Otvoriť hlavné menu

Maďarská gréckokatolícka cirkev

Maďarská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.

Článok zo série
Východné katolícke cirkvi
DebateBetweenCatholicsAndOrientalChristiansInThe13thCenturyAcre1290.jpg
Tradícia alexandrijská
Etiópsko-eritrejská · Koptská
Tradícia antiochijská
Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská
Tradícia arménska
Arménska
Tradícia chaldejská
Chaldejská · Sýrsko-malabarská
Tradícia konštantínopolská
Albánska · Bieloruská · Bulharská
Grécka · Chorvátska · Italo-albánska
Macedónska · Maďarská
Melchitská · Rumunská · Rusínska
Ruská · Slovenská · Ukrajinská

Pôvod gréckokatolíkov v Maďarsku je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne pravoslávnych obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to Rusíni, Slováci, Srbi a Gréci. V 18. storočí sa niektorí protestanti stali katolíkmi byzantského obradu. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.

8. júna 1912 bola vytvorená eparchia v Hajdúdorogu. Biskup najprv sídlil v Debrecíne a potom v Nyíregyháze. 4. júna 1924 bol z 21 farností pôvodne patriacich k Prešovskej eparchii vytvorený apoštolský exarchát v Miškovci. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala cirkevná slovančina, keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. 5. marca 2011 rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.[1]

20. marca 2015 bola zriadená nová eparchia v Níreďháze, Miškovecký exarchát bol povýšený na eparchiu a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto Debrecín. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na metropolitnú cirkev, arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis.

Aktuálne Maďarská cirkev sui iuris pozostáva z:

ReferencieUpraviť

Externé odkazyUpraviť