Portál:Byzantská ríša

Byzantská ríša

Byzantská ríša (alebo Východorímska ríša) je moderný názov historického štátneho útvaru rozprestierajúceho sa vo východnom Stredomorí, ktorý v priebehu svojej tisícročnej histórie (395 až 1453) neustále menil hranice. Ríša bola priamym pokračovateľom Rímskej ríše a Byzantínci samých seba označovali za Rimanov.

Spočiatku v sebe spájala klasickú rímsku tradíciu s raným kresťanstvom. V 6. storočí v ríši naplno prevážil grécky jazyk nad latinčinou a kresťanstvo nad antickým helenizmom. Ríša prešla rozsiahlymi sociálnymi a kultúrnymi zmenami. Pretransformovala sa na prevažne grécky stredoveký štát s početnými národnostnými a náboženskými menšinami na periférii. Krajina nikdy neprijala tradičný feudálny systém a jej ústredné orgány, politické a náboženské myslenie sa výrazne líšili od západných modelov. Naďalej nadväzovala na rímskoprávnu tradíciu a grécku vzdelanosť, ktoré však výrazne ovplyvňovali kresťanské náuky definované ekumenickými koncilmi.

Najväčšieho rozmachu dosiahla ríša v pol. 6. storočia za vlády cisára Justiniána I., ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším zahraničným nepriateľom ríše bola pôvodne Novoperzská ríša a v neskoršom období aj slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí Bulhari). Perziu v 7. storočí nahradili Arabi (vyznávajúci nové náboženstvo – islam). ktorí obsadili ekonomicky a nábožensky významné východné oblasti. V 8. storočí vypukli v krajine spory o uctievanie ikon, ktoré krajinu ešte viac oslabili. Úpadok Byzancie definitívne zastavil až zakladateľ Macedónskej dynastie Bazil I. (†886). Po vymretí jeho dynastie a bitke pri Mantzikerte (1071) ríša znovu upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia v Malej Ázii. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády Komnénovcov (Alexios I., Ján II. a Manuel I.), ktorí i vďaka križiackym výpravám získali späť viaceré stratené územia.

Osudnou sa pre Byzanciu stala štvrtá križiacka výprava, po ktorej sa ríša na istý čas rozpadla na malé štáty. Nikajské cisárstvo síce dokázalo udržať byzantskú kultúrnu tradíciu a obsadiť veľkú časť strateného územia, no ríša už nikdy neobnovila svoju predchádzajúcu moc. Posledný zlatý vek (osobitne v umení a literatúre) zažila Byzancia za vlády Palaiologovcov. Neustále vnútorné konflikty a neúspešné boje s osmanskými Turkami však nakoniec viedli v roku 1453 k dobytiu Konštantínopola Turkami, a teda aj k zániku Byzantskej ríše. Štúdiom byzantského sveta sa zaoberá byzantológia.

celý článok...

Dejiny Byzantskej ríšeupraviť

Náboženstvoupraviť

Náboženstvo v Byzantskej ríši

akakiánska schizma – akatist – arseniti – baziliáni – cirkevní otcovia – cézaropapizmus – Florentský koncil – filioque – Fotiova schizma – hagiografia – helénske náboženstvo – hésychazmus – islam a Byzancia – kánonické právo v Byzantskej ríši – byzantský monasticizmus – nedeľa ortodoxie – obrad (rítus) – ortodoxia – pravoslávna cirkev – tri kapitoly – východná schizma – teológia – Trulánsky koncil – Židia v Byzantskej ríši

Ekumenické koncily

I. nicejský – I. konštatinopolský – Efezský – Chalcedónsky – II. konštatinopolský – III. konštatinopolský – II. nicejský – IV. konštatinopolský (ekumenický len na Západe)

Pentarchia

Rím – Konštantínopol – Antiochia – Jeruzalem – Alexandria

Herézy

adopcionizmus – apollinarizmus – arianizmus – bogomilstvo – donatizmus – ikonoklazmus – manicheizmus – messalianizmus – miafyzitizmus – modalizmus – monoenergizmus – monofyzitizmus – monotheletizmus – nestoriánstvo – paulikánstvo – pelagianizmus

Hospodárstvo, spoločnosť a právoupraviť

Hospodárstvo

cechy – kolonát – proniový systém – dane – peniaze

Spoločnosť

populácia: dynatoi – aporos – poros – paroikoi
kalendár – kuchyňa – otroci – tituly – vzdelanie – ženy – povstanie Nika – déma

Právo

rímske právo – byzantské právo
pramene: Codex Theodosianus – Codex Gregorianus – Codex Hermogenianus – Corpus iuris civilis – Ekloga – Basilika – lex Rhodia de iactu – nómos geórgikos – nómos stratiótikos – Hexabiblos – nomokánon
právnici: Ióannes Zónaras – Kónstantinos Harmenopoulos – Matthaios Blastares – Theodóros Balsamón – Alexios Aristénos – Tribonianus – Theofilos

Správa a mestá

cézaropapizmus – thema – exarchát (Africký - Ravennský) – katepanát
mestá: (emporium: Konštantínopol - Antiochia - Alexandria - Rím - Solún - Efez - Trapezunt)
Konštantínopol: Konštatínopolské hradby - Carihradská univerzita - Konštatínopolský hipodróm - Hagia Sofia - Hagia Eiréné - Chrám svätých Apoštolov - Chóra - Kláštor Krista Pantokratora - Pammakaristos), senát

Kultúra a umenieupraviť

(ranokresťanské umenie - byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období - byzantské umenie v období obrazoborectva - byzantské umenie v macedónskom období - byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období - byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období - postbyzantské umenie)

byzantská architektúra (pre jednotlivé obdobia pozri príslušné obdobia vo výtvarnom umení)
byzantská filozofia

Významné osobnostiupraviť

Spisovatelia (historici)

Agathias – Anna Komnéna – Eusebios z Kaisareie – Prokopios Cézarejský – Ióannes Skylitzes – Nikétas Chóniates – Ióannes Malalas – Ióannes Zónaras – Ján VI. – Lev Diakon – Michaél Attaleiates – Laonikos Chalkokondyles – Michaél Psellos – Sokrates Scholastikos – Sozomenus – Teodor Lektor – Theofanes Homologétes – Theofylaktos Simokattes – Zósimos

Umelci a architekti

Isidor z Milétu – Anthemios z Trallu – Trdat (Armén)

Filozofi a náboženské osobnosti

Atanáz Alexandrijský – Barlaam z Kalábrie – Bazil Veľký – Bessarion – Michal I. – Maxim Vyznávač – Florentská akadémia – Fótios – Germanos I. – Grégorios Palamas – Nikéforos Grégoras – Theofanes Homologétes – Hypatia – Nikéforos Chumnos – Ióannes Italos – Ján Damaský – Ján Kasián – Ióannes Klimax – Ióannes Moschos – Ján Zlatoústy – Kassia – Konštantín Filozof – Lev Matematik – Metod I. – Theodóros Metochites – Geórgios Pachymeres – Pletón – Roman Sladkopevec – Simeon Nový Teológ

Generáli

Alexios I. – Bazil II. – Belisar – Filippikus – Hérakleios – Ján I. – Geórgios Maniakes – Narses – Nikefor II.

Vedeli ste že...upraviť

… že významný vedecký časopis Byzantinoslavica vydávaný Slovanským ústavom AV ČR v Prahe je (s krátkou prestávkou v rokoch 1999 – 2003) vydávaný už od roku 1929?
… hlavný konštantínopolský chrám Hagia Sofia navrhli Anthemios z Tráll a Isidóros z Miléta, pričom práve Isidóros chrám dostaval?
… že byzantský cisár Justinián II. Rinotmétos bol povstalcami zosadený a zmrzačený? Svoju prezývku „beznosý“ získal vďaka tomu, že mu povstalci odrezali nos.
… že akathistos, byzantský cirkevný hymnus na počesť Bohorodičky, napísal podľa jednej z teórií Roman Sladkopevec a že jeho slovenský liturgický preklad (1992) vznikol z cirkevnoslovanskej predlohy?
… že byzantský teológ Manuel Chrysoloras bol po zániku Bulharskej ríše (1393) vyslaný na západ, aby pracoval na vytvorení koalície kresťanských vládcov vo vojne proti Osmanom?
… že stredoveké klenotníctvo v západnej Európe bolo výrazne ovplyvnené byzantským umením? Mnoho šperkov sa z Byzancie na kresťanský Západ dostalo po štvrtej križiackej výprave (1204).
… že za najväčšieho teoretika rímskeho práva 20. storočia v nemecky hovoriacich krajinách býva považovaný Max Kaser?
… že mesto İznik (historicky Nikaia) na brehu jazera İznik Gölü bolo významným cirkevným sídlom v ranokresťanských a byzatských dejinách? V meste sa konali dva ekumenické koncily.
… že zakladateľom nezávislého stredovekého arménskeho štátu a dynastie Bagratovcov bol Ašot I. († 890)?

vedeli ste i toto?

Vybraný článokupraviť

Červený chrám (bulh. Червената църква – Červenata cărkva) sú zvyšky ranokresťanského chrámu pri meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.

V prvotnej podobe bola budova postavená na začiatku, alebo v polovici 4. storočia ako martýrium (antická kultová budova postavená na počesť mučeníkov), pričom išlo o stavbu v podobe tetrakonchy. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia bola budova prestavaná na ranokresťanský chrám. Budova bola čiastočne upravená pri prestavbe v priebehu 11. a 12. storočia. Chrám bol využívaný pravdepodobne do 15. storočia.

Ide o jedinú sakrálnu budovu na území Bulharska postavenú v podobe tetrakonchy. V podobe po dokončení prestavby na ranokresťanský chrám budova zasa predstavuje jeden z mála príkladov chrámovej budovy s centrálne uloženou kupolou, jednou apsidou, nartexom a exonartexom na území Bulharska. Celkové rozmery chrámu v tejto podobe dosahovali 32,80x 25,90 metra.

Je bulharskou kultúrnou pamiatkou národného významu.

celý článok...

ďalšie odporúčané články

Zoznamyupraviť

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Byzantská ríša

Panovníciupraviť

Najvýznamnejší panovníci Byzantskej ríše:

Konštantín I. Veľký – Theodosius I. Veľký – Theodosius II. – Lev I. Veľký – Justinián I. – Herákleios – Lev III. Sýrsky – Bazil I. – Lev VI. Filozof – Nikefor II. – Bazil II. – Alexios I. – Ján II. – Manuel I. – Michal VIII. – Konštantín XI.

Ďalší zaujímaví panovníci

Arkadios – Konštantín VI. – Justinián II. Rinotmétos – Konštantín V. Kopronymos – Theofilos – Michal IV. Paflagónsky – Roman IV. – Andronikos I. – Alexios III. – Alexios IV. – Teodor I. – Ján VI. – Manuel II. – Ján VIII.

Významné byzantské cisárovné a princezné

Pulchéria – Eudokia (Athénais) – Theodora (6. storočie) – Irena (Byzantská ríša) – Theodora (9. storočie) – Theofanó – Zóé – Theodora (11. storočie)

Vládnuce dynastie

Konštantínovská dynastia – Valentiniánsko-theodosiovská dynastia – Trácka dynastia – Justínovská dynastia – Hérakleiova dynastia – Sýrska dynastia (Isaurijská) – Amorijská dynastia – Macedónska dynastia – Komnénovci – Dukovci – Angelovci – Laskarovci – Kantakuzénovci – Palaiologovci

Vojenské konfliktyupraviť

Vojenstvo a námorníctvo

allagion – akritai – hetaireia – skoutatoi – varjagovia – grécky oheň – katafrakt – tagma

Vojenské konflikty

Byzantské občianske vojny
Zahraničné konflikty: byzantsko-arabské vojny – byzantsko-bulharské vojny – byzantsko-gótske vojny – byzantsko-gruzínske vojny – byzantsko-normanské vojny – byzantsko-osmanské vojny – byzantsko-perzské vojny – byzantsko-ruské vojny – byzantsko-seldžucké vojny – vojna s Vandalmi
križiacke výpravy: prvá križiacka výprava - druhá križiacka výprava - tretia križiacka výprava - štvrtá križiacka výprava

Bitky

Jarmúk – Kleidon – Mantzikert – Haram - Zemun – Myriokefalon – obliehanie Konštantínopola (626, 674, 717, 813, 860, 941, 1203 a 1204, 1235, 1396, 1422, 1453) – pád Filadelfie – pád Gallipoli – pád Trabzonu

Diplomacia a susedné štátyupraviť

Byzantská diplomacia

byzantské kresťanské misie – večný mier – problém dvoch cisárov – schizma – križiacka výprava

Susedné štáty

Toto je čiastočný zoznam okolitých nezávislých štátov a autonómnych panstiev Byzantskej ríše v priebehu jej histórie.
Európske krajiny: Benátska republika - Taliansko - Salerno - Capua - Benevento - Svätá ríša rímska - Uhorské kráľovstvo - Kyjevská Rus a ruské kniežatstvá - Pápežský štát
Perzská ríša: (Sásánovci)
Bulhari: (Protobulhari - Prvá bulharská ríša - Druhá bulharská ríša)
Srbi a Chorváti: (Raška - Duklja - Zeta - Travunia - Zachlumia - Neretva - Prvé srbské kráľovstvo - Srbské cárstvo - Bosniansky banát - Chorvátske kráľovstvo - Chorvátske kniežatstvo - Dubrovnícka republika)
Germáni: Góti: (Vizigóti - Ostrogóti - Krymskí Góti) – Vandali - Frankovia - Gepidi - Longobardi)
Nomádi: (Avari/Avarský kaganát - Uzovia/Oghuzi - Pečenehovia - Kumáni (Polovci) - Huni - Chazari - Alani)
Normani: (Apúlia - Kalábria - Sicílske kráľovstvo)
Arméni: (staroveké arménske kráľovstvo - Anijské kráľovstvo - Arménske kniežatstvo v Kilikii - Arménske kráľovstvo v Kilikii - Arménsky emirát (arabský) - Vasparukan - Sjunik - Lori - Kars a ďalšie malé panstvá)
Gruzínci: (Kacheti - Tbilisi (arabský) - Hereti - Guria - Kartli - Klardžetsko - Tao - Kars - Abcházsko - Imereti - Iberské kráľovstvo - Gruzínske kráľovstvo [vzniklo z Iberského k.] a ďalšie malé panstvá)
Arabi: (raní: Ghasánovci - Lachmovci, ríše: Rášidovci - Umajjovci - Abbásovci - Fátimovci), lokálne dynastie: Aghlabovci - Hamdánovci - Marvánovci - Mirdásovci - Ukajlovci
Turci: (Seldžukovci - Seldžucká ríša - Rumský sultanát - Osmanská ríša - Danišmendovci - Zengíovci)
Križiacke štáty: (Antiochijské kniežatstvo - Edesské grófstvo - Jeruzalemské kráľovstvo - Tripoliské grófstvo - Aténske vojvodstvo - Achájske kniežatstvo - Naxos - Solúnske kráľovstvo - Latinské cisárstvo - Cyprus - a ďalšie malé panstvá)

Byzantská ríša a slovanský svetupraviť

Byzantská ríša a územie Slovenska

Veľká Morava: Cyril a Metod – Gorazd – hlaholika – Kliment Ochridský – Konštantín VII. – kultúrny jazyk na Veľkej Morave – Michal III. – Proglas – sedmopočetníci
Uhorsko: Irena Uhorská (Piroška) – Mária Laskarisová – Monomachova koruna – Štefan III. – Belo III. – byzantsko-uhorská vojna (1127 – 1129)

Byzantská ríša a ruské krajiny

Anna Porfyrogennéta – kňažná Oľga – pokrstenie Rusi – rusko-byzantské vojny – Sofia Palaiologovna – Vladimír I.

Byzantská ríša a Balkán

byzantsko-bulharské vojny - Deljan - Ivan Asen I. - Kalojan - komitopuli (Samuil - Dávid - Môjžiš - Áron) - obliehanie Konštantínopola (626) - druhé obliehanie Solúna (617) - Ochridská škola - Preslavská škola - Konštantín Preslavský - sedmopočetníci - Protobulhari - Simeon I. - sedem slovanských kmeňov - Slovania v Byzantskej ríši (Drugoviti - Rynchinovia - Strymonci - Sagudati - Velegeziti - Verziti - Vajuniti - Timočania - Smoljania) - Štefan Nemanja - Štefan Prvokorunovaný - Štefan Uroš IV. Dušan

Slovania

Jordanes - Peloponézski Slovania (Jezerci/Ezeritai - Melingovia/Melingoi) - Tomáš Slovan

Najnovšie článkyupraviť

Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených alebo výrazne pozmenených článkov o Byzantskej ríši a pridružených témach.

Kričimský nápis – akritai – Alexios V. – Alexios I. (konštantínopolský patriarcha) – Geórgios Akropolites – Antický odeon (Plovdiv) – Veľká bazilika (Plovdiv) – Akvadukty Filipopolu – Eirene (Plovdiv) – Rímske termálne kúpele (Chisaria) – Coptic Encyclopedia – Encyclopaedia Aethiopica – Metochion – Momik – Darbazi (architektúra) – Ašot IV. (arménsky kráľ) – Ašot III. (arménsky kráľ) – Ašot II. (arménsky kráľ) – Ašot I. (arménsky kráľ) – Ašot I. (kuropalat) – Anijské kráľovstvo – Kopti – články v Ménas

Vybraný obrázokupraviť

Byzantský filozof a historik Michaél Psellos s cisárom Michalom VIII. Dukom, miniatúra zo štyroch evanjelií Ióanna Kalyvita, 11. storočie, Moni Pantokratoros, Athos, Codex 234. Fol. 245a

ďalšie vybrané obrázky

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť

Vytvoriť: Fótiova schizma (en), byzantská hudba (en), Konštatínopolské hradby (cs), problém dvoch cisárov (en), Ravennský exarchát, byzantské kresťanské misie a ďalšie červené odkazy

Rozšíriť: byzantská filozofia, byzantská literatúra, Konštantínopolský ekumenický patriarchát, arianizmus, rímske právo, prvá križiacka výprava, druhá križiacka výprava, Trapezuntské cisárstvo, Epirský despotát

Upraviť: Východná schizma

Kategórie

℮

Šablóny

℮

Správcovia portálu

℮

Pre zobrazenie podkategórií klikni na ►

Články, ktoré sa týkajú tohto portálu môžete na tento portál odkázať prostredníctvom šablóny {{portál|Byzantská ríša|Byzantský}}, ktorú vložíte na koniec tesne pred kategórie. Ďakujeme!