Otvoriť hlavné menu

Rodinné právo upravuje najmä práva a povinnosti osobnej povahy medzi manželmi, medzi rodičmi, deťmi a ďalšími členmi rodiny. Úprava čisto majetkových vzťahov absentuje. Ak aj rodinné právo upravuje niektorý majetkový vzťah, je neodlučne spätý s osobným vzťahom. Napr. inštitút výživného je majetkovým vzťahom, ale môže vzniknúť len medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je s ním súvisiacim vzťahom osobným. Rovnako to platí aj pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré môže vzniknúť len medzi manželmi.

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Rodinné právo nie je osobitné odvetvie práva. Patrí do systému všeobecného súkromného práva, t. j. do občianskeho práva. Vo vyspelých štátoch kontinentálneho právneho systému rodinnoprávne vzťahy sú priamo upravené v občianskych zákonníkoch. Plánovaná rekodifikácia slovenského súkromného práva (Občianskeho zákonníka) počíta s jednotnou úpravou občianskeho i rodinného práva. Aj keď je rodinné právo súkromným právom, jeho právne normy majú v prevažnej miere kogentný charakter (zákonom daný, od ktorého sa nemožno odchýliť). Charakteristickými znakmi rodinného práva sú predovšetkým:

  • vznik právnych vzťahov priamo zo zákona, ex lege (práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov nemožno vylúčiť alebo upraviť odlišne, pretože tak ukladá priamo zákon. Príklad: zákon ustanovuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. T.zn., že momentom, keď sa stane osoba rodičom, nadobúda všetky tieto práva bez ohľadu na svoju vôľu, či chce, nechce alebo chce z nich nadobnúť len istú časť)
  • viazanosť na subjekty vyjadruje, že tieto práva patria len a len konkrétne určeným osobám. Príklad rodičovské práva vzniknú medzi rodičmi a ich deťmi, nie medzi rodičmi a cudzími deťmi alebo inými osobami.
  • nemožno právami a povinnosťami rodinného práva disponovať, t. j. previesť ich, vzdať si ich a pod. Platí to aj pre majetkové práva
  • sú nepremlčateľné (napr. právo na výživné sa nepremlčuje, premlčať možno len jednotlivé opakujúce sa plnenia)
  • nie sú predmetom dedenia, čo tiež platí aj pre majetkové práva v rodinnom práve
  • chýba im vynútiteľnosť, nemožno sa ich domáhať na súde a uložiť za ich porušenie sankciu. Jedinou nepriamou sankciou je pozastavenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo odňatie dieťaťa od rodiča.

Hlavným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý je rozdelený na niekoľko častí, ktoré sú predmetnou úpravou aj celého rodinného práva:

  1. základné zásady (články)
  2. prvá časť – manželstvo
  3. druhá časť - vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými
  4. tretia časť – výživné
  5. štvrtá časť – určenie otcovstva a osvojenie
  6. piata časť – spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia (§ 110 vyjadruje subsidiárnu väzbu medzi zákonom o rodine a občianskym zákonníkom, a to ak zákon o rodine neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka).

Od roku 2012, kedy sa začali povinne zverejňovať všetky rozhodnutia súdov, tvorí do roku 2016 rodinné právo 13.6% všetkých súdnych rozhodnutí, z nich 4.2% tvoria rozhodnutia týkajúce sa vyživovacích povinností, 3% starostlivosti o maloletých, 2.8% rozvodov a 3.6% rozhodnutia týkajúce sa ostatných oblastí rodinného práva. Rozhodnutia z oblasti rodinné právo sú teda druhá najfrekventovanejšia oblasť právnej úpravy rozhodovaná slovenskými súdmi.[1] V Česku existuje viacero organizácií a spoločností zaoberajúcich sa špeciálne spormi o určenie výžvného a jeho vymáhaním, na Slovensku podobné iniciatívy ešte len začínajú.[2]

Pozri ajUpraviť

OdkazyUpraviť