Politika

metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Politika pozri Politika (rozlišovacia stránka).

Politika (z neskorolat. politice < gr. slova politiké – umenie správy štátu < gr. pólis – mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.

Politika na Slovensku
Coat of arms of Slovakia.svg
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Boris Kollár

Predseda vlády SR: Eduard Heger
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
OĽANO · SME RODINA · ZA ĽUDÍ · Demokrati
Opozícia
SMER – SD · SaS · ĽSNS · HLAS - SD · ŽIVOT · REPUBLIKA · PS
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · od 2021
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002 · 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

V rámci takýchto kolektívnych rozhodnutí je politika umením spravovať veci verejné, umením riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému, vytvárať a udržovať vzťahy medzi týmito štátmi. Prostriedkom politiky je politická moc, ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním, a tak vytvárajú politické rozhodnutia. Medzi takéto subjekty môžu patriť jednotlivci (občania) alebo organizácie (politické strany a hnutia, mimovládne organizácie a iné záujmové skupiny). Vynútiteľnost politického rozhodnutia je zaistená autoritou, ktorá vykonáva politickú moc. Politika v antickom Grécku bola chápaná ako správa vecí verejných.

Veda o politike sa nazýva politológia (presnejšie politické vedy, ide o viac odborov).

Vývoj politikyUpraviť

Politika sa zo svojej pôvodnej podoby v staroveku ako komplexného občianskeho spolužitia od začiatku nášho letopočtu až do 18. storočia stále silnejšie zužovala len na otázky moci a vládnutia a na ovládanie väčšiny menšinami, a až od 18. storočia má opäť tendenciu zahrnovať riešenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych problémov a emancipáciu spoločnosti. Vyvíja sa teda opäť smerom k akejsi novej komplexite. Rastie opäť počet faktorov, ktoré ľudia politicky zasahujú, rastie i zodpovednosť jedinca za vývoj mnohých otázok ľudského spolužitia, prehlbuje sa rôznorodosť názorov. Opozičné názory a činnosti sú normálnou súčasťou politického spektra. Zásluhou masovokomunikačných prostriedkov a vývoja školstva vzrastá občianska informovanosť i schopnosť s informáciami pracovať.

DefinícieUpraviť

Definícií politiky je mnoho. Mnohí politici a teoretici prízvukujú známu myšlienku nemeckého politika a vojvodcu z 19. storočia Bismarcka – „Politika nie je exaktná veda... je to umenie možného“. Mnohí považujú politiku za plánovité, organizované a cieľavedomé sociálne konanie, ktoré je zamerané na vybudovanie, udržiavanie alebo zmenu spoločenského poriadku. Iní chápu politiku ako umenie spravovať veci verejné, resp. riadiť štát a realizovať jeho ciele. Podľa ďalších je politika úsilím o získanie moci, jej udržanie, alebo úsilím o získanie podielu na moci.

ŠtruktúraUpraviť

Ako každý politický jav, má aj politika svoju vlastnú štruktúru. V prvom rade je to existencia sociálno-ekonomickej základne, t. j. existencia sociálnych skupín, profesií, náboženstiev, rôznych lokálnych a regionálnych skupín, národov, národností, z ktorých každá má svoje politické záujmy, ktoré sa stretávajú v politike, kde nachádzajú potrebný rámec pre ich riešenie. Ďalším prvkom štruktúry politiky sú aj politické idey. Politickými sa stávajú len tie idey, ktoré dokážu osloviť aj ostatných jednotlivcov, dokážu ich získať k spoločnej akcii, t. j. musia mať nadindividuálny obsah. Moralizovanie, alebo prázdne „filozofovanie“ samé osebe nie je ešte politikou.

Dôležitou súčasťou politiky je aj praktické konanie. Politickými sa idey, myšlienky a názory začínajú stávať vtedy, keď sa s nimi začíname obracať sa na iných a hľadať spojencov, keď začíname vytvárať názorový konsenzus, robiť prvé rozhodnutia. Znamená to, že začíname vytvárať spoločnú vôľu určitej skupiny, tvoriť program, začíname zápas o realizáciu vlastných programových cieľov. Len samotné idey a praktická činnosť by ešte nebola dostačujúca pre realizáciu politiky, preto jej súčasťou sú aj politické inštitúcie (štát, politické strany a hnutia, odborové zväzy, záujmové združenia a pod).

Politika vzniká, funguje a je rozvíjaná v konkrétnom čase a priestore konkrétnymi ľuďmi, tento proces označujeme pojmom politický život. Tu ľudia vstupujú do politiky, tu dochádza ku vzniku politických interakcií, politických vzťahov a činností, tu ľudia nachádzajú politické nástroje a formy svojho pôsobenia, a realizujú svoje politické potreby, záujmy, hodnoty a ciele. Jeho konkrétny obsah tvoria rôzne politické orgány, organizácie a inštitúcie, politické vzťahy, duchovné javy a procesy a politická kultúra.

Názory na politikuUpraviť

  • Politika podľa D. Millera je proces, v ktorom skupina ľudí, ktorých názory a záujmy sú spočiatku odlišné, dosahuje kolektívne rozhodnutia, ktoré sú všeobecne považované pre skupinu za záväzné a presadzujú sa ako spoločný spôsob konania.
  • Podľa J. Vajdu je politika spolu s morálkou a právom regulátor správania sa ľudí. Politika reguluje vzťahy medzi sociálnymi skupinami z aspektu moci, podriadenosti či nadriadenosti jednej skupiny voči druhej.

Druhy politikyUpraviť

Pozri ajUpraviť

Zoznam literatúryUpraviť

  • Scruton, R.: Slovník politického myšlení, 1989
  • Tomeš, J.: Slovník k politickým dějinám Československa 1918-1992, 1994
  • Tóth, R.: Základy politológie, 1994

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Politika
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Politika