Srbijužnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.[11][12]

Srbi
Срби, Srbi
Známi Srbi:
Svätý Sava · Štefan Dušan · Karađorđe · Vuk Karadžić
Nikola Tesla · M. Pupin · N. Petrović · M. Milanković
Populácia
cca '10 mil.
Krajina s významnou populáciou
Balkán
Srbsko Srbsko (+ Kosovo a Metohija) 6 134 278 (2011)
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina 1 086 733 (2013) [1]
Chorvátsko Chorvátsko 186 633 (2011) [2]
Čierna Hora Čierna Hora 178 110 (2011) [3]
Slovinsko Slovinsko 38 964 (2002) [4]
Severné Macedónsko Severné Macedónsko 35 939 (2002) [5]
Rumunsko Rumunsko 18 076 (2011) [6]
Zvyšok Európy
Nemecko Nemecko cca 700 000 (odhad) [7]
Rakúsko Rakúsko cca 300 000 (odhad) [8]
Švajčiarsko Švajčiarsko cca 150 000 (odhad) [9]
Francúzsko Francúzsko cca 120 000 (odhad) [10]
Švédsko Švédsko cca 110-120 000 (odhad)
Jazyk(y)

Srbčina

Náboženstvo

pravoslávie
(Srbská pravoslávna cirkev)

Príbuzné národy

iní Južní Slovania, najmä Čiernohorci

Južnoslovanský kmeň usídlený spočiatku okolo rieky Neretvy v dnešnej strednej a východnej Bosne. Prišli v priebehu 1. polovice 7. storočia a postupne sa šírili až k Jadranskému moru a taktiež na východ. Prvá správa z Dalmácie o Srboch pochádza z roku 822. Medzi prvé srbské štátne útvary patrili Dukla (tiež Zeta, 11.12. storočie) a o niečo neskoršie Raška (2. polovica 12. storočia). Južnoslovanskí Srbi sa podieľali na etnogenéze neskoršieho srbského, čiernohorského a bosnianskeho národa.

Srbčina patrí k južnoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. Používa sa cyrilika aj latinka.

Náboženstvo

upraviť

Prevažná väčšina Srbov patrí k Srbskej pravoslávnej cirkvi. Náboženstvom sa pravoslávni Srbi odlišujú od katolíckych Chorvátov a moslimských obyvateľov Bosny a Hercegoviny a Sandžaku. Náboženstvo Srbov sa stalo integrujúcim prvkom tohto národa a zárukou prežitia Srbov v diaspore (hl. západnej Európe a Amerike).

Galeria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Popis 2013. Sarajevo : BHAS, June 2016. Dostupné online.
  2. Population by Ethnicity, censuses 1971–2011 [online]. Croatian Bureau of Statistics. Dostupné online.
  3. Census of Population, Households and Dwellings in Montenegro 2011 [online]. July 12, 2011, [cit. 2011-07-13]. Dostupné online. Archivované 2011-07-27 z originálu.
  4. Slovenian census [online]. 2011. Dostupné online. Archivované 2014-11-17 z originálu.
  5. Државен завод за статистика. Попис на населението, домаќинствата и становите во Република Македонија, 2002: Дефинитивни податоци [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-09-22 z originálu.
  6. Tab11. Populaţia stabilă după etnie şi limba maternă, pe categorii de localităţi. Rezultate Definitive_RPL_2011 (Institutul Naţional de Statistică), 2011. Dostupné online [cit. 2014-04-17]. Archivované 2017-06-10 na Wayback Machine
  7. Srbi u Nemačkoj – Srbi u Njemačkoj – Zentralrat der Serben in Deutschland [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
  8. Srbi u Austriji traže status nacionalne manjine [online]. Blic, 2010-10-02. Dostupné online. Archivované 2015-01-09 z originálu.
  9. www.saez.ch [online]. . Dostupné online.
  10. Mediaspora. Rezultat istrazivanja o broju Srpskih novinara i medija u svetu [online]. Srpska dijaspora, 2002. Dostupné online. Archivované 2016-01-27 z originálu.
  11. rs.one.un.org [online]. [Cit. 2014-09-14]. Dostupné online. Archivované 2012-10-18 z originálu.
  12. web.archive.org [online]. [Cit. 2013-12-05]. Dostupné online. Archivované 2013-12-05 z originálu.

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o srbské príslovia
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbi