Európa

svetadiel
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Európa pozri Európa (rozlišovacia stránka).

Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére. Pozostáva z najzápadnejších polostrovov kontinentálnej pevniny Eurázie, a hraničí so Severným ľadovým oceánom na severe, Atlantickým oceánom na západe, Stredozemným morom na juhu, a Áziou na východe. Európa sa bežne považuje za oblasť oddelenú od Ázie prostredníctvom povodia pohoria Ural, rieky Ural, Kaspického mora, Veľkého Kaukazu, Čierneho mora a vodných tokov Tureckej úžiny. Aj keď veľká časť tejto hranice presahuje pevninu, Európe sa všeobecne pripisuje štatút celého svetadiela pre jej veľkú fyzickú veľkosť a váhu histórie a tradícií.

Európa
Európa
Rozloha10 118 000 km² (6.)
Počet obyvateľov746 419 440 (2018; 3.)
Počet štátov50 suverénnych štátov
6 štátov s obmedzeným uznaním
RegiónyZápadná Európa
Stredná Európa
Východná Európa
Severná Európa
Južná Európa
Ďalšie odkazy
CommonsEurópa
Európa z vesmíru
Politická mapa Európy
Všeobecnogeografická mapa Európy

Európa pokrýva približne 10 180 000 km2, čiže 2% zemského povrchu (6,8% rozlohy pevniny), čo z nej robí druhý najmenší kontinent (pomocou modelu siedmich kontinentov). Politicky je rozdelená do okolo päťdesiatich suverénnych štátov, z ktorých Rusko je najväčšie a najľudnatejšie, pokrýva 39% kontinentu a predstavuje 15% jeho populácie. K roku 2018 mala Európa približne 741 miliónov obyvateľov (okolo 11% svetovej populácie).[1][2] Európske podnebie je do značnej miery ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, a to aj v zemepisných šírkach, v ktorých je podnebie v Ázii a Severnej Amerike nepriaznivé. Ďalej od mora sú ročné obdobia badateľnejšie ako v tesnej blízkosti pobrežia.

Európska kultúra je koreňom západnej civilizácie, ktorá siaha až do starovekého Grécka a starovekého Ríma. Pád Západorímskej ríše v roku 476 n.l. a následné sťahovanie národov znamenali koniec Európskeho staroveku a začiatok stredoveku. Renesančný humanizmus, skúmanie, umenie a veda viedli k novoveku. Od veku objavu, ktorý začali Portugalsko a Španielsko, hrala Európa v globálnych záležitostiach prevládajúcu úlohu. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti kolonizovali v rôznych dobách Ameriku, takmer celú Afriku a Oceániu, a väčšinu Ázie.

Vek osvietenstva, následná francúzska revolúcia a napoleonské vojny formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. storočia do prvej polovice 19. storočia. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala vo Veľkej Británii na konci 18. storočia, spôsobila radikálne ekonomické, kultúrne a sociálne zmeny v západnej Európe a nakoniec aj v širšom svete. Obe svetové vojny sa odohrávali z väčšej časti v Európe, čo prispelo k poklesu západoeurópskej dominancie vo svetových záležitostiach od polovice 20. storočia, keď sa do popredia dostali Sovietsky zväz a USA. Počas studenej vojny bola Európa rozdelená pozdĺž železnej opony medzi NATO na západe a Varšavskú zmluvu na východe, až do revolúcií v roku 1989 a pádu Berlínskeho múru.

V roku 1949 bola založená Rada Európy s myšlienkou zjednotenia Európy s cieľom dosiahnuť spoločné ciele a zabrániť budúcim vojnám. Ďalšia európska integrácia zo strany niektorých štátov viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ), samostatného politického subjektu, ktorý leží medzi konfederáciou a federáciou. EÚ pochádza zo západnej Európy, ale od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa rozširuje aj na východ. Mena väčšiny krajín Európskej únie, euro, je medzi Európanmi používaná najčastejšie; a schengenský priestor EÚ zrušuje hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou jej členských štátov a niektorými nečlenskými štátmi. Existuje politické hnutie, ktoré uprednostňuje vývoj Európskej únie v jednu federáciu zahŕňajúcu veľkú časť kontinentu.

GeografiaUpraviť

 
Lingvistika v Európe

RegiónyUpraviť

Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) [v zátvorke je uvedená približná poloha]:

Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:

 
Regióny v Európe

Zemepisné rekordyUpraviť

  • Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
  • Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
  • Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
  • Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
  • Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
  • Najjužnejší bod: Gavdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
  • Najvyšší bod:
    • Mont Blanc, francúzsko-talianska hranica Álp (4 810 m n. m.)
    • alebo Elbrus, Rusko (5 642 m n. m.)
      (v závislosti od toho, aká hranica Európy a Ázie sa berie do úvahy)
  • Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
  • Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
  • Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (−55 °C)
  • Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)

Štáty a závislé územiaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam štátov Európy

FilozofiaUpraviť

Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.

ReferencieUpraviť

  1. ↑ UN population prospects 2002 - Estimates of mid-year population: 1992 - 2001 [online]. dx.doi.org, 2006-10-06, [cit. 2021-02-11]. Dostupné online.
  2. ↑ World Population Prospects [online]. 2016-04-14, [cit. 2021-02-11]. Dostupné online. DOI:10.18356/a3bacd57-en

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Európa
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európa
  •   Wikislovník ponúka heslo Európa

Externé odkazyUpraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Európa&oldid=7207256“