Wikipédia

Východná Európa

Východná Európa je rôzne definovaný európsky región. Ako nejednoznačný pojem má širokú škálu geopolitických, geografických, etnických, kultúrnych a sociálno-ekonomických konotácií. Jej východnú hranicu určuje pohorie Ural, zatiaľ čo západná hranica je vymedzená rôznymi spôsobmi.[1] Úzke definície, v ktorých sa stredná a juhovýchodná Európa považujú za samostatné regióny, zahŕňajú Rusko, Bielorusko, Ukrajinu, Moldavsko a pobaltské štáty.[2] Naopak, širšie definície zahŕňajú tiež niektoré alebo všetky balkánske krajiny a Vyšehradskú skupinu.[3][4]

Rôzne definície východnej Európy
Digitálne zobrazenie východnej Európy
Rozdelenie na „západný“ (sivá) a „východný blok“ (oranžová) pred rokom 1989 v súčasných hraniciach:
     Rusko (bývalá RSFSR)
     Ostatné krajiny, ktoré boli predtým súčasťou ZSSR
     Členovia Varšavskej zmluvy
     Ostatné bývalé komunistické štáty, ktoré neboli spojencami Moskvy

Región predstavuje významnú časť európskej kultúry; hlavné sociokultúrne charakteristiky východnej Európy boli historicky definované tradíciami východných Slovanov a Grékov, ako aj vplyvom východného kresťanstva, ktoré sa vyvíjalo v období Východorímskej ríše a Osmanskej ríše.[5][6] Ďalšiu definíciu regiónu vytvorila studená vojna, keď bola Európa ideologicky rozdelená železnou oponou, pričom „východná Európa“ bola synonymom pre komunistické štáty tvoriace východný blok pod vplyvom Sovietskeho zväzu.[5][6][7][8][9][10][11]

Tento pojem sa niekedy považuje za pejoratívny, a to prostredníctvom stereotypov o východnej Európe ako horšej (chudobnejšej, menej rozvinutej) v porovnaní so západnou Európou; pre neutrálnejšie zoskupenie sa niekedy používa pojem stredná a východná Európa.[12][13][14]

Štáty východnej Európy

upraviť

Postsovietske štáty

upraviť

Niektoré európske republiky bývalého Sovietskeho zväzu sa všeobecne považujú za súčasť východnej Európy:

Územia so sporným štatútom:

Pobaltské štáty

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Pobaltský štát

Región sa zaraďuje prevažne do východnej Európy so silnou asimiláciou so severnou Európou.

Stredná Európa

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stredná Európa

Pojem „stredná Európa“ historici často používajú na označenie štátov, ktoré v minulosti patrili do Svätej ríše rímskej, Habsburskej monarchie a Poľsko-litovskej únie.

V niektorých prípadoch sa „stredná Európa“ môže čiastočne prekrývať s „východnou Európou“ z obdobia studenej vojny. Nasledujúce krajiny niektorí komentátori označujú ako stredoeurópske, hoci iní ich stále považujú za východoeurópske.[15][16][17]

  •   Poľsko
  •   Česko
  •   Slovensko
  •   Maďarsko – niekedy sa kvôli kultúrnym a historickým väzbám zaraďuje do regiónu Balkánu alebo juhovýchodnej Európy
  •   Slovinsko – zaraďuje sa tiež do južnej, resp. juhovýchodnej Európy

Juhovýchodná Európa/Balkánske štáty

upraviť
Bližšie informácie v článkoch: Juhovýchodná Európa a Balkánsky polostrov

Niektoré krajiny juhovýchodnej Európy možno považovať za súčasť východnej Európy. Niektoré z nich možno niekedy, aj keď zriedkavo, charakterizovať ako krajiny južnej Európy a niektoré možno zaradiť aj do strednej Európy.

V niektorých prípadoch sa „juhovýchodná Európa“ môže čiastočne prekrývať s „východnou Európou“ z obdobia studenej vojny. Nasledujúce krajiny niektorí komentátori označujú za juhovýchodnú Európu, hoci iní ich stále považujú za východoeurópske.[18]

Podľa väčšiny definícií sa za súčasť Balkánu všeobecne považuje týchto jedenásť krajín:

Hoci tieto krajiny nemajú žiadne územie na Balkánskom polostrove, niekedy sa kvôli kultúrnym a historickým väzbám zaraďujú do regiónu Balkánu alebo juhovýchodnej Európy:[19][20][21][22]

Územia so sporným štatútom:

Východná Európa podľa OSN

upraviť
 
     Východná Európa

OSN definuje východnú Európu ako krajiny:[23]

Referencie

upraviť
  1. ↑ SHVILI, Jason. Regions Of Europe [online]. worldatlas.com, 2021-05-10, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  2. ↑ GSB 7.0 Standardlösung [online]. stagn.de, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  3. ↑ BERGLEE, Royal. World Regional Geography [online]. open.lib.umn.edu, 2016-06-17, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2023-12-16 z originálu.
  4. ↑ Geographic Regions [online]. unstats.un.org, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  5. ↑ a b United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49)-Geographic Regions [online]. unstats.un.org, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  6. ↑ a b RAMET, Sabrina P.. Eastern Europe (Politics, Culture, and Society Since 1939). Bloomington, Indiana, USA : Indiana University Press, 1998. 426 s. ISBN 978-0-253-21256-6. Kapitola Eastern Europe’s Defining Fault Lines, s. 15.
  7. ↑ The Balkans [online]. cotf.edu, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  8. ↑ The Economist. “Eastern Europe” Wrongly labelled [online]. economist.com, 2010-01-07, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2021-02-11 z originálu.
  9. ↑ A New Journal for Central Europe [online]. ce-review.org, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2017-10-31 z originálu.
  10. ↑ AAREBROT, Frank H.. The handbook of political change in Eastern Europe. Cheltenham, Spojené kráľovstvo : Edward Elgar Publishing, 2014. 416 s. ISBN 978-1-78195-429-4. Kapitola What is Eastern Europe, s. 1.
  11. ↑ EuroVoc [online]. eurovoc.europa.eu, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2015-04-03 z originálu.
  12. ↑ The normative threat of subtle subversion: the return of ‘Eastern Europe’ as an ontological insecurity trope [online]. tandfonline.com, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2024-03-30 z originálu.
  13. ↑ ZARYCKI, Tomasz. Ideologies of Eastness in Central and Eastern Europe [online]. taylorfrancis.com, 2014-03-21, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2022-11-16 z originálu.
  14. ↑ KALNOKY, Boris. Eastern promise and Western pretension [online]. dw.com, 2018-09-07, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  15. ↑ WALLACE, W. The Transformation of Western Europe London, Pinter, 1990.
  16. ↑ HUNTINGTON, Samuel. The Clash of Civilizations. Simon & Schuster, 1996.
  17. ↑ JOHNSON, Lonnie. Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends. Oxford University Press, US, 2001.
  18. ↑ Bideleux and Jeffries (1998). A History of Eastern Europe: Crisis and Change.
  19. ↑ The Balkans: Past and Present of Cultural Pluralism [online]. iemed.org, [cit. 2025-02-20]. Dostupné online.
  20. ↑ Hungary and the Balkans in the 20th Century — From the Hungarian Perspective [online]. cejsh.icm.edu.pl, [cit. 2025-02-20]. Dostupné online.
  21. ↑ Balkans. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2025-02-20]. Dostupné online.
  22. ↑ Police Cooperation Convention for Southeast Europe Secretariat [online]. pccseesecretariat.si, [cit. 2025-02-20]. Dostupné online.
  23. ↑ United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) [online]. unstats.un.org, [cit. 2024-07-28]. Dostupné online. Archivované 2013-03-26 z originálu. (po anglicky)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Východná_Európa&oldid=7993509“