Otvoriť hlavné menu

Stredovek je epocha historického vývoja Európy medzi starovekom a novovekom. Tento pojem zaviedli humanisti na označenie obdobia medzi antikou a renesanciou antiky.

Názov je synonymom latinského media aetas (media = stredný a aetas = vek, doba). V odbornej literatúre sa používa adjektívum medieválny, vetva histórie, ktorá stredovek študuje, sa nazýva medievalistika.

Obsah

Začiatok a koniec stredovekuUpraviť

Datovaný je pádom Západorímskej ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej. Tradične sa udáva 476 – 1492 v Európe (1526 v Uhorsku a Česku; 1492 je objavenie Ameriky, 1526 bitka pri Moháči).

Začiatok stredoveku
Bližšie informácie v hlavnom článku: Starovek
(koniec staroveku)
Koniec stredoveku

Koniec stredoveku je na rozdiel od začiatku stredoveku pomerne ustálený okolo roku 1500. Okrem „univerzálnej“ hranice 1492, má totiž väčšina krajín aj vlastný zlomový dátum: Uhorsko a Česko 1526, Nemecko 1517 (Martin Luther vystupuje so svojimi tézami v chráme na zámku Wittenberg), Anglicko 1485, Francúzsko 1515, Španielsko 1515, Švédsko 1523, Nórsko 1536, Dánsko 1533, Poľsko 1505, Rusko 1533, Holandsko 1519. Niekedy sa ako hraničný dátum uvádza aj vynález kníhtlače roku 1452 Johannom Gutenbergom, či pád Konštantinopolu v r. 1453.

Koniec stredoveku možno charakterizovať aj voľnejšie súborom základných skutočností, udalostí a myšlienok, ktoré sa v istom čase (okolo 1500) objavili a zmenili chod spoločnosti tak, že môžeme hovoriť o novoveku. Najdôležitejšie zmeny boli:

CharakteristikaUpraviť

Počas stredoveku nastáva spojenie dedičstva antickej civilizácie Rímskej ríše s barbarskou kultúrou Germánov, Keltov a Slovanov. Unifikátorom a nositeľom vzdelanosti je cirkev. Kresťanská doktrína a kresťanský svetonázor vládnu mysleniu. Hospodárstvo sa vyvíja vo feudálnom rámci vazalských vzťahov, na ich vrchole stojí kráľ. Vytvárajú sa špecifické jednotky ako napr. feudálny veľkostatok, hradiská, obchodné prímorské mestá. Vývoj vyústi do vzniku stredovekého mesta na jednej strane (disponujúce právnymi a hospodárskymi privilégiami) a do vzniku stredovekého hradu ako sídla aristokracie – šľachty. Územie Európy je rozdelené na kráľovstvá, vládne im kráľ. Pomocou svojich vazalov kráľ spravuje územie, vedie obranné a útočné vojny. Právo sa mení od tradičného-zvykového na písané, kráľ vydáva zákonníky, privilégiá a colné predpisy. Cirkevné právo je záväzné nielen pre klérus, ale ako súkromné a rodinné právo je záväzné pre všetkých.

Kultúra stredoveku vytvorila mnohé vynikajúce pamiatky písomníctva (kroniky, legendy, ságy), architektúry (baziliky, katedrály, hrady, mestá), výtvarného umenia (krídlové oltáre, fresky, mozaiky, sochy aplikované ako výzdoba katedrál aj samostatne stojace), užitého umenia (koberce, tapisérie, tkaniny, zbrane, šperk, relikviáre, keramika, sklo), hudby i literatúry.

Prevládajúcou spoločenskou a ekonomickou formou usporiadania spoločnosti vrcholného a neskorého stredoveku v západnej a strednej Európe je feudalizmus. Podľa toho ako sa pojem definuje, rôznia sa aj údaje o jeho trvaní a výskyte. U nás a vo východnej Európe sa používa široké chápanie feudalizmu pochádzajúce z marxisticko-leninskej historiografie, podľa ktorého napríklad na Slovensku feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848.

Zhruba do vrcholného stredoveku sa spoločnosť delila na privilegovaných (lat. nobiles – šľachta), vrátane cirkvi, a neprivilegovaných (lat. ignobiles), teda poddaných. V skutočnosti však štruktúra spoločnosti jednotlivých štátov bola veľmi pestrá a so vznikom miest sa situácia značne zmenila.

Podľa E. R. Sandvossa stredovek nebol ani prerušením medzi antikou a novovekom, ani zenitom dejín. Pokiaľ ide o filozofiu a vedy nemôže sa stredovek s Grékmi rovnať, iba ak tak s Rimanmi. Sila stredoveku tkvie jednoznačne v náboženskej oblasti a v jednotlivých oblastiach výtvarného umenia, predovšetkým v architektúre. Ale aj k právu, politike, organizácii, obchodu a financiám stredovek prispel značným dielom. Uchoval a rozvinul dedičstvo antiky, vyviedol západné národy z barbarstva, podstatne prispel k tomu, že divočina a prales sa zmenili na kultúrnu krajinu, pribudlo období mieru, ľuďom sa v núdzi a pochybnostiach dostalo opory a nádeje, ako aj pocitu, že boli pozdvihnutí do bohom vyvoleného svetoporiadku. Stredovek sa rozpadol preto, lebo celý jeho systém stál na falošných premisách, ako poznamenal Roger Bacon, vytvorili obraz sveta beztoho, aby dostatočne poznali svet. A podobne to platilo aj o obraze človeka a povahe človeka; malá pozornosť sa venovala zmenám povahy človeka. Významné boli aj vonkajšie príčiny: faktory hospodárske, spoločenské a politické.

Mýtus temného stredovekuUpraviť

Podľa R. Stark[1] sa dlho všeobecne prijímalo, že po kolapse Rímskej ríše Európa upadla do tisíc rokov trvajúceho obdobia neznalosti, ktoré dostalo pomenovanie ,,temný stredovek" (niekedy ,,vek viery").

R. Stark[1] ďalej hovorí, že klasická organizačná schéma deliaca históriu na starovek, temný stredovek s dominanciou Cirkvi, renesanciu a osvietenstvo a moderné časy novoveku, ktorá je súčasťou každej učebnice o západnej histórii je podľa serióznych historikov už desaťročia falošná. Táto schéma je ,,nezničiteľnou pozostalosťou po sebaoslavujúcom humanizme". Pojem ,,renesancia" je nesprávne používať na pomenovanie znovuzrodenia intelektuálneho pokroku po ,,temnom stredoveku". Termín ,,renesancia" v sebe v skutočnosti zahŕňa pomenovanie obdobia v umení, umeleckých štýlov a na rozlíšenie od gotiky alebo baroka. Rešpektované encyklopédie ako je The Columbia Encyclopedia alebo Britanica pojem temný stredovek už dnes nepovažujú za adekvátny a pravdivý. Je mylné domnievať sa, že ,,vek rozumu" začal novovekom dobou osvietenstva pretože západná viera v rozum má v skutočnosti pôvod v kresťanskej teológii. V skutočnosti počas temného stredoveku dosiahla Európa taký veľký technologický skok vpred, že zanechala za sebou zvyšok sveta. A ako je možné, že historici túto skutočnosť tak prekrútili? Podľa R. Starka[1] to bolo preto, lebo termín ,,temný stredovek" je vynálezom protináboženských intelektuálov ako sú Voltaire a Gibbon, ktorí tým zdôvodňovali tvrdenie že ich éra bola ,,osvietená". Títo intelektuáli boli neochotní oceniť alebo čo i len si všimnúť podstatu reálneho života v tom období. Revolúcie v poľnohospodárstve, vo výzbroji a vo vedení vojny, v sile nezaloženej na človeku, doprave, výrobe a obchode či zánik otroctva ktoré bolo dedičstvom Rímskej ríše, vysoká kultúra, pokrok v hudbe, výtvarnom umení, architektúre, literatúre, vzdelávaní a vede, si títo osvietení intelektuáli takmer vôbec nevšimli.

Udalosti a periodizáciaUpraviť

 
Mapa Európy v 13. storočí

Vývoj v Európe a na Slovensku je opísaný v nižšie uvedených článkoch zodpovedajúcich periodizácii stredoveku:

Stredovek mimo EurópyUpraviť

Niekedy sa termín stredovek požíva aj pri opisovaní vývoja v iných častiach sveta, ktoré podľa historikov spĺňajú rovnaké kritériá ako Európa stredoveku (feudálny systém). Obdobie pred otvorením sa západu v dejinách Japonska a Číny býva niekedy označované za stredovek. Predkoloniálne obdobie vývoja v subsaharskej Afrike je tiež nazývané stredovek. Dnes sa ale väčšina historikov zdráha použiť toto pomenovanie inde ako v Európe – pretože len pre Európu platí, že stredovek nasledoval po antickej civilizácii a končil príchodom novoveku. Označenie stredovek sa však používa aj pre Grécku Byzantskú ríšu, hoci tu nenastal úpadok antiky ako v Európe.

Náboženstvo a rády v stredovekuUpraviť

Pozri ajUpraviť

Vybraná bibliografiaUpraviť

Európa (výber publikácií dostupných na trhu, v knižniciach):

  • Collins, Roger: Evropa raného středověku. 300 – 1000. Praha, 2005
  • Picková, Dana – Drška, Václav: Dějiny středověké Evropy. Praha, 2004
  • Le Goff, Jacques – Schmitt, Jean-Claude: Encyklopedie středověku. Praha, 2002
  • Le Goff, Jacques: Středověký člověk a jeho svět. Praha, 1999
  • Duby, Georges: Věk katedrál. Umění a společnost 980-1420. Praha, 2002
  • Třeštík, Dušan: Vznik Velké Moravy. Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791-871. Praha, 2001
  • Šmahel, František – Nodl, Martin: Člověk českého středověku. Praha, 2002
  • Ennenová, Edith: Ženy ve středověku. Praha 2001
  • Eco, Umberto: Baudolino. Praha 2001, Bratislava 2001
  • Eco, Umberto: Meno ruže. Bratislava, 1991, 2000, 2004
  • Breuers, Dieter: Zemřít za Jeruzalém. Rytíři, mniši, mohamedáni a první křížové tažení. Praha, 2001
  • Fletcher, Richard: Kříž a půlměsíc. Křesťanství a islám od Muhammada po reformaci. Praha, 2004
  • Bergdolt, Klaus: Černá smrt v Evropě. Velký mor a konec středověku. Praha, 2002
  • Aries, Philippe: Dějiny smrti I. Doba ležících. Praha 2000

Slovensko (výber novších publikácií):

  • kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Bratislava, 2001
  • Dekan, Ján: Moravia Magna. Bratislava, 1981
  • STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
  • Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3. Zrod národa. Budmerice, 2004
  • Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Budmerice, 2005
  • Kučera, Matúš: Slovenské dejiny I. Bratislava, 2008
  • Kučera, Matúš: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava, 1974
  • Kučera, Matúš: Stredoveké Slovensko. Bratislava, 2002
  • Kučera, Matúš: Postavy veľkomoravskej histórie. Bratislava, 2005 (3. vydanie)
  • Marsina, Richard: Legendy stredovekého Slovenska: Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Budmerice, 1997
  • Dvořáková, Daniela: Rytier a jeho kráľ. Budmerice, 2003
  • Sopko, Július: Kroniky stredovekého Slovenska: Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. Budmerice, 1995

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stredovek
  •   Wikislovník ponúka heslo slovníka Stredovek

Externé odkazyUpraviť

Slovensko:

Európa:

  • a b c [Rodney]. Vyriekli krivé svedectvo. Bratislava : POSTOJ MEDIA, s. r. o., 2018. ISBN 978-80-972814-9-6. S. 292.