Otvoriť hlavné menu

Medzinárodné právo súkromné

Medzinárodné právo súkromné alebo medzinárodné súkromné právo alebo súkromné medzinárodné právo je samostatné právne odvetvie, ktoré reguluje súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Teda také spoločenské vzťahy, ktoré v určitých prvkoch presahujú hranice štátu a vykazujú vzťah k zahraničiu.

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Do medzinárodného práva súkromného zaraďujeme aj medzinárodné právo procesné, ktoré upravuje postup súdov a iných orgánov a účastníkov; a vzťahy medzi nimi vznikajúce v konaní v občianskych veciach, v ktorých sa vyskytuje cudzí prvok.

Cudzí prvokUpraviť

Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom sú tie spoločenské vzťahy, ktoré vo svojom rámci obsahujú cudzí (medzinárodný) prvok. To znamená, že svojou povahou majú vzťah ku viacerým právnym poriadkom súčasne. Cudzí prvok môže byť v právnom vzťahu zastúpený ako subjekt, objekt alebo právna skutočnosť rozhodná pre vznik, zmenu či zánik právneho vzťahu. Ako príklad na jednotlivé situácie je možné uviesť nasledovné: 1. Cudzí prvok je v právnom vzťahu zastúpený ako subjekt - kúpnu zmluvu uzavrie medzi sebou slovenský občan a občan Česka 2. Cudzí prvok je v právnom vzťahu zastúpený ako objekt - predmetom kúpnej zmluvy, ktorú medzi sebou zmluvné strany uzavreli je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v zahraničí 3. Cudzí prvok je v právnom vzťahu zastúpený ako právna skutočnosť rozhodná pre vznik, zmenu, ći zánik právneho vzťahu - kúpna zmluva bola podpísaná v zahraničí

Postavenie medzinárodného práva súkromnéhoUpraviť

Medzinárodné právo súkromné je samostatným a špecifickým právnym odvetvím. Je súčasťou právneho poriadku každého štátu. Každý štát ma vlastné medzinárodné právo súkromné. Právna teória ho však najmä v minulosti priraďovala buď k občianskemu alebo medzinárodnému právu.

Civilistická koncepciaUpraviť

Podľa civilistickej koncepcie je medzinárodné právo súkromné súčasťou občianskeho práva. Pôvod tejto koncepcie siaha do 19. storočia, keď vznikali prvé veľké kódexy občianskeho práva. Tie vtedy obsahovali aj ustanovenia o časovej a priestorovej pôsobnosti svojich noriem. Tieto normy sa nazývali hraničné normy a medzinárodné právo súkromné bolo vlastne hraničným právom. Ako však kvantita (a význam) vzťahov s cudzím prvkom narastali, vytvorilo sa samostatné právne odvetvie. Civilistická koncepcia je teda dnes už prekonaná.

Internacionalistická koncepciaUpraviť

Podľa internacionalistickej koncepcie je medzinárodné právo súkromné súčasťou medzinárodného práva. Zástancovia tejto teórie ho pokladali za odvodené od medzinárodného práva verejného. Pôvod tejto teórie siaha tiež do 19. storočia a dnes je už tiež prekonaná, keďže medzinárodné právo súkromné je považované za samostatné právne odvetvie.

Pramene medzinárodného práva súkromnéhoUpraviť

Každý štát má vlastný systém právnych noriem, ktoré regulujú právne vzťahy s cudzím prvkom. Pramene však možno vždy rozdeliť na:

  • vnútroštátne pramene – na Slovensku je to najmä zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
  • medzinárodné pramene – teda tie medzinárodné právne akty, ktoré daná krajina ratifikovala podľa svojho právneho poriadku, a ktoré upravujú problematiku súkromnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom. Tieto môžu byť dvojstranné alebo mnohostranné. Dvojstranné (bilaterálne) medzinárodné zmluvy sú zmluvy uzatvorené medzi dvoma subjektmi medzinárodného práva. Slovenská republika má takéto zmluvy uzavreté najmä s bývalými socialistickými krajinami (konkrétne s Bulharskom, bývalou Juhosláviou, Maďarskom, Poľskom, Ruskom a Českom). Mnohostranné (multilaterálne) medzinárodné zmluvy sú také zmluvy, ktoré sú uzatvorené medzi väčším počtom zmluvných strán.

ZdrojUpraviť

ŠTEFANKOVÁ, N. 2011. "Introduction to Private International Law". Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, 1. vydanie, 112s. ISBN 978-80-7380-361-2.