Kníhtlač

Kníhtlač je technika tlače z výšky, ktorá používa tlačové formy s vystupujúcim tlačovým reliéfom s tlačovými plochami, na ktoré sa sústavou valcov nanáša farba a tlakom sa prenáša na materiál, na ktorý sa má tlačiť. V Európe ju objavil a zdokonalil Johann Gutenberg v prvej polovici 15. storočia. V širšom zmysle sa niekedy ako kníhtlač označuje mechanické rozmnožovanie písaného textu vôbec alebo kníhtlačiarstvo.

Kníhtlač v 16. storočí

Mechanické rozmnožovanie písaného textu poznali už Číňania, ktorí už v 8. storočí tlačili z dosák a od 11. storočia pohyblivými typmi. Medzi rokmi 1403 – 1405 objavili mechanické rozmnožovanie písaného textu v Kórei. V Európe objavil kníhtlač Johann Gutenberg v roku 1450.

Prvá tlačiareň na Slovensku bola v Bratislave najneskôr v rokoch 1477 – 1480, keď tu vyšli 4 prvotlače. Ďalej sa vie, že v roku 1560 vyšla kniha v Košiciach, ktorá sa nezachovala. Prvá zachovaná kniha, o ktorej sa vie, že vyšla na Slovensku, bola 1. časť Postily P. Bornemiszu v maďarčine, ktorá vyšla v Komjaticiach v roku 1573. Prvá slovenská kniha, o ktorej sa vie, že bola vytlačená na Slovensku, vyšla v roku 1581 v Gutgeselovej tlačiarni v Bardejove, bol to preklad Lutherovho katechizmu Katechysmus Dr. M. Luthera z nemeckého jazyka do slovenského - Bardejovský katechizmus z roku 1581.

Rozmach kníhtlače

Kníhtlač sa už v prvých desaťročiach od svojho vzniku šírila rýchlym tempom do západnej Európy a severného Talianska, teda tam, kde boli výborne prosperujúce hospodárske pomery obchodných a univerzitných miest. v časovom rozpätí 1452 až 1500 bolo na 260 miestach v Európe vytlačených asi 40 000 bibliografických jednotiek inkunábulí v 10 000 000 exemplároch. Vyskytovali sa mestá s 20-50 tlačiarňami, v Benátkach ich bolo až 151. Gutenberg tlačil 150-200 exemplárov jednej knihy, jeho nástupci 250-300. V roku 1480 sa tlačilo v náklade 1000 exemplárov. Počiatok kníhtlače sa považuje za jeden z najvýraznejších technických faktorov pokroku na prahu novoveku. Rukopisná kniha, teda kódex, ktorej forma sa ustálila v 2. - 4. storočí n. l. sa rozširovala opisovaním, čo bolo veľmi zdĺhavé a nákladné. Jej používanie bolo predurčené predovšetkým pre centrá vzdelanosti a pre vyššie spoločenské kruhy. Tlačená kniha však bola lacnejšia a dostávala sa medzi širšie stredné vrstvy obyvateľstva. V tomto období sa objavovali tlače i v národných jazykoch oproti prevládajúcej latinčine.

Pozri aj

• kniha

Externé odkazy

• [1]^{[nefunkčný odkaz]}

Zdroj

• KATUŠČÁK, Dušan. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vydanie. vyd. Bratislava : SPN, 1998. 375 s. Názov edície zväzku 5: Pedagogická encyklopédia Slovenska a terminologických výkladových slovníkov.