Európa

	Európa
Rozloha	10 498 000 km²
Počet obyvateľov	739 165 030
Počet štátov	46 + 7 závislých území
Regióny	Západná Európa; Stredná Európa; Východná Európa; Severná Európa; Južná Európa
Ďalšie odkazy
Commons	Európa

O iných významoch výrazu Európa pozri Európa (rozlišovacia stránka).

Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.

Európa z vesmíru

Politická mapa Európy

Všeobecnogeografická mapa Európy

Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.

Hranicu medzi Európou a Áziou predstavuje myslená čiara prechádzajúca cez hrebeň pohoria Ural, Kaspické more, Kumsko-manyčskú zníženinu, Marmarské, Egejské a Stredozemné more. Okrem východu obklopujú Európu oceány a moria. Na severe ju ohraničuje Severný ľadový oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Stredozemné, Marmarské a Čierne more. Európou prechádza nultý poludník.

Obsah

GeografiaUpraviť

Lingvistika v Európe

RegiónyUpraviť

Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) [v zátvorke je uvedená približná poloha]:

Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko)
Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) – veľká časť patrí do Ázie
Oblasť Uralu (pohorie Ural)

Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:

Regióny v Európe

Zemepisné rekordyUpraviť

Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
Najjužnejší bod: Gavdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
Najvyšší bod:
- Mont Blanc, francúzsko-talianska hranica Álp (4 810 m n. m.)
- alebo Elbrus, Rusko (5 642 m n. m.)
  (v závislosti od toho, aká hranica Európy a Ázie sa berie do úvahy)
Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (−55 °C)
Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)

Štáty a závislé územiaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam štátov Európy

FilozofiaUpraviť

Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.