Portál:Byzantská ríša
| Byzantská ríša | ||
   Byzantská ríša (alebo Východorímska ríša) je moderný názov historického štátneho útvaru rozprestierajúceho sa vo východnom Stredomorí, ktorý v priebehu svojej tisícročnej histórie (395 až 1453) neustále menil hranice. Ríša bola priamym pokračovateľom Rímskej ríše a Byzantínci samých seba označovali za Rimanov. Spočiatku v sebe spájala klasickú rímsku tradíciu s raným kresťanstvom. V 6. storočí v ríši naplno prevážil grécky jazyk nad latinčinou a kresťanstvo nad antickým helenizmom. Ríša prešla rozsiahlymi sociálnymi a kultúrnymi zmenami. Pretransformovala sa na prevažne grécky stredoveký štát s početnými národnostnými a náboženskými menšinami na periférii. Krajina nikdy neprijala tradičný feudálny systém a jej ústredné orgány, politické a náboženské myslenie sa výrazne líšili od západných modelov. Naďalej nadväzovala na rímskoprávnu tradíciu a grécku vzdelanosť, ktoré však výrazne ovplyvňovali kresťanské náuky definované ekumenickými koncilmi. Najväčšieho rozmachu dosiahla ríša v pol. 6. storočia za vlády cisára Justiniána I., ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším zahraničným nepriateľom ríše bola pôvodne Novoperzská ríša a v neskoršom období aj slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí Bulhari). Perziu v 7. storočí nahradili Arabi (vyznávajúci nové náboženstvo – islam). ktorí obsadili ekonomicky a nábožensky významné východné oblasti. V 8. storočí vypukli v krajine spory o uctievanie ikon, ktoré krajinu ešte viac oslabili. Úpadok Byzancie definitívne zastavil až zakladateľ Macedónskej dynastie Bazil I. (†886). Po vymretí jeho dynastie a bitke pri Mantzikerte (1071) ríša znovu upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia v Malej Ázii. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády Komnénovcov (Alexios I., Ján II. a Manuel I.), ktorí i vďaka križiackym výpravám získali späť viaceré stratené územia. Osudnou sa pre Byzanciu stala štvrtá križiacka výprava, po ktorej sa ríša na istý čas rozpadla na malé štáty. Nikajské cisárstvo síce dokázalo udržať byzantskú kultúrnu tradíciu a obsadiť veľkú časť strateného územia, no ríša už nikdy neobnovila svoju predchádzajúcu moc. Posledný zlatý vek (osobitne v umení a literatúre) zažila Byzancia za vlády Palaiologovcov. Neustále vnútorné konflikty a neúspešné boje s osmanskými Turkami však nakoniec viedli v roku 1453 k dobytiu Konštantínopola Turkami, a teda aj k zániku Byzantskej ríše. Štúdiom byzantského sveta sa zaoberá byzantológia.
| ||
- Vznik Byzantskej ríše · Ranobyzantské obdobie · Ranobyzantská ríša · Macedónska renesancia · Prechodné obdobie · Obdobie Komnenovcov a Angelovcov · Štvrtá križiacka výprava · exil: Nikajské cisárstvo · Epirský despotát · Trapezuntské cisárstvo · Neskorobyzantské obdobie (Palaiologovci)
- Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
.jpg)
Vytvoriť: Fótiova schizma (en), byzantská hudba (en), Konštatínopolské hradby (cs), byzantsko-bulharské vojny (en), Ravennský exarchát (en) a ďalšie červené odkazy
Rozšíriť: byzantská filozofia, byzantská literatúra, Konštantínopolský ekumenický patriarchát, arianizmus, Trapezuntské cisárstvo, Epirský despotát, ekumenický koncil, arabsko-byzantské vojny, Latinské cisárstvo
Upraviť: Východná schizma
Kategórie |
Šablóny |
Správcovia portálu |
| Pre zobrazenie podkategórií klikni na ►
|
Články, ktoré sa týkajú tohto portálu môžete na tento portál odkázať prostredníctvom šablóny {{Portál|Byzantská ríša|Byzantský}}, ktorú vložíte na koniec tesne pred kategórie. Ďakujeme!
|
Portál bol založený 10. augusta 2019 redaktorom ScholastikosSVK. |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
