Štát

základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Štát pozri Štát (rozlišovacia stránka).

Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva.

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Spoločenské vedyUpraviť

V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:

Pre štát je charakteristické:

  • suverénne mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti
  • hierarchická štruktúra
  • spôsob vznikania buď zdola nahor (demokracia) alebo zhora nadol (despocia)
  • skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie
  • riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania
  • štátne donútenie

Formy štátovUpraviť

Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi formami štátov (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:

ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA

- štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ - štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/ - spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami - v právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia Znaky štátu: a. najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom b. personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát Personálny – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci Vecný – teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut./nehn.veci Organizačno-normatívny – právny systém štátu Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.

Funkcie štátuUpraviť

Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkcionálne vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti, ktorú riadi. Funkcie štátu sa členia nasledovne:

  • vonkajšie:
    • hospodárska a politická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami
    • pomoc iným štátom
    • agresia s cieľom rozšíriť územie, prípadne ekonomický, či ideologický vplyv
    • obrana pred napadnutím iného štátu
    • plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
    • boj za mier
    • regulácia zahraničného obchodu
  • vnútorné:
    • právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
    • bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jednotlivých občanov)
    • hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
    • sociálne (robenie sociálnej politiky)
    • kultúrna (robenie kultúrnej politiky)

Teórie vzniku štátuUpraviť

  • staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov, zásahom Božím, vnútornou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi a pod.
  • novšie:
    • teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
    • vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že si určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
    • organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.

Medzinárodné právoUpraviť

V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadený žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.

V mnohých jazykoch sú k termínu štát ako synonymné niekedy chápané termíny krajina, národ alebo vláda (v angličtine slovo vláda znamená približne štátna moc).

Za právne kritériá sú všeobecne uznávané kritériá definované v Konvencii o právach a povinnostiach štátov z Montevidea, ktorá bola podpísaná v roku 1933. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:

Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v medzinárodnom práve. Je otázka, či sú tieto kritériá dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.

Iné názory na štátUpraviť

  • Jozef Prusák: Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správanie ľudí pomocou práva.
  • Aristoteles:Štát je rozvinuté spoločenstvo obcí (29) alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu. Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých); dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokracia a politeia. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politeie).
  • Platón: Štát je sa zakladá na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi. Existuje päť druhov štátu – ústav – a im zodpovedajúcich politických vzťahov: 1. aristokracia a monarchia, 2. timokracia, 3. oligarchia, 4. demokracia, 5. tyrania. Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je aristokracia alebo monarchia. Demokracia oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády – do tyranie. Prílišná sloboda vedie často k anarchii a umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších. Štát sa delí na jednotlivé stavy:
    • filozof, štátnik na čele štátu, archón, má reprezentovať chápanie a poznanie,
    • strážca, fylax, má reprezentovať odvahu a statočnosť,
    • remeselník, demiurgos, reprezentuje túžbu a sebadisciplínu.
  • Hegelova definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey.
  • Cicero:Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.

Názov štátuUpraviť

Väčšina štátov má paralelne dva názvy:

Konkrétne sa veci majú nasledovne:
Na Slovensku sú podľa zákona záväzným zdrojom geografických názvov zoznamy Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky. V týchto zoznamoch sa krátky tvar označuje ako "skrátená podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "skrátená podoba slovenského vžitého názvu štátu") a dlhý tvar ako "plná oficiálna podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "plná podoba slovenského vžitého názvu ako preklad oficiálneho názvu"). K tomu je pripojené nasledujúce vysvetlenie:

  • "V bežnej praxi používame názvy štátov vo vžitej [t.j. skrátenej vžitej] slovenskej podobe, napr. Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Egypt, Brazília, Čína."
  • "Neskrátené, vžité slovenské podoby oficiálnych názvov, napr. Francúzska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Egyptská arabská republika, Brazílska federatívna republika, Čínska ľudová republika a pod., sa používajú predovšetkým v oficiálnych diplomatických dokumentoch medzinárodného styku, pri rokovaniach, v podrobných geografických a kartografických dielach, v monografiách o štátoch."[1][2][3][4]


Z celosvetového hľadiska sú záväzné najmä zoznamy Organizácie Spojených národov. V týchto sa krátky tvar označuje ako "krátky názov" štátu a dlhý tvar ako "formálny názov" štátu alebo jednoducho "názov" štátu. Ku krátkemu názvu je uvedené vysvetlenie: "názov používaný v hovorových alebo neformálnych kontextoch". [5][6]


V internom predpise Európskej únie (konkrétne v príručke pre úpravu textov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie) sa označuje krátky tvar ako "skrátený názov", resp. na inom mieste aj ako "geografický názov" či "skrátený tvar", a dlhý tvar sa označuje ako "úplný názov", resp. na inom mieste ako "úradný názov", "protokolárny názov" či "dlhý tvar". Ako návod na použitie týchto tvarov príručka uvádza nasledovné:

  • "Skrátený tvar (skrátený názov) sa používa, keď sa štát uvádza z geografického alebo hospodárskeho hľadiska: Robotníci, ktorí žijú vo Francúzsku (na území Francúzska), Vývoz z Grécka."
  • "Dlhý tvar (úradný názov) sa používa, keď sa štát spomína ako právny subjekt: Toto rozhodnutie je určené Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska., Francúzska republika je oprávnená….
  • "Dlhý a skrátený tvar názvov niektorých štátov je identický: Rumunsko, Stredoafrická republika.[7][8]

Symboly štátuUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • JEHLIČKA, Petr; TOMEŠ, Jiří; DANĚK, Petr. Stát, prostor, politika: vybrané otázky politické geografie. Praha : Univerzita Karlova, Přírodovědecká fakulta, 2000; ISBN 80-238-5566-2

ReferencieUpraviť

  1. Názvy štátov [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  2. Geografické názvoslovné zoznamy OSN -SR SLOVENSKÉ VŽITÉ NÁZVY ŠTÁTOV A ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ - Úvod [1]
  3. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  4. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  5. E/CONF.105/13/CRP.13 prepared by Leo Dillon and Élisabeth Calvarin, Co-Convenors, Working Group on Country Names 17 July 2017 Original: English [2]
  6. UNTERM [online]. unterm.un.org, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  7. Zoznam krajín, území a mien
  8. Krajiny: Označenia a skratky

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Štát
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štát

ZdrojeUpraviť

  • Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0