Miškovec
Miškovec[1] (maď. Miskolc) je mesto na severovýchode Maďarska. Má rozlohu 23 668 ha a so 154 521 (1. január 2019) obyvateľmi je štvrtým najväčším mestom v Maďarsku po Budapešti, Debrecíne a Segedíne. Je sídlom Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy a regionálnym centrom severovýchodného Maďarska.
Miškovec | |||
Miskolc | |||
mesto | |||
Miškovec
| |||
|
|||
Štát | Maďarsko | ||
---|---|---|---|
Región | Boršodsko-abovsko-zemplínska župa | ||
Obvod | Miškovecký | ||
Rieka | Slaná, Szinva, Hejő | ||
Súradnice | 48°06′15″S 20°47′30″V / 48,10417°S 20,79167°V | ||
Rozloha | 236,68 km² (23 668 ha) | ||
Obyvateľstvo | 154 521 (1. január 2019) | ||
Hustota | 722,9 obyv./km² | ||
Založenie mesta | 1365 | ||
Primátor | Pál Veres (Fidesz) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 3500-3549 | ||
Poloha mesta v rámci Maďarska
| |||
Webová stránka: www.miskolc.hu | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Geografia
upraviťMiškovec leží pri geografickom styku Hornádskej kotliny (súčasť Veľkej dunajskej kotliny) a Bukových vrchov v údolí rieky Slaná a potokov Szinva a Hejő.
Dejiny
upraviťNázov Miskolc vznikol skomolením slovenského označenia miestneho rodu Miškovcov (Anonymova kronika: Miscoucy; 1281: Myskouch, 1320: Miscolch). Kráľ Ľudovít Veľký povýšil Miškovec na mesto v roku 1365, kedy došlo k prestavbe neďalekého hradu Diósgyőr na jednu z najdôležitejších kráľovských rezidencií anjuovského Uhorska. Mesto prosperovalo až do doby tureckej okupácie krajiny, kedy bolo v roku 1544 vypálené a ťažko zavalené tureckými daňami. Ku koncu 17. storočia sa stalo významným vinohradníckym a poľnohospodárskym strediskom s 13 cechmi a populáciou vyrovnajúcou sa Košiciam. Hoci nikdy nebolo pevnosťou, zohralo dôležitú úlohu v čase povstania Františka II. Rákociho, ktorý si tu dočasne zriadil hlavný stan.[2]
V roku 1724 sa stalo trvalým sídlom Boršodskej župy, kedy tu vybudovali župný dom. Nasledovali ďalšie barokové budovy radnice, divadla a mnohých kostolov a škôl. V Miškolci a jeho okolí sa v priebehu 18. a 19. storočia rozvíjal železospracujúci a sklársky priemysel a významnú rolu hrala aj ťažba nerastných surovín z blízkych Bukových vrchov. V roku 1857 dorazil z Pešti prvý vlak, predĺžený 1860 do Košíc. Miškovec sa stal sídlom riaditeľstva tejto Potiskej dráhy. Vzdialenejšie situovanú železničnú stanicu spájala s centrom od roku 1897 električka, po Budapešti a Prešporku tretia najstaršia mestská elektrická dráha v Uhorsku.
Po prvej svetovej vojne a pričlenení Košíc k Česko-Slovensku sa Miškovec stal najväčším centrom severovýchodného Maďarska a nastal jeho prudký rozvoj v súvislosti s umiestnením tovární ťažkého priemyslu do susedného Diósgyőru, ktorý bol s Miškovcom zlúčený do jedného mesta v roku 1945. V roku 1949 tu bola založená Miškovecká univerzita, priama pokračovateľka Banskej akadémie z Banskej Štiavnice, ktorá bola v rokoch 1918 - 1945 umiestnená v Šoprone.
Priemyselné a poľnohospodárske stredisko sa stalo druhým najväčším mestom socialistického Maďarska. Výstavbou panelových bytoviek a najväčšieho sídliska Avas rast populácie kulminoval v roku 1985, kedy dosiahlo mesto svoj rekord 212 000 obyvateľov. Po páde komunistického režimu a následnom úpadku miestneho železiarenského závodu došlo k rapidnému znižovaniu populácie mesta, ktoré je, tak ako príznačné pre celé Maďarsko, badateľné aj v súčasnosti. Miesto druhého najväčšieho mesta v štáte prevzal Debrecín a veľkou konkurenciou v regióne je aj rozvíjajúca sa Nyíregyháza. Miškovec a jeho atraktívne okolie aktívne investujú do rozvoja turizmu, k čomu od roku 2004 výrazne prispela diaľnica M3 smerujúca z Budapešti na severovýchod krajiny k ukrajinským hraniciam. Mesto sa postupne zbavuje nálepky "Mesto ocele" a orientuje sa na rozvoj v kultúrnej oblasti. Dokladom toho je renomovaný Medzinárodný operný festival založený v roku 2001.
Pozoruhodnosti
upraviťStred mesta
upraviť- Gotický protestantský kostol na vrchu Avas - najstaršia stavba v meste s koreňmi do 13. storočia.
- Drevený kostol - drevený kalvínsky kostol postavený v štýle sedmohradskej secesie v roku 1938, po vyhorení znovupostavený v roku 1999.
- Pravoslávny chrám a múzeum - unikátny 16-metrový oltár s 88 ikonami.
- Avas - vrch nad centrom mesta s archeologickým náleziskom ľudskej činnosti (objav pazúrikov sped 70 000 rokov)
- Avas TV veža - z roku 1966, vysoká 72 metrov.
- Národné divadlo - baroková budova z rokov 1819-1823, najstaršie murované divadlo v Maďarsku.
- Múzeum Otta Hermana - hlavné múzeum severného Maďarska, založené 1899.
- Rákociho dom - hlavný stan kniežaťa Rákociho, dnes mestská galéria.
- Séčeniho ulica - hlavná nákupná trieda, pešia zóna s električkami, lemovaná historickými budovami.
- Námestie hrdinov - pomník Maďarskej revolúcie 1956, poštový palác, kostol minoritov, synagóga.
- Alžbetino námestie - promenádne námestie pod vrchom Avas so sochou Ľudovíta Košúta.
Okolie
upraviť- Diósgyőr - kedysi samostatné, v roku 1945 pričlenené mesto s oceliarňami a známym futbalovým klubom so štadiónom.
- Hrad Diósgyőr - hrad z 12. storočia prebudovaný v 14. storočí za Ľudovíta Veľkého na kráľovninu rezidenciu na dôležitej spojnici medzi Uhorskom a Poľskom.
- Univerzitné mestečko - od 50. rokov budovaný komplex Miškoveckej univerzity v parkovom prostredí za mestom.
- Lillafüred - 12 kilometrov vzdialené kúpele v lesnom prostredí Bukových vrchov.
- Miskolctapolca - kúpeľné mestečko s kúpeľmi priamo v prírodnej jaskyni s termálnou vodou.
- Miškovecká zoo - na úpätí Bukových vrchov v prímestskej časti Csanyik, založená 1983.
Doprava
upraviťMiškovec má malé regionálne letisko bez pravidelných leteckých liniek. Je napojený diaľnicou M3 na hlavné mesto Budapešť a na východe na Nyíregyházu a Debrecín. Na severe pokračuje diaľnica M30 po hranicu so Slovenskom, kde na ňu naväzuje rýchlostná cesta R4 do Košíc a ďalej smerom do Poľska.[3] Železnica premáva z mesta štyrmi smermi. Z Potiskej železničnej stanice sa cestuje na Budapešť (za 1h 40 min), na Nyíregyházu a cez Košice do Krakova. Z Gemerskej stanice odchádzajú vlaky na maďarskú aj slovenskú časť Gemera.
Mestská električková doprava premáva od roku 1897. Na dvoch frekventovaných linkách do oceliarní a Diósgyőru jazdia električky odkúpené z Košíc a Mostu a ojazdené viedenské električky.[4] Do roku 2011 budú ojazdené vozy nahradené novými jednotkami, zrekonštruuje sa pôvodná sieť, ktorá sa rozšíri o 1,5 km západne do štvrti Felső-Majláth.[5] Mestské autobusy začali premávku do kúpeľov Lillafüred už 1903 ako prvé v Uhorsku a dnes existuje 36 liniek.
Náboženstvo
upraviťMiškovec je sídlom jedného z dvoch biskupstiev Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, konkrétne Miškoveckého apoštolského exarchátu. Ten bol zriadený 4. júna 1924 z 21 farností s prevažne slovanskými veriacimi, ktoré pôvodne patrili k Prešovskej eparchii a ako bohoslužobný jazyk používali cirkevnú slovančinu. V roku 2011 bolo k Miškoveckému exarchátu pričlenených ďalších 29 farností z Hajdudorožskej eparchie.[6]
Partnerské mestá
upraviťGaléria
upraviť-
Lillafüred, Hotel Palota
-
Séčeniho ulica, pešia zóna
-
Budova správy lesov
-
Avašský protestantský kostol
-
Rákociho dom, galéria
-
Alžbetine kúpele
-
Taviarenska pec v Ómasse, technická pamiatka
-
Tiská železničná stanica
-
Radnica
-
Budova Národného divadla z rokov 1819-1823 je najstaršie murované divadlo v dnešnom Maďarsku
-
Pšeničné námestie (Búza tér) - dopravné centrum mesta
Referencie
upraviť- ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
- ↑ V Miskolci sťali hlavu richtárovi a upálili bosorky.
- ↑ Štátni tajomníci SR a MR rokovali o rozvoji prepojenia cestných ťahov.
- ↑ Miestne električky, anglicky.
- ↑ Zöld Nyíl Projekt modernizácie električkovej siete
- ↑ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miškovec