Maďarsko

štát v strednej Európe

Maďarsko (maď. Magyarország; dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine v strednej Európe. Má rozlohu 93 030 km² a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom Európskej únie a Schengenského priestoru. Na severe hraničí so Slovenskom, na severovýchode s Ukrajinou, na východe s Rumunskom, na juhovýchode so Srbskom a Chorvátskom, na juhozápade so Slovinskom a na západe s Rakúskom.

Maďarsko
Vlajka Maďarska Znak Maďarska
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Isten, áldd meg a magyart

EU-Hungary.svg
Miestny názov  
 • dlhý
 • krátky Magyarország
Hlavné mesto Budapešť
47°26′ s.š. 19°15′ v.d.
Najväčšie mesto Budapešť
Úradné jazyky maďarčina
Demonym Maďar, Maďarka
Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády
parlamentná republika
János Áder
Viktor Orbán
Vznik 16. novembra 1918 (zrušenie monarchie a vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky)
Susedia Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
93 030 km² (108.)  
 km² (0,74 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2020)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2020)
 
9 693 496 (91.)
9 938 000

105,1/km² (103.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2020
180,498 miliardy $ (54.)
35 941 $ (40.)
Index ľudského rozvoja (2018) 0,845 (43.) – veľmi vysoký
Mena maďarský forint (HUF)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ (UTC+1)
CEST/SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód HUN/HU
Medzinárodná poznávacia značka H
Internetová doména .hu, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo +36

Hlavným mestom krajiny je Budapešť. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú Debrecín, Miškovec, Segedín, Pécs (Päťkostolie), Győr (Ráb), Níreďháza, Kecskemét a Székesfehérvár (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom OECD, v roku 1999 vstúpila do NATO a roku 2004 do Európskej únie. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. Vyšehradskej skupiny.

Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina kúpeľov, vína a ostrých jedál. Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova Maďarov na Urale, tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť Uhorska obsadená Osmanskou ríšou. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. Maďarčina, ktorá patrí k ugrofínskej jazykovej skupine, je vzdialene príbuzná niekoľkých jazykom, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy (fínčina, estónčina, komi a iné). Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v Ruskom Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu na západnej Sibíri. Maďari, vedení Arpádom, prišli do Európy koncom 9. storočia. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s českými, slovenskými, rakúskymi aj balkánskymi dejinami.

Dnešné Maďarsko je iba časť historického Uhorska. Cez dve tretiny územia Uhorského kráľovstva totiž bolo po prvej svetovej vojne v dôsledku Trianonskej mierovej zmluvy pripojené k susedným štátom, väčšinou novovzniknutým. Zvyškové Uhorsko je od toho času v českom a slovenskom prostredí nazývané ako Maďarsko, v chorvátskom, bosnianskom a srbskom Ugarska/Угарска a Mađarska/Мађарска a v slovinskom Ogrska a Madžarska (iné jazyky vrátane maďarčiny tieto pojmy nerozlišujú). Strata historických území zosilnená o fakt, že mimo nových hraníc zostalo niekoľko miliónov Maďarov, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike

DejinyUpraviť

Do roku 1918Upraviť

  Pozri aj: Uhorsko
 
Talianska freska zobrazujúca staromaďarského bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie
 
Svätoštefanská koruna, v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (Szent Korona)

Predkovia dnešných etnických Maďarov boli staromaďarské kmene, ktoré prišli do Panónskej panvy v roku 896 a postupne asimilovali značnú časť pôvodného slovanského obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorsko. Za vlády Štefana (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo.

Po roku 1526, teda po bitke pri Moháči, sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou Osmanskej ríše a ostatné územie (Kráľovské Uhorsko) sa stalo súčasťou Rakúskej monarchie, teda tam vládli Habsburgovci. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko protihabsburských stavovských povstaní, tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne.

V roku 1848 v krajine vypukla revolúcia, ktorú rakúska vláda v roku 1849 potlačila aj za pomoci ruských vojsk. Až v roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát Rakúsko-Uhorsko, ktorý existoval až do konca 1. svetovej vojny. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo Srbsko, ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín Dohody.

Medzivojnové obdobieUpraviť

Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri 1918 zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, Česko-Slovensko (na severe), Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k Rumunsku a západné pohraničie – Burgenland (trochu neskôr) k Rakúsku. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené Trianonskou zmluvou. V roku 1930 v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich).

Na jar 1919 vláda padla a bola vyhlásená tzv. Maďarská republika rád, ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť Slovenskú republiku rád, no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku 1920 k moci dostal Miklós Horthy a vyhlásil Maďarské kráľovstvo (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe[chýba zdroj]. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.

Druhá svetová vojnaUpraviť

Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku prvej a druhej viedenskej arbitráže. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk Osi, jeho jednotky bojovali na východnom fronte. Od 19. marca 1944 bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik F. Szálasi. Zavládol teror tzv. Šípových krížov. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti Debrecínu, Níreďházy a Budapešti.

Po druhej svetovej vojneUpraviť

 
Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny, február 1991

Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná výmena maďarského a slovenského obyvateľstva (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov.

Po skončení druhej svetovej vojny vznikla v roku 1949 Maďarská ľudová republika (u nás nazývaná aj Maďarská ľudovodemokratická republika, maď. Magyar Népköztársaság), v ktorej vládli komunisti. V roku 1956 vypuklo v štáte protikomunistické povstanie, ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968.

V roku 1989 krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu Železnej opony. Po páde socializmu sa krajina stala trhovou ekonomikou. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku 1991 vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako Vyšehradská skupina. V roku 1999 Maďarsko vstúpilo do NATO a v roku 2004 do Európskej únie. Od decembra 2007 je aj súčasťou Shengenského priestoru.

GeografiaUpraviť

 
Fyzická mapa Maďarska
 
Rieka Dunaj pod hradom Vyšehrad

PovrchUpraviť

Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v Panónskej panve s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom Kékes 1 014 m v pohorí Matra. Má rozlohu 93 030 km². Až 68 % povrchu krajiny tvoria nížiny, pričom 30 % sa nachádza vo výške 200 – 400 m n. m.[1]

Maďarsko je svojou najväčšou riekou Dunajom rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva Zadunajsko (Dunántúl). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky Álp a Maďarské stredohorie s pohoriami Mecsek, Bakonský les, Vertešské vrchy, Gerecse, Pilišské vrchy a Buda. Oblasť na východ od Tisy sa označuje Tiszántúl. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí Veľká dunajská kotlina (Alföld). Na severozápade sa nachádza Malá dunajská kotlina (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina Börzsöny, Cserhát, Matra, Bukové vrchy (Bükk), Tokajské a Zemplínske vrchy, ktoré zasahujú aj na územie Slovenska.

Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. pusta.

GeológiaUpraviť

Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami Álp, Karpát a Dinaríd. Príkrovy v týchto oblastiach boli formované najmä počas jury a kriedy. Tieto celky spoločne s podložím Panónskej panvy budujú samostatný celok označovaný ako Alcapa, ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran Tisia, ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená stredomaďarská línia, ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.[2]

Panónska panva vznikla začiatkom miocénu rozsiahlou extenziou, spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne íly, piesky a štrky. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do pliocénu a kvartéru pokračovala iba termálna subsidencia. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný vulkanizmus. Nachádzajú sa tu ložiská bauxitu a mangánových rúd, ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby zemného plynu a ropy, ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby hnedého uhlia.

VodstvoUpraviť

Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je Dunaj (Duna), ktorý preteká krajinou v dĺžke 420 km.[3] Ďalšie rieky sú Tisa (Tisza) a Dráva. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží Balaton. Najväčšie termálne jazero na svete je Hévízske jazero v Kúpeľoch Hévíz. Druhé najväčšie jazero v Panónskej panve je Jazero na Tise (Tisza-tó, predtým nazývané Kiskörei víztároló), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

PodnebieUpraviť

Maďarsko má kontinentálne podnebie s teplými a suchými letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom snehu. Priemerná ročná teplota je približne 9,7 °C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42 °C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29 °C. Priemerná teplota v lete je od 27 °C do 35 °C a v zime od 0 °C do −15 °C. Ročný úhrn zrážok dosahuje 600 mm a klesá generálne zo západu na východ.

ObyvateľstvoUpraviť

V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. Pôrodnosť sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68% ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. Priemerná dĺžka života je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. Gramotnosť dosahuje 99,4%.[4]

Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, Maďari tvoria 94,40 % obyvateľov. Rómovia 2,02 %, Nemci 1,18 %, Slováci 0,17 %, Chorváti 0,15%, Rumuni 0,14 %, Ukrajinci 0,07 %, Srbi 0,03 %, Gréci 0,07 %, Slovinci 0,05 %, Číňania 0,03 % a iní. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách.

Náboženské zloženie obyvateľstva: rímski katolíci 51,9 %, reformovaní / kalvíni / 15,9 %, bez vyznania 14,5 %, luteráni 3,0 %, grécki katolíci 2,6 %, baptisti 0,2 %, pravoslávni 0,1 %, židia 0,1 % a iní.

SídlaUpraviť

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2011). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

Poradie Mesto Župa Počet obyvateľov
1 Budapešť Budapešť 1 733 685
2 Debrecín Hajducko-bihárska župa 211 340
3 Segedín Čongrádska župa 168 048
4 Miškovec Boršodsko-abovsko-zemplínska župa 167 754
5 Pécs Baranská župa 156 049
6 Győr Rábsko-mošonsko-šopronská župa 129 527
7 Níreďháza Sabolčsko-satmársko-berežská župa 119 746
8 Kecskemét Báčsko-malokumánska župa 111 411
9 Stoličný Belehrad Stoličnobelehradská župa 100 570
10 Szombathely Vašská župa 78 884
11 Szolnok Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa 72 953
12 Tatabánya Komárňansko-ostrihomská župa 67 753
13 Kaposvár Šomodská župa 66 245
14 Érd Peštianska župa 63 631
15 Békešská Čaba Békešská župa 62 050
16 Vesprém Vesprémska župa 61 721
17 Šopron Rábsko-mošonsko-šopronská župa 60 548
18 Zalaegerszeg Zalianska župa 59 499
19 Jáger Hevešská župa 56 569
20 Veľká Kaniža Zalianska župa 49 026

Administratívne členenieUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Maďarska

Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť).

Maďarské župy

HospodárstvoUpraviť

 
Duna Tower, jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v Budapešti

Maďarsko po roku 1990 prešlo z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80% HDP.

Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné štátu požičiavať finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.[4]

PoľnohospodárstvoUpraviť

Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým klimatickým pomerom a kvalitnej pôde, ktorá zaberá asi 60% povrchu krajiny. Rozšírená je živočíšna i rastlinná výroba. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných, hovädzieho dobytka, koní, oviec a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je tiež pestovanie zeleniny, hlavne papriky, cibule, ktoré sa používajú na výrobu korenia. Produkcia ovocia plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež vinohradníctvo a výroba kvalitných vín.[5]

PriemyselUpraviť

Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú strojárstvo (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky Suzuki a Opel), chemický priemysel a textilná výroba. V minulosti významný potravinársky priemysel je úzko previazaný s poľnohospodárstvom a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však významným exportérom mäsa, hydiny, obilnín a vína.

ReferencieUpraviť

  1. The Geology of Hungary [online]. waterfire.fas.is, [cit. 2010-01-15]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Kázmér, M., 1999: Synoptic geology of Hungary. Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1 – 6
  3. Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365 – 373
  4. a b CIA World Fact Book - Hungary [online]. cia.gov, rev. 2009-12-15, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online. (anglicky)
  5. Anton Magula a kol., Lexikón štátov sveta. ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maďarsko
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maďarsko