Európa
O iných významoch výrazu Európa pozri Európa (rozlišovacia stránka).Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.
| Európa | |
 | |
| Rozloha | 10 498 000 km² |
|---|---|
| Počet obyvateľov | 739 165 030 |
| Počet štátov | 46 + 7 závislých území |
| Regióny | Západná Európa Stredná Európa Východná Európa Severná Európa Južná Európa |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Európa |
Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.
Hranicu medzi Európou a Áziou predstavuje myslená čiara prechádzajúca cez hrebeň pohoria Ural, Kaspické more, Kumsko-manyčskú zníženinu, Marmarské, Egejské a Stredozemné more. Okrem východu obklopujú Európu oceány a moria. Na severe ju ohraničuje Severný ľadový oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Stredozemné, Marmarské a Čierne more. Európou prechádza nultý poludník.
GeografiaUpraviť
RegiónyUpraviť
Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) [v zátvorke je uvedená približná poloha]:
- Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
- Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
- Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
- Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko)
- Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
- Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
- Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
- Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
- Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
- Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) – veľká časť patrí do Ázie
- Oblasť Uralu (pohorie Ural)
Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:
Zemepisné rekordyUpraviť
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
- Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Gavdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
- Najvyšší bod:
- Mont Blanc, francúzsko-talianska hranica Álp (4 810 m n. m.)
- alebo Elbrus, Rusko (5 642 m n. m.)
(v závislosti od toho, aká hranica Európy a Ázie sa berie do úvahy)
- Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (−55 °C)
- Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)
Štáty a závislé územiaUpraviť
FilozofiaUpraviť
Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.
Iné projektyUpraviť
Externé odkazyUpraviť
- Oficiálne názvy štátov Európy a ich oblastí, stav 1996
- Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Európy, stav 1996
- FILIT Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok