Komjatice
Komjatice sú obec na Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky.
Komjatice | |
obec | |
Kostol sv. Petra a Pavla
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nové Zámky |
Región | Dolná Nitra |
Vodný tok | Malá Nitra |
Nadmorská výška | 128 m n. m. |
Súradnice | 48°09′00″S 18°11′00″V / 48,150000°S 18,183333°V |
Rozloha | 30,76 km² (3 076 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 4 197 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 136,44 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1256 |
Starosta | Peter Hlavatý[3] (nezávislý) |
PSČ | 941 06 |
ŠÚJ | 503282 |
EČV (do r. 2022) | NZ |
Tel. predvoľba | 035 (+42135) |
Adresa obecného úradu |
Nádražná 97/344 |
E-mailová adresa | starosta@komjatice.sk |
Telefón | 035/659 12 13, 035/ 659 10 70 |
Fax | 035/659 12 60 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Komjatice | |
Webová stránka: komjatice.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťLežia na juhozápadnom Slovensku.[4] Komjatice sa nachádzajú 91 km východne od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 20 km južne od krajského mesta Nitra, 18 km severne od okresného mesta Nové Zámky.
Prírodné podmienky
upraviťZemepisná charakteristika
upraviťKomjatice ležia na 48° 09' s. z. š. a 18° 11' v. z. d. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 150 m n. m., stred obce má výšku 128 m n. m. Katastrálne územie obce má výmeru 3 076 ha (30 758 288 m²) a tvar pravouhlého trojuholníka (s preponou na juhu). Na východe Komjatice susedia s obcami Černík a Mojzesovo, na juhu s Lipovou – jej časťou Ondrochov, na západe s Rastislavicami, na severe s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce) a na severovýchode s Vinodolom.
Geomorfologická charakteristika
upraviťÚzemie obce je súčasťou Podunajskej nížiny, ktorá sa skladá z celkov Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina – z jej časti Nitrianska tabuľa. Na nižšie položenej Podunajskej rovine leží takmer celý intravilán obce, ktorý na severovýchode a juhovýchode lemuje rieka Malá Nitra (predtým Stará Nitra), pôvodné prietokové rameno rieky Nitry. Extravilán obce v tejto časti katastrálneho územia má rovinatý povrch s občasným miernymi zvlneniami. Rozlohou dva približne rovnako veľké celky oddeľuje v katastrálnom území obce priečny hlinitý svah (s porastom viniča), ktorý smeruje na sever až po mesto Nitra (súbežne s ním sa vinie štátna cesta Nové Zámky – Nitra). Na severe komjatický chotár hraničí s okresom Nitra. Terasovite vyvýšený extravilán na západe, ktorý má taktiež rovinatý povrch a miestami suché úvaliny, patrí aj s neveľkou časťou intravilánu do Podunajskej pahorkatiny. Komjatice ležia na nivách, ktoré vytvorili staré ramená rieky Nitry, a na rovinatých sprašových terasách, ich chotár má úrodné nivné, lužné a černozemné pôdy.
Vodné toky a plochy
upraviťObcou Komjatice preteká Malá Nitra, pôvodné prietokové rameno rieky Nitry, s miestnym názvom Stará Nitra. Priteká od severu (od mesta Nitra), obteká takmer celý intravilán obce (zo severovýchodu a juhovýchodu), a odteká z nej na juhu (smerom k mestu Šurany). Na východe obce sa nachádza štrkovisko – vodná plocha s názvom Štrkáreň s rozlohou 33,9 ha. Ide o perspektívnu turisticko-rekreačnú destináciu vhodnú na kúpanie a vodné športy. V juhovýchodnej časti chotára obce sa nachádza nové menšie štrkovisko, nazývané Nová Štrkáreň. Obe vodné plochy vznikli ako bagroviská ťažbou štrkopieskov, ktorý sa z nich stále ťaží, a sú aj rybárskymi revírmi.
V chotári obce na nachádza niekoľko mŕtvych ramien rieky Nitry, spravidla vyschnutých alebo napĺňaných spodnou vodou len v rokoch výdatných na dážď. Najvýznamnejšou z nich je vodná plocha Kňazova jama – Torozlín, ktorá je chránenou prírodnou rezerváciou so vzácnou flórou (62 druhov) a faunou (vrátane výskytu na Slovensku unikátnej korytnačky močiarnej).[5]
Časti obce
upraviťArgentína, Hašardíky, Hoštáky, Kanada, Majír (Majer), Pri Cigáňoch, Vinohrady, Funduše (predtým Za Majírom), Sempíter
Ulice
upraviť1. mája, 28. marca, Andreja Hlinku, Bernolákova, Cintorínska, Dolná, Družstevná, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Generála Svobodu, Havla Husára, Horná, Hradská, Hurbanova, Hviezdoslavova, Kapitána Nálepku, Kollárova, Kornilcevova, Milana Rastislava Štefánika, Nábrežie, Nádražná, Námestie Andreja Cabana, Nitrianska, Novozámocká, Partizánska, Poštová, Rázusova, Sládkovičova, Slovenská, SNP, Školská, Štúrova, Šurianska, Vinodolská, Vinohradská
Názov
upraviťKomjatice sa prvý raz spomínajú v stredovekej listine z roku 1256 ako Kamnati.[6] Proprium Komjatice, v miestnom nárečí Komňatice, v sebe skrýva slovenské slovo „komnaty“ (plurál substantíva "komnata"). Podľa starších dokladov názov obce pôvodne znel Komňaty (Kamnati 1256, Komnyati 1343 a Komjatice 1808, so zmenou mň na mj).[7] Slovenskí jazykovedci Ján Stanislav a Rudolf Krajčovič etymologicky vyvodzujú, že pôvodný tvar je Komňat-, potom Komjat-, resp. Komjatice.[8] R. Krajčovič objasňuje, že ide o význam slova komnata, ktoré pochádza z taliančiny, z apelatíva camniata vykurovaná izba, slov. komnata honosne vybavená izba; komnata v stredoveku bola „väčšia, pekne vybavená miestnosť vo väčšom dome alebo v paláci, vykurovaná otvoreným ohniskom, určená pre hostí.“ Čiže bola to usadlosť, kde boli viaceré domy bohato zariadené, vykurované, pripravené pre hostí.[7]
Dejiny
upraviťArcheologické nálezy
upraviťKatastrálne územie Komjatíc, podľa archeológa Jozefa Bátoru[9] patrí k najlepšie a najdetailnejšie preskúmaným archeologickým mikroregiónom na území Slovenska a sú v ňom zastúpené takmer všetky archeologické doby, obdobia a kultúry typické pre strednú Európu – od kamennej doby až po rímsku dobu.
K najstarším nálezom zvieracích pozostatkov na území obce patria skamenené mäkkýše zo štvrtohôr, zub mamuta a kosti soba z paleolitu.
Na území Komjatíc sa našli doklady prítomnosti neandertálskeho pračloveka a pravekého človeka – lovca mamutov. K svetovým unikátom patrí rondel (kruhový útvar s priemerom 50 – 60 m), ktorý zaznamenali v ich katastrálnom území letecky a v ktorom sa našli aj nálezy z neolitu. Pravdepodobne slúžil na pozorovanie chodu Mesiaca a Slnka a je o 2 000 rokov starší ako kruhové stavby Stonehenge v Anglicku – považované za chrámy Slnka. Potvrdil ho až geologický výskum v roku 1997. Rondel v Komjaticiach má priemer 50 metrov a na jeho mieste sa našli pozostatky z rôznych období (neolitu, doby bronzovej a stredoveku). Keďže mal iba jeden vchod, jeho funkcia je diskutabilná. Nie je však vylúčené, že bol súčasťou väčšieho, klasického štvor-vchodového rondelu. [10] V stredoeurópskom kontexte sa vyníma zlomok nádoby z neskorej kamennej doby s postavou muža držiaceho žrebca (býka?) a kobylu (kravu?). Na Slovensku nemá obdoby aj osemhranný objekt z halštatskej doby, ktorý pripomína murované kostoly – kultové stavby (oktogén) známe najmä z Porýnia v Nemecku z rímskej doby.
Doklady kontinuity slovanského osídlenia
upraviťDoklady slovanského osídlenia v Komjaticiach siahajú až do najstarších čias usadenia sa Slovanov na území Slovenska (5. stor. – 7. stor. po Kr.) a nechýbajú ani z 8. storočia.[9] Už samotný názov Kamnati napovedá, že ide o staré slovanské sídlisko ležiace na diaľkovej ceste, kde sa pocestným mohlo poskytnúť ubytovanie, a v období stredoveku tu bola mýtna stanica.[11] Nález slovanského sídliska z veľkomoravskej doby posúva dejiny obce do 9. storočia. Pôvodná usadlosť vznikla neďaleko brány (Brencu 1156) do územného areálu Nitrianskeho hradu, do ktorej vstupovala dôležitá obchodná cesta vedúca od juhu pozdĺž Nitry.[7] Najvýraznejšie osídlenie je doložené v 9. a 10. storočia a naznačuje, že išlo o remeselno-výrobné centrum v zázemí nitrianskeho veľkomoravského sídla. Kontinuita staroslovenského osídlenia je na území obce doložená i po zániku Veľkej Moravy v 10.–13. storočí.[4] Svedčí o tom aj situácia na početných stredovekých sídliskách z 11.–13. storočia, ktoré boli zistené v Komjaticiach a okolí (Ondrochov-Lipová, Veľký Kýr, Branč, Nitriansky Hrádok).[9]
Obyvateľstvo
upraviťPočtom obyvateľov sa Komjatice radia medzi najväčšie slovenské obce. Obec má 4 235 obyvateľov, z toho 48,74 % žien a 51,26 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností 2001 mala obec 4 207 obyvateľov (51,72 % žien a 48,28 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 2 059 obyvateľov (46,19 % žien a 53,81 % mužov), pracujúcich 1 458 (54,80 % žien a 45,20 % mužov) a nezamestnaných 481 (36,59 % žien a 63,41 % mužov). V obci bolo 1 294 domov, trvalo obývaných 1 146 domov.
Etnické a náboženské zloženie
upraviťPrevažná väčšina obyvateľov obce Komjatice sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.
- Etnické zloženie obyvateľstva (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
- Slováci – 98,05 %
- Maďari – 0,69 %
- Česi – 0,50 %
- Rómovia – 0,24 %
- Poliaci – 0,02 %
- ostatní – 0,50 %
- Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
- Rímskokatolícke – 95,06 %
- Evanjelické – 0,43 %
- Gréckokatolícke – 0,07 %
- Pravoslávne – 0,02 %
- Ostatné – 0,31 %
- Bez vyznania – 3,21 %
- Nezistené – 0,90 %
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová baroková stavba s dvoma bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1717.[12] Úpravami prešiel v roku 1821 a 1844. Poslednou obnovou prešiel v roku 2002.[13] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Kaplnky majú kazulové okná so šambránami a kužeľovými strechami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety, trojloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1751-1755. Donátorom kostola bol Anton Grasalkovič. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1804, 1813 a 1846-1847.[14] V roku 1879 bola realizovaná nová veža.[15] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s párom nárožných vežíc. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámai a ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Petra a Pavla
-
Kostol sv. Alžbety
-
Interiér kostola
- Pamätná fara Ondreja Cabana, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L z roku 1751. Úpravami prešla na konci 19. storočia a v roku 1965.[16] Objekt má hladké fasády, je ukončený polovalbovou strechou. Na fasáde je umiestnená pamätná tabuľa Ondreja Cabana od Spolku sv. Vojtecha z roku 1930.[17]
- Kalvária, historizujúci súbor 14 zastavení a golgoty z prelomu 19. a 20. storočia[18] a baroková menza s Božím hrobom, z druhej polovice 18. storočia.[19]
-
Pamätná fara
-
Pamätná tabuľa Ondreja Cabana
Kultúrne inštitúcie
upraviťV Kultúrnom dome v Komjaticiach, ktorý bol sprevádzkovaný roku 1987, sa pravidelne konajú oslavy výročí obce a osobností, kultúrno-spoločenské programy, podujatia ZŠ O. Cabana s MŠ, aktivity miestnych združení a spolkov, zábavy pre starších a diskotéky pre mladých, ale aj programy hosťujúcich profesionálnych kultúrnych telies a umelcov. V priestoroch kultúrneho domu sídli Obecná knižnica v Komjaticiach, ktorej najstaršie tradície siahajú až do druhej polovice 19. storočia, keď významný slovenský kultúrno-osvetový činiteľ, spisovateľ a národovec, komjatický kňaz Ondrej Caban (* 1813 – † 1860) zriadil pri miestnej škole knižnicu pre žiakov i učiteľov zo širokého okolia. Knižničný fond dnešnej knižnice má vyše 22 tisíc zväzkov a využíva ho asi 400 čitateľov.[20]
- Kultúrne a mediálne organizácie pôsobiace v obci.
- IDEŠ Komjatice (2004 - súčasnosť; organizátor kultúrnych podujatí)
- Združenie priateľov obce Komjatice (2005 - súčasnosť; kultúrny propagátor obce)
- STUDIO STRELBA (2009 - súčasnosť; producent, vydavateľ, organizátor kultúrnych podujatí a projektov)
- PARABOLÁNI (2011 - súčasnosť; organizátor prevažne kresťanských kultúrnych podujatí)
- Káblová televízia Komjatice s.r.o. (2001 - súčasnosť; operátor káblovej televíznej siete, vysielateľ lokálneho televízneho kanálu)
Kultúrna činnosť
upraviťNajstaršie tradície
upraviťNajstaršie zaznamenané tradície organizovanej kultúrnej činnosti v Komjaticiach siahajú do prvej polovice 19. stor., keď sa na Vianoce roku 1843 hralo v obci v réžii komjatického kňaza O. Cabana prvé detské divadelné predstavenie hrané v slovenskej reči na vidieku – na území celého Slovenska s názvom Jozef a jeho bratia v Egypte.[21] Najstaršie tradície zborového spevu v obci sú spojené s menami učiteľov a organistov Jána Novotného (v obci pôsobil v rokoch 1876 – 1891) a Františka Lörincziho st. (* 1861 – † 1819), zakladateľa Komjatického spevokolu, ktorý sa zaznamenal do histórie náboženského zborového spevu nielen na území Slovenska, ale i v celom bývalom Uhorsku.[22] Na zač. 20. stor. bola už v Komjaticiach dychová hudba, ktorá absolvovala aj púť v Mariaceli (1907).[23]
Kultúrna činnosť od polovice 20. stor. po súčasnosť
upraviťOd polovice minulého storočia vznikali v Komjaticiach ochotnícke či neprofesionálne umelecké telesá, z ktorých viaceré sa úspešne prezentovali na rozličných súťažiach, prehliadkach a podujatiach nielen v obci a susedných obciach, ale aj v ponitrianskom regióne a neraz i v celoštátnom kontexte[24]:
- Miestne folklórne telesá
- Detský folklórny súbor Mladosť[25] pri Základnej škole Ondreja Cabana s MŠ udržuje a rozvíja komjatické tradície ľudového tanca, hudby a spevu. Založila ho roku 1965 jeho vedúca Magda Nováková. Súbor sa opakovane úspešne umiestňoval na okresných a regionálnych súťažiach a viackrát prezentoval na celoštátnych prehliadkach na Slovensku. Zapojil sa do celonárodného zberateľského hnutia detí Pri prameňoch krásy (1973), ktoré organizoval bývalý Osvetový ústav a pod vedením M. Novákovej zaznamenal 180 slovenských ľudových piesní, 70 tancov, 200 riekaniek a 5 rozprávok od národopisných informátorov z Komjatíc i obcí v okolitom regióne. Súbor účinkoval aj na Folklórnom festivale Východná (1975) či v Slovenskej televízii. Roku 2005 k 40. výročiu svojho vzniku súbor vydal CD Všetkým pre radosť s ukážkami komjatických tancov a zvykov. K unikátnym tancom patria botošový, kosový, zapichovanec či zajačí tanec, ktorý je zaznamenaný aj v publikácii Márie Mázorovej a Klimenta Ondrejku Slovenské ľudové tance[26], z ľudových piesní Angl-bangl – ftáčku či Heli, Heli, Helička. Súbor získal množstvo ocenení vrátane Zlatej plakety za zásluhy o rozvoj ZUČ na Slovensku (1985) a vďaka svojej dlhoročnej práci je zaznamenávaný v odbornej národopisnej a folkloristickej literatúre. Súbor aktuálne vedie Martina Kelemenová.
- Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka[27] pri Obecnom úrade Komjatice sa venuje interpretácii ľudových piesní so sprievodom akordeónu v podaní jej vedúcej Viery Cifrovej, sestry známej speváčky ľudových piesní Heleny Záhradníkovej. Do repertoára 11-člennej skupiny, ktorú V. Cifrová založila roku 1987, patria komjatické piesne, ale aj trávnice z jej rodiska Turzovky, a taktiež autorské piesne. Skupina a jej sólistky sa viackrát úspešne umiestili na okresných a regionálnych súťažiach a vystupovali aj na Folklórnom festivale Východná (2002). Roku 1998 zdokumentovalo Národné osvetové centrum v interpretačnom podaní Komjatičanky 25 piesní. Skupina sa venuje aj obradovému folklóru, napr. čepčenie nevesty prezentuje priamo na svadbách nielen v Komjaticiach, ale aj v okolitých obciach (Rastislavice, Veľký Kýr, Černík). V. Cifrová ako sólistka spievajúca slovenské ľudové i svoje autorské piesne získavala v okresnom kole súťaže v Melódie priateľstva v Nových Zámkoch opätovne prvé miesto, na Festivale hudobného folklóru dospelých v Nitre roku 2000 získala 2. miesto. Za dlhoročnú prácu s deťmi a mládežou a výchovno-vyučovacie výsledky bola viackrát vyznamenaná odborom školstva ONV a Okresným osvetovým strediskom v Nových Zámkoch a získala aj krajské vyznamenanie – Medailu za rozvoj Západoslovenského kraja. Viaceré z jej autorských piesní zľudoveli (Ach, mamička, mamka, V Komjaticiach pekný dom a i.). Podľa známeho hudobného skladateľa a etnomuzikológa Alexandra Móžiho (* 1936 – † 2008)[28]„niektoré z nich nesú autorskú pečať vedúcej osobnosti“ a pre jej piesne je charakteristické, že „rada používa synkopy, radenie motívu do terciovej vzdialenosti, využíva lýdickú kvartu a pred koncom rytmickú argumentáciu, a to v melódii aj v texte.“
- Spevácke zbory
- Zmiešaný spevácky zbor O. Cabana[29] pri MO Matice slovenskej, ktorý založila roku 1990 jeho vedúca Viera Kelešiová, vystupuje s repertoárom národných a hymnických piesní ako Kto za pravdu horí či Hej, Slováci najmä na matičných podujatiach, ale aj ako chrámový zbor v komjatickom Kostole sv. Alžbety na zdôraznenie slávnostnosti kresťanských obradov, kde spieva napr. pašie na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok alebo vystupuje na veľkonočných omšiach. Zbor zaznamenal vyše 300 vystúpení, naspieval viac ako 70 zborových piesní, s ktorými účinkoval na oslavách výročí národných dejateľov a na rozličných národných podujatiach nielen v okolitých slovenských obciach, ale aj na celoštátnych podujatiach Matice slovenskej.
- Spevácky súbor Nádej[30] pri klube dôchodcov a ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Komjaticiach založila roku 1995 Magdaléna Nováková. Súbor vystupuje na podujatiach obce, ale aj na celoštátnych oslavách okrúhlych výročí SNP v Banskej Bystrici. Spieva národné, ľudové, povstalecké a ruské piesne. K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí čestná medaila od Združenia vojakov a zahraničných armád na jubilejných oslavách 55. výročia SNP v Banskej Bystrici (2000).
- Kresťanské spevokoly
Omše v miestnom kostole a významné kresťanské i obecné sviatky ako sú Vianoce, Veľká noc či hody obohacujú vystúpeniami kresťanské spevácke zbory a spevokoly pri komjatickej farnosti:[31]
- Mládežnícky spevokol pri komjatickom Kostole sv. Alžbety, ktorý založila roku 1982 jeho vedúca Petronela Staríčeková; po ňom vznikol aj Spevokol detí a Spevokol dospelých.
- Spevácky súbor Lupienky lásky, ktorý zložila roku 2001 z detí zo ZŠ O. Cabana s MŠ v Komjaticiach jeho vedúca Beáta Molnárová.
- Tradícia populárnej hudby
V Komjaticiach vzniklo množstvo, najmä bigbítových, skupín populárnej hudby, pre viaceré z nich však bol príznačný aj repertoár ľudovej hudby, ako aj interpretácia pôvodnej slovenskej skladateľskej a textárskej tvorby miestnych skladateľov:[32]
- Tempo (big band; 1947 – 1959; vedúci Otto Osina)
- Dennis and Snackes (big-beat; 1968 – 1969; vedúci Jaroslav Kamenický)
- Rytmus (dixieland, popmusik aj ľudová hudba; 1973 – 1984; vedúci Vojtech Kresťanko)
- Labyrint (pôvodné slovenské skladby a texty a zahraničné hity na čajových večierkoch; 1975 – 1979; vedúci J. Kamenický)
- Úsvit (skladby domácich i zahraničných autorov na kvalitnej technickej úrovni a pôvodné zábavné slovo; 1977 – 1982; zakladateľ a vedúci J. Kamenický, od roku 1980 vedúci Peter (Anton) Behul, hosťujúci profesionál Ľudovít Kaufman)
- Rafael (pred odchodom bubeníka Milana Perného do skupiny Úsvit pôsobili pod názvom Spektrum; domáce i zahraničné hity a vlastná tvorba skladateľa a textára Štefana Prešinského; – 1977 – 1983; vedúci Igor Machata)
- Kvalt (domáce i zahraničné hity a Ľudová hudba, 1983 – 1984, vedúci Vladimír Leckéši)
- Apendix (vlastné skladby, dobové hity a ľudovky; 1984 – 1986; vedúci Ján Behul)
- Neptún (ľudové piesne a dobové hity; 1984 – 1986, vedúci Miroslav Dragúň)
Skupiny usporiadali v Komjaticiach aj dve stretávky bývalých a aktívnych hudobníkov (1987, 1989), na ktorých sa muzikanti prezentovali hudobnými vystúpeniami.
- Súčasné hudobné skupiny a hudobníci v Komjaticiach
- Dies Effertum Irae (punk-rock; 2009 – 2010)
- Irónia Osudu, predtým Vyškrtnutí zo zoznamu (rock; 2007 – 2009)
- Old Herold (punk-rock, 2010 – súčasnosť)
- In Memories (pop-punk, 2012 – súčasnosť)
- Savage Idea (hard rock; 2009 – 2010)
- R.I.Pain (metal, 2009 – súčasnosť)
- Imrichova Klebeta (alternatívny rock; 1994 – súčasnosť)
- Diesel (thrash metal)
- Flag (thrash metal)
- Vigilia (Christian Hard-Rock)
- Lucas Perny[33] (sólový bubeník)
- Milan Perný (multiinštrumentalista, zabávač)
- Marek Dragúň (gitarista, spevák, zabávač)
- Marcel Dragúň (popový spevák známy z relácie Superstar; pôsobí v skupine Neverback)
- Ľudovít Kaufman (basgitarista art-rockovej skupiny AXXE)
- Divadlo
Ochotnícke divadlo pôsobilo v Komjaticiach v rokoch 1843 až 1974 a bábkové v rokoch 1948 až 1954. V súčasnosti sa obnovila tradícia ochotníckeho divadla pod názvom "KOMJATIČAN". Divadelný súbor je vedený pedagogičkou Marikou Dragúňovou Derďakovou a v októbri 2010 odohrali prvú hru s názvom "POPANŠTENÁ KOTRBA".
- Výtvarníci a básnici pochádzajúci z Komjatíc/žijúci v Komjaticiach
- Doc. Stanislav Harangozó, akad. mal. (* 1946)
- Štefan Cifra, básnik (* 1960)
- Štefan Chlústik (* 1930 – † 2008)
- Štefan Moravčík, básnik (vlastní chatu v Komjaticiach, inšpirovaný Komjaticami napísal básne Búrka v Komjaticiach a Komjatice v daždi)
- Július Venerka Komjáti (*1894 – † 1958), grafik
- Marián Keleší, Marta Horníková, Mária Horňáková, Mgr. art. Peter Machata,
Doprava
upraviťV obci sa nachádza niekoľko autobusových zastávok a železničná stanica. Železničná stanica Komjatice je súčasťou trate ŽSR č. 140 Nové Zámky – Prievidza. Železnica bola postavená železničnou spoločnosťou StEG (Rakúska spoločnosť štátnej dráhy) v roku 1876 na dve etapy (Šurany – Ivanka pri Nitre a Ivanka pri Nitre – Nitra). Predĺženie do Nových Zámkov nasledovalo až v roku 1900.[34] Pôvodné plány postavenia trate siahajú až do roku 1865. Ich realizácia bola pod taktovkou grófa Keglevicha a realizácia nebola úspešná pre nedostatok financií. Cez obec prechádza hlavná cesta Nové Zámky – Nitra. Okrem dvoch hlavných smerov sú cestné komunikácie prepojené s obcami Rastislavice a Černík.
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Emil Hudyma (* 1876 – † 1950), rímskokatolícky kňaz a učiteľ
- István Cornides (* 1920 – † 1999), učiteľ, matematik, fyzik účastník Maďarského povstania v roku 1956
- Anton Molnár (* 1930 – † 2005), bývalý minister zdravotníctva
- Emil Dragúň (* 1944 – † 2006), filozof, fyzik, vedec, vysokoškolský profesor
- Ján Ružička, jadrový fyzik
- Juraj Šulc, konštruktér
- Milan Letko, bývalý poslanec za SNS
- Dušan Kollár, chirurg, primár oddelenia v nemocnici Nové Zámky, poslanec za SMER-SD
- Ľudovít Galbavý, splnomocnenec pre rómske komunity, predseda akademického senátu UKF
- Milan Uhrík, europoslanec za hnutie Republika
Pôsobili tu
upraviť- Ondrej Caban (* 1813 – † 1860), rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, osvetár, národnokultúrny pracovník a mecén.
Galéria
upraviť-
Socha sv. Jána Nepomuckého
-
Socha sv. Floriána
-
Náhrobok Ondreja Cabana
-
Busta Ondreja Cabana v parčíku pri fare
-
Socha Piety
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b CIFRA, Štefan: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: Obecné noviny, č. 12, 2009, s. 8.
- ↑ JUHÁSOVÁ, Miriama: Biotické pomery. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 22 – 23.
- ↑ MARSINA, Richard (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. (1235-1260). Bratislava : Obzor, 1987, s. 365, č. 528.
- ↑ a b c KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín., 2005, s. 202.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 1. vyd. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1948. 673 s. (Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej ; ser. B; zv. 2.) S. 278 – 279.
- ↑ a b c BÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 33 – 58.
- ↑ PERNÝ Lukáš : Rondely – praveká architektúra plná otáznikov. Posterus Ročník 6, číslo 2. Bratislava. 2013. ISSN 1338-0087
- ↑ LUKAČKA, Ján: Komjatice v stredoveku v rokoch 1256 – 1526. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 76.
- ↑ Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Komjatice. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Komjatice. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Královičová, Anna: Obecná knižnica v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 539.
- ↑ VRABCOVÁ, Viera: Ochotnícke divadlo v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1974. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 480.
- ↑ VRABCOVÁ, Viera: Komjatický spevokol a jeho tradícia. Zborový spev v Komjaticiach v rokoch 1876 až 1954. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 496.
- ↑ GÁLIK, Ján – PODHOREC, Silvester – LETOŠŤÁKOVÁ, Štefánia – CIFRA, Štefan, VRABCOVÁ, Viera: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1938. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 480.
- ↑ CIFRA, Štefan: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1945 – 2006. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 507 a 510.
- ↑ MÓŽI, Alexander – NOVÁKOVÁ, Magda: Činnosť a repertoár detského folklórneho súboru Mladosť. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 516
- ↑ MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: Slovenské ľudové tance, 1990, s. 277.
- ↑ CIFRA, Štefan: Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka a detské spevácke zbory Viery Cifrovej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 519.
- ↑ MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní, 2007, s. 9.
- ↑ ŠPACÍROVÁ, Mária: Zmiešaný spevácky zbor Ondreja Cabana pri MO Matice slovenskej v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 536.
- ↑ RAJNOHOVÁ, Mária: Spevácky súbor Nádej pri Klube dôchodcov a ZO SZPB v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 537.
- ↑ TRSTENOVIČOVÁ, Jana: Spevácke zbory pri komjatickej farnosti. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 536.
- ↑ BEHUL, Ján: Komjatické kapely a muzikanti. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 541.
- ↑ ČERNÁKOVÁ, Jana: Nový album inšpiroval magický rondel at MY Nitrianske noviny. 32 s. Nitra: Petit Press. 2013. ISSN 1335-4418, roč. 22. č. 32 (12.-18.8. 2013). s. 8. http://nitra.sme.sk/c/6894383/novy-album-inspirovala-atmosfera-magickeho-rondelu.html
- ↑ KUBÁČEK Jiří : Dejiny železníc na území Slovenska. Železnice SR, 1999. ISBN 8096814044
Literatúra
upraviť- Monografie
- CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0.
- PODHOREC, Silvester – GÁLIK, Ján: Komjatice 1256 – 1991. Komjatice: Obecný úrad Komjatice, 1991. 166 s.
- Encyklopédie
- SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec: PS-LINE, 2005. 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 332 – 333.
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 49-50.
- Iná odborná literatúra
- KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3.
- MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: Slovenské ľudové tance. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, 384 s.
- MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní. Nitra: Katedra etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, 2007. 13 s. Rkp.
- STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 1. vyd. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1948. 673 s. (Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej ; ser. B; zv. 2.) + mapová príloha.
- Časopisy
- CIFRA, Š.: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: Obecné noviny. 2009, roč. XIX, č. 12 [online], s. 8 – 11 [cit. 12. 1. 2010]. ISSN 1335-650X. Dostupné na internete: [1] Archivované 2012-04-18 na Wayback Machine
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komjatice
Externé odkazy
upraviť