhly upadajúcej ríše vrazili Osmani, ktorí v roku 1453 dobyli hlavné mesto Byzantskej ríše Konštantínopol. |

- Vznik Byzantskej ríše - Ranobyzantské obdobie - Ranobyzantská ríša - Macedónska renesancia - Prechodné obdobie - Obdobie Komnenovcov a Angelovcov - Štvrtá križiacka výprava - exil: Nicejské cisárstvo, Epirský despotát, Trapezuntské cisárstvo - Neskorobyzantské obdobie (Palaiologovci)
- Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
Vytvoriť: Fótiova schizma (en), byzantská hudba (en), Konštatínopolské hradby (cs), problém dvoch cisárov (en), Ravennský exarchát, byzantské kresťanské misie a ďalšie červené odkazy
Rozšíriť: byzantská filozofia, byzantská literatúra, Konštantínopolský ekumenický patriarchát, arianizmus, rímske právo, prvá križiacka výprava, druhá križiacka výprava, Trapezuntské cisárstvo, Epirský despotát
Upraviť: Východná schizma
Kategórie |
Šablóny |
Správcovia portálu |
Pre zobrazenie podkategórií klikni na ►
|
Články, ktoré sa týkajú tohto portálu môžete na tento portál odkázať prostredníctvom šablóny {{portál|Byzantská ríša|Byzantský}} , ktorú vložíte na koniec tesne pred kategórie. Ďakujeme!
|
Portál bol založený 10. augusta 2019 redaktorom ScholastikosSVK. Portál v súčasnosti nemá správcu. |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Architektúra ·
Astronómia
(
Hviezda ·
Slnečná sústava) ·
Biológia ·
Cesty ·
Fyzika ·
Geografia ·
Chémia ·
Informatika
Kozmonautika ·
Letectvo ·
Matematika ·
Medicína ·
Pes ·
Vedy o Zemi
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Divadlo ·
Film ·
História ·
Hudba ·
Jazyk ·
Literatúra ·
Ľudia ·
Politika ·
Šport (
Tenis ·
Šach)
Krajiny a regióny