Slovenská televízia
Slovenská televízia (STV) je organizačná zložka STVR, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania.
| Slovenská televízia | |
| Krajina |  Slovensko |
|---|---|
| Typ | verejnoprávna |
| Riaditeľ | Igor Slanina |
| Začiatok vysielania | 1956 - Česko-slovenská televízia - Televízne štúdio Bratislava (od 1990 Slovenská televízia) 1. júl 1991 - Slovenská televízia |
| Program | plnoformátová |
| Príjem | satelit, kábel, terestriál, IPTV, internet |
V minulosti pôsobila ako samostatná inštitúcia, ktorá vznikla 1. júla 1991 zákonom Slovenskej národnej rady. Názov Slovenská televízia však už predtým od apríla 1990 niesla zložka Česko-slovenskej televízie (teda nie samostatný podnik) zodpovedná za vysielanie na Slovensku, ktorá sa do apríla 1990 volala Československá televízia v Slovenskej socialistickej republike (pôvodne v roku 1956 sa volala Televízne štúdio Bratislava). Dňa 1. januára 1993 Slovenská televízia prebrala vysielanie dovtedajšieho prvého okruhu bývalej Česko-slovenskej televízie. Samostatná Slovenská televízia zanikla k 31. decembru 2010
Dejiny
upraviť
Začiatky
upraviťPravidelné vysielanie Česko-slovenskej televízie z bratislavského televízneho štúdia začalo 3. novembra 1956. Televízni pracovníci mali v tom čase k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórnu hlásateľňu, neskôr bola prebudovaná na miniatúrne štúdio, dve kamery a filmový snímač. Hlavným programom prvého televízneho vysielania bol prenos zo slávnosti v bratislavskom PKO. Réžiu prvého programu mal J. Mazanec, vysielania J. Rehák, hlásateľkou bola Hilda Michalíková. Skupinu kameramanov viedol E. Rožňovec. V čase prvého vysielania bolo na Slovensku približne iba 500 televízorov. Najprv sa vysielalo dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu, od 3. novembra 1957 každý deň okrem pondelka.
Od roku 1968
upraviťV počiatočnom období rozvoja televízie sa museli pracovníci vysporiadať aj s ideologickými problémami. Vyžadovalo sa od nich uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch socializmu a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie. Umožňovalo nakrúcať adaptácie diel západných autorov, ktoré však bolo čoskoro zabrzdené, no televízia aj tak mala zásluhu na šírení myšlienok Pražskej jari. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo prerušené. Opäť nastala tvrdá cenzúra. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov. Diela zahraničných autorov boli odsudzované, ideológovia viac preferovali divácky neúspešné a nezaujímavé inscenácie historických udalostí politického významu.
Po revolúcii v roku 1989
upraviťPočas nežnej revolúcie sa potvrdila úloha televízie ako nosného informačného média. Od 22. novembra 1989 prinášala Česko-slovenská televízia priame prenosy z Václavského námestia v Prahe a rôzne diskusné bloky s práve sa rodiacim hnutím za demokraciu. Na televízne obrazovky sa dostávali necenzurované zábery a komentáre, ktoré prispeli k pádu totalitného režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo. Od 3. septembra 1990 došlo k zmene koncepcie televízie: federálnym kanálom zostal len dovtedajší 1. program – F1, zatiaľ čo 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy: ČTV pre Česko a S1 pre Slovensko (druhý program však bol už od svojho vzniku koncipovaný ako národný a teda odlišný pre Česko a pre Slovensko). Zároveň vznikol tretí program ČST OK 3, ktorý začal vysielať na frekvenicach sovietskej televízie v ČSSR,[1] na Slovensku o rok neskôr nahradený stanicou TA 3.
Po vzniku samostatného Slovenska
upraviť
Od 1. januára 1993 začala vysielať Slovenská televízia na dvoch programoch pre celé územie Slovenska. Dovtedy sa na vysielaní dvoch programov Československej televízie podieľala približne jednou tretinou. Zložitý spoločenský a politický vývoj zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie. Za dvanásť rokov sa v Slovenskej televízii vystriedalo 13 manažmentov. Do viac ako stopercentného nárastu výroby zasiahlo tiež výrazné zvyšovanie cien materiálových, technologických a energetických vstupov, ako aj zvyšovanie nákladov na vysielanie Slovenskej televízie, na údržbu a správu jej archívov.
Nový začiatok a ďalší vývoj
upraviť1. januára 2004, keď bol generálnym riaditeľom Richard Rybníček sa uskutočnila zmena grafiky, kompletná zmena vysielacej štruktúry, boli zrušené hlásateľky a Hlavné redakcie boli zlúčené do jedného celku. Začal sa takzvaný "Nový začiatok" STV. Ľudia majú dodnes rôzne názory na túto udalosť, pretože na jednej strane sa STV konečne zbavila miliónových dlhov a bola rozpočtovo po veľmi dlhej dobe v pluse, no na druhej strane začal byť program STV veľmi komerčný. Mnohým prekážala presýtenosť programu americkými filmami, v ktorých výrazne dominoval český dabing, čo bolo na národnú televíziu paradoxné (čo napokon v roku 2007 podnietilo vládu k vydaniu nového audiovizuálneho zákona pre slovenské dabingy), a ak aj bol použitý slovenský dabing, tak bol z nepochopiteľných príčin vyrobený v externých štúdiách (napr. Štúdio Attack), pričom STV disponovala vlastným dabingovým štúdiom. Kontroverzné bolo aj organizovanie súťaže Slovensko hľadá Superstar, ktorá podľa mnohých ľudí nepatrila na obrazovky verejnoprávnej televízie. Tiež bol obmedzený počet vlastných produkcií, teda seriálov a filmov [chýba zdroj].
V roku 2008 8. augusta o 14:00 bol spustený zároveň so začiatkom Olympijských hier 2008 v Pekingu nový verejnoprávny športový kanál Trojka.
Od 1. januára 2011 sa začlenila pod Rozhlas a televíziu Slovenska.
Generálni riaditelia
upraviťGenerálneho riaditeľa volila Národná rada Slovenskej republiky na funkčné obdobie štyroch rokov, neskôr Rada STV na funkčné obdobie piatich rokov.[2] Nikto z generálnych riaditeľov STV nedokončil svoje funkčné obdobie.[3]
Generálni riaditelia samostatnej Slovenskej televízie
upraviťZdroj: [4]
| Meno | Začiatok funkčného obdobia | Odchod z funkcie | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Rudolf Šimko | 1. jún 1991 | 31. marec 1992 | |
| Marián Kleis | 1. apríl 1992 | 30. september 1992 | |
| Peter Malec | 1. október 1992 | 19. november 1993 | |
| Miroslav Majoroš | 18. november 1993 | 16. február 1994 | |
| Ivan Stadtrucker | 17. február 1994 | 18. december 1994 | |
| Jozef Darmo | 19. december 1994 | 19. december 1996 | |
| Igor Kubiš | 20. december 1996 | 11. november 1998 | |
| Štefan Dlugolinský | 12. november 1998 | 19. november 1998 | |
| Milan Materák | 19. november 1998 | 19. august 2002 | |
| Jozef Filo a Jozef Mračna | 20. august 2002 | 15. január 2003 | |
| Richard Rybníček | 15. január 2003 | 10. júl 2006 | |
| Branislav Záhradník | 11. júl 2006 | 14. november 2006 | |
| Ľubor Košút | 11. júl 2006 | 11. december 2006 | |
| Radim Hreha | 11. december 2006 | 11. december 2007 | |
| Jozef Mračna | 17. december 2007 | 16. apríl 2008 | |
| Štefan Nižňanský | 16. apríl 2008 | 31. december 2010 |
Kanály Slovenskej televízie
upraviťSlovenská televízia vysiela na dvoch okruhoch - prvý okruh „Jednotka“, druhý okruh „Dvojka“. Pôvodne názvy kanálov „Jednotka“ a „Dvojka“ pri vzniku televízie roku 1993 bol STV 1 a STV 2. Zmenilo sa to roku 2004 po nástupe Richarda Rybníčka do funkcie generálneho riaditeľa. V období rokov 2008 – 2011 vysielala aj športová Trojka, od decembra 2019 je obnovený tretí okruh, zameriava sa najmä na vlastnú archívnu tvorbu.[5]Športový program Trojka ktorý fungoval v rokoch 2008 – 2011 bude nahradený novým televíznym okruhom „Šport“.
Referencie
upraviť- ↑ Vysílání sovětské televize v bývalé ČSSR
- ↑ O post šéfa STV zatiaľ záujem nie je
- ↑ Jarjabek: Akýkoľvek riaditeľ RTVS bude opozíciou oponovaný
- ↑ Riaditelia Slovenskej televízie
- ↑ Aktualizované RTVS prekvapila: O necelý mesiac chce spustiť tretí program. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-11-27. Dostupné online [cit. 2019-11-28].