Vuk Stefanović Karadžić

(Presmerované z Vuk Karadžić)

Vuk Stefanović Karadžić (* 7. november 1787, Tršić, Srbsko – † 7. február 1864, Viedeň, Rakúsko) bol významný srbský vzdelanec, lingvista, jazykovedec, historik, prvý srbský literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby. Je tiež reformátorom srbského jazyka.

Vuk Stefanović Karadžić
srbský jazykovedec, historik, literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby
Vuk Stefanović Karadžić
Narodenie7. november 1787
Tršić, Srbsko
Úmrtie7. február 1864 (76 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Vuk Stefanović Karadžić
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Vuk Stefanović Karadžić

Životopis

upraviť

Narodil sa v dedine Tršić pri Loznici. Meno Vuk, vlk po srbsky, získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na tuberkulózu. Čítať a písať sa naučil od svojho príbuzného Jeftu Savića. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v kláštore Tronoša, neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako samouk. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti Turkom a napísal o nich viacero správ. V roku 1813 po porážke prvého z povstaní odišiel do Viedne, kde napísal svoje najdôležitejšie práce. Za svoju prácu dostával málo peňazí a žil v chudobe. Zomrel v roku 1864 vo Viedni.

Reforma srbského písma

upraviť

Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu Piši kao što govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš, ako hovoríš, a čítaj, ako je napísané).

Zo staroslovanskej abecedy Karadžić použil nasledujúcich 24 písmen:

-{А а}- -{Б б}- -{В в}- -{Г г}- -{Д д}- -{Е е}- -{Ж ж}- -{З з}-
-{И и}- -{К к}- -{Л л}- -{М м}- -{Н н}- -{О о}- -{П п}- -{Р р}-
-{С с}- -{Т т}- -{У у}- -{Ф ф}- -{Х х}- -{Ц ц}- -{Ч ч}- -{Ш ш}-

K ním pridal: -{Ј ј}-, -{Љ љ}-, -{Њ њ}-, -{Ћ ћ}-, -{Ђ ђ}- a -{Џ џ}-

A vyhodil:

Ѥ ѥ (је) Ѣ, ѣ (јат) І ї (и) Ы ы (и) Ѵ ѵ (и) Ѹ ѹ (у) Ѡ ѡ (о) Ѧ ѧ (ен) Я я (ја)
Ю ю (ју) Ѿ ѿ (от) Ѭ ѭ (јус) Ѳ ѳ (т) Ѕ ѕ (дз) Щ щ (шч) Ѯ ѯ (кс) Ѱ ѱ (пс) Ъ ъ (tvrdý polohlas) Ь ь (mäkký polohlas)

Ľudové spevy

upraviť

Vuk Stefanović Karadžić má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako Dobšinský u nás alebo Afanasjev v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko zväzkov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi Jacob Grimm, prekladali ich najväčší súdobí básnici: Goethe, Puškin, Mickiewicz a písali o nich mnohí iní európski učenci, okrem iných aj Ľudovít Štúr. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo Srbska, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Dalmácie a Čiernej Hory.

Hlavné diela

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť