Euro

menová jednotka
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Euro pozri Euro (rozlišovacia stránka).

Euro (ISO 4217 kód EUR; numerický kód 978; obvyklá značka ) je mena a menová jednotka. Je oficiálnou menou v 20 z 27 krajín Európskej únie (takzvanej eurozóne) a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Je to po americkom dolári druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme. Menovú politiku tvorí Európska centrálna banka sídliaca vo Frankfurte nad Mohanom. Od 1. januára 2009 je euro oficiálnou menou Slovenska. Koruny sa zaň začali vymieňať 8. júla 2008 v konverznom kurze 30,1260 Sk/€.

Značka používaná pre euro
Eurozóna
BelgickoCyprus

EstónskoFínsko

FrancúzskoGrécko

HolandskoÍrsko

LitvaLotyšsko

LuxemburskoMalta

NemeckoPortugalsko

RakúskoSlovensko

SlovinskoŠpanielsko

TalianskoChorvátsko

Mikroštáty
AndorraMonako

San MarínoVatikán

Budúce štáty eurozóny
BulharskoČesko

MaďarskoPoľsko

Rumunsko

Ostatní členovia
DánskoŠvédsko
Nominálne hodnoty
0,01 €0,02 €0,05 €
0,10 €0,20 €0,50 €
1 €2 €
Pamätné euromince
200420052006

200720082009

201020112012

201320142015

201620172018

201920202021

2022

HistóriaUpraviť

Prípravy na euroUpraviť

Prípravy na euro sa začali viac než desaťročie od začiatku jeho uvedenia do obehu. Príprava na Európsku menovú úniu sa dá rozdeliť na tri etapy. V prvej od 1. júla 1990 do konca roka 1993 sa odstraňovali prekážky cezhraničného pohybu kapitálu v krajinách Európskeho spoločenstva. Zároveň sa upevňovala spolupráca centrálnych bánk. Počas rokov 1994 a 1998 sa vytvorili a schválili konvergenčné kritériá a v máji 1998 bolo odsúhlasené samotné euro. Vznik Európskej menovej únie 1. januára 1999 začal tretiu fázu, používania eura v bezhotovostnom styku, voči doterajším menám začal platiť pevný kurz. K tomuto dňu tiež začala činnosť Európska centrálna banka ako tvorca menovej politiky.[1]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zavedenie eura
Bližšie informácie v hlavnom článku: Deň zavedenia eura

Prehľad štátov používajúcich euro a štátov s menami naviazanými na euroUpraviť

Skupina krajín Počet obyvateľov
v miliónoch
Štát, územie
Členské štáty eurozóny 333 Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko
Európske štáty a územia mimo eurozóny používajúce euro 3,0 Akrotíri a Dekéleia, Andorra, Čierna Hora, Kosovo, Monako, San Maríno, Vatikán
Mimoeurópske územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, používajúce euro 0,2 Clippertonov ostrov, Francúzske južné a antarktické územie, Mayotte, Saint-Pierre a Miquelon
Štáty EÚ s menami naviazanými na euro (pevne alebo s fluktuačným pásmom) 13 Bulharsko, Dánsko
Európske štáty mimo EÚ s menou pevne naviazanou na euro 3,9 Bosna a Hercegovina
Africké krajiny používajúce CFA frank 129,6 Benin, Burkina Faso, Čad, Gabon, Guinea-Bissau, Kamerun, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Kongo, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika, Togo
Územia v Tichom oceáne používajúce CFP frank 0,5 Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna
Ostatné krajiny s menami pevne naviazanými na euro 1,2 Kapverdy, Komory
Spolu 484 44 štátov a 8 území

Jednotlivé skupiny podrobnejšieUpraviť

EurozónaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Eurozóna
 
Symbol eura vo Frankfurte
 
Európska centrálna banka
 
Použitie dolára a eura vo svete:
     euro
     mena viazaná na euro
     americký dolár
     mena viazaná na americký dolár
Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru
Mena Skratka Prepočítací
koeficient
k euru
Koeficient
stanovený dňa
Zavedenie
eura
Eurozóna
  Rakúsky šiling ATS 13,7603 31.12.1998 1.1.1999 Rakúsko
  Belgický frank BEF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Belgicko
  Cyperská libra CYP 0,585274 10.7.2007 1.1.2008 Cyprus
  Nemecká marka DEM 1,95583 31.12.1998 1.1.1999 Nemecko
  Španielska peseta ESP 166,386 31.12.1998 1.1.1999 Španielsko
  Estónska koruna EEK 15,6466 13.7.2010 1.1.2011 Estónsko
  Fínska marka FIM 5,94573 31.12.1998 1.1.1999 Fínsko
  Francúzsky frank FRF 6,55957 31.12.1998 1.1.1999 Francúzsko
  Grécka drachma GRD 340,750 19.6.2000 1.1.2001 Grécko
  Chorvátska kuna HRK 7.53450 12.7.2022 1.1.2023 Chorvátsko
  Írska libra IEP 0,787564 31.12.1998 1.1.1999 Írsko
  Talianska líra ITL 1936,27 31.12.1998 1.1.1999 Taliansko
  Litovský litas LTL 3.45280 23.7.2014 1.1.2015 Litva
  Lotyšský lats LVL 0,702804 9.7.2013 1.1.2014 Lotyšsko
  Luxemburský frank LUF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Luxembursko
  Maltská líra MTL 0,429300 10.7.2007 1.1.2008 Malta
  Holandský gulden NLG 2,20371 31.12.1998 1.1.1999 Holandsko
  Portugalské escudo PTE 200,482 31.12.1998 1.1.1999 Portugalsko
  Slovinský toliar SIT 239,640 11.7.2006 1.1.2007 Slovinsko
  Slovenská koruna SKK 30,1260 8.7.2008 1.1.2009 Slovensko

Oficiálni používatelia mimo eurozónyUpraviť

Štáty, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny (Francúzskom a Talianskom), a ktoré takisto zaviedli euro ako zákonnú menu:

Jednostranní používateliaUpraviť

Jednostranne bez dohody s EÚ euro zaviedli Čierna Hora a Kosovo. Nemajú právo raziť mince.

Územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale oficiálne používajú euroUpraviť

Dohody s EÚ o používanú eura majú uzatvorené aj francúzske územia Mayotte a Saint-Pierre a Miquelon, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie ani eurozóny. Tieto územia nemôžu vydávať euromince so svojou vlastnou rubovou stranou. Bez dohody s EÚ sa euro ako mena používa v dvoch neobývaných francúzskych zámorských územiach, v zámorskom teritóriu Francúzske južné a antarktické územie a v súkromnom vlastníctve Francúzska Clippertonov ostrov, ako aj na britských základniach Akrotíri a Dekéleia na Cypre.

Štáty a územia s menami naviazanými na euroUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Meny naviazané na euro

Dánsko a Bulharsko (od júla 2020)[2]sú členmi európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Krajiny zapojené do ERM II musia kurzy svojich mien udržiavať v povolenom fluktuačnom pásme ± 15 % od stanoveného stredného kurzu, tzv. centrálnej parity k euru, Dánsko musí dodržiavať užšie fluktuačné pásmo ± 2,25 %. Minimálne dvojročné zotrvanie v ERM II, pri ktorom je dodržiavané povolené fluktuačné pásmo pohybu kurzu a nedôjde k devalvácii centrálnej parity, je pritom jednou z podmienok vstupu krajiny do eurozóny.

Bosna a Hercegovina má svoju menu konvertibilná marka naviazanú na euro od 22. júna 1999.

Kapverdy a Komory majú svoje meny kapverdské escudo a komorský frank pevne naviazané na euro od 1. januára 1999.

14 krajín strednej a západnej Afriky (Čad, Benin, Burkina Faso, Gabon, Guinea-Bissau, Kamerun, Kongo, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika a Togo) používa CFA frank, ktorý bol predtým naviazaný v pevnom pomere na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFA frank pevne naviazaný na euro.

Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia a Wallis a Futuna sú územia Francúzska, ale nie sú súčasťou Európskej únie. Používajú CFP frank, ktorý bol rovnako ako CFA frank predtým v pevnom kurze naviazaný na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFP frank pevne naviazaný na euro.

Plánovaní členovia eurozónyUpraviť

 
Krajiny Eurozóny od roku 2015

Maďarsko, Poľsko: termín prijatia meny zatiaľ neurčený

Bankovky a minceUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: eurobankovky
Bližšie informácie v hlavnom článku: euromince

Od roku 2013 je do obehu uvádzaná nová séria eurobankoviek, nazvanej Európa. Do obehu vo všetkých 17 štátoch sa ako prvá dostala od 2. mája 2013 bankovka nominálnej hodnoty 5 €.[3]

Výhody jednotnej menyUpraviť

Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva aj štátne vklady.

Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z bankomatov.

Výmena národných mien za euro nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:

  • Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
  • Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
  • Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.

Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.

Výhody eura pre podnikateľovUpraviť

  • Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
  • Odstránenie kurzového rizika
  • Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
  • Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

Historický vývoj kurzu euro/USD, euro/švajčiarsky frankUpraviť

Výhody eura pre spotrebiteľovUpraviť

Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.

Jazykové použitieUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jazykové verzie eura

Podľa európskych predpisov sa v nominatíve jednotného čísla vo všetkých úradných či štátnych jazykoch krajín EÚ má používať tvar "euro". V ostatných prípadoch používanie názvu "euro" úplne podlieha pravidlám úradných či štátnych jazykov členských štátov EÚ. Jazykové verzie eura. Podľa pravidiel slovenského jazyka (primárne z kodifikačných príručiek Krátky slovník slovenského jazyka, Príručka slovenského pravopisu a Morfológia slovenského jazyka) je euro slovo ohybné, stredného rodu, skloňované podľa štandardného vzoru mesto, vyslovuje sa ako tri slabiky: e-u-ro. Okrem toho má euro medzinárodnú skratku "EUR" podľa normy ISO, (nezáväznú) značku € a na Slovensku (nezáväznú) skratku Eur.

Názov meny Euro sa tiež dostal do slovenského slangu, kde Slováci používajú hovorovo alebo slangovo éčko, ečko, evri, euri, evry, efri, euráč, euroš, eurák, eurík, eurka, eurko, eurček, euráčik, ojro, očko, jurko, juráš, jurášik, jurík, juroš, juroška[4][5])

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. 101 otázek o Evropské unii. 2. vyd. Praha : Informační kancelář Evropského parlamentu, 2010. 59 s. Kapitola Co je Evropská menová unie (EMU)?, s. 41–42.
  2. BANK, European Central. Communiqué on Bulgaria. ECB, 2020-07-10. Dostupné online [cit. 2023-02-06]. (po anglicky)
  3. Oznámenie zavedenia série Európa 8. novembra 2012 [online]. Frankfurt nad Mohanom: Európska centrálna banka, 08.11.2012, [cit. 2013-01-20]. Dostupné online.
  4. POVAŽAJ, Matej. Používanie názvu euro a odvodeniny od tohto názvu. Kultúra slova, 2009, roč. 43, čís. 2, s. 65-70. Dostupné online [cit. 2014-10-17]. ISSN 0023-5202.
  5. [1]

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Euro

Externé odkazyUpraviť