Občan

príslušník štátu alebo obce

Občan (od obec, čo je zo staroslov. obъštъ – spoločný)[1] je príslušník štátu alebo obce. Právnu a politickú podstatu občianstva určuje štát svojimi zákonmi. Okrem občanov môžu v štáte žiť aj „neobčania“ (občania iného štátu, utečenci, ľudia bez štátnej príslušnosti a v minulosti aj otroci). Občan disponuje zákonom vymedzenými právami a povinnosťami voči príslušnému štátu alebo obci.

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

História upraviť

Koncept občianstva po oslobodení jednotlivca od jeho podriadenosti celku a uznaní jeho základných ľudských práv a slobôd (18. storočie). Na základe tejto ľudskej emancipácie sa v priebehu 19. storočia završuje aj politická emancipácia človeka ako člena občianskej spoločnosti. Človek sa stáva základom štátu, ktorý ho uznáva ako svoj predpoklad aj právne, a to garantovaním jeho základným práv a slobôd.

Referencie upraviť

  1. Rejzek, Jiří (2001), „obec“, Český etymologický slovník, Voznice: Leda, str. 418, ISBN 8085927853 

Pozri aj upraviť