Euro
O iných významoch výrazu Euro pozri Euro (rozlišovacia stránka).Euro (ISO 4217 kód EUR; numerický kód 978; obvyklá značka €) je mena a menová jednotka. Je oficiálnou menou v 20 z 27 krajín Európskej únie (takzvanej eurozóne) a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Je to po americkom dolári druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme. Menovú politiku tvorí Európska centrálna banka sídliaca vo Frankfurte nad Mohanom. Od 1. januára 2009 je euro oficiálnou menou Slovenska. Koruny sa zaň začali vymieňať 8. júla 2008 v konverznom kurze 30,1260 Sk/€.
| Eurozóna |
|---|
| Belgicko • Cyprus |
| Mikroštáty |
| Andorra • Monako |
| Budúce štáty eurozóny |
| Bulharsko • Česko |
| Ostatní členovia EÚ |
| Dánsko • Švédsko |
| Nominálne hodnoty |
| 0,01 € • 0,02 € • 0,05 € |
| 0,10 € • 0,20 € • 0,50 € |
| 1 € • 2 € |
| Pamätné euromince |
| 2004 • 2005 • 2006 |
HistóriaUpraviť
Prípravy na euroUpraviť
Prípravy na euro sa začali viac než desaťročie od začiatku jeho uvedenia do obehu. Príprava na Európsku menovú úniu sa dá rozdeliť na tri etapy. V prvej od 1. júla 1990 do konca roka 1993 sa odstraňovali prekážky cezhraničného pohybu kapitálu v krajinách Európskeho spoločenstva. Zároveň sa upevňovala spolupráca centrálnych bánk. Počas rokov 1994 a 1998 sa vytvorili a schválili konvergenčné kritériá a v máji 1998 bolo odsúhlasené samotné euro. Vznik Európskej menovej únie 1. januára 1999 začal tretiu fázu, používania eura v bezhotovostnom styku, voči doterajším menám začal platiť pevný kurz. K tomuto dňu tiež začala činnosť Európska centrálna banka ako tvorca menovej politiky.[1]
Upraviť
| Skupina krajín | Počet obyvateľov v miliónoch |
Štát, územie |
|---|---|---|
| Členské štáty eurozóny | 333 | Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko |
| Európske štáty a územia mimo eurozóny používajúce euro | 3,0 | Akrotíri a Dekéleia, Andorra, Čierna Hora, Kosovo, Monako, San Maríno, Vatikán |
| Mimoeurópske územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, používajúce euro | 0,2 | Clippertonov ostrov, Francúzske južné a antarktické územie, Mayotte, Saint-Pierre a Miquelon |
| Štáty EÚ s menami naviazanými na euro (pevne alebo s fluktuačným pásmom) | 13 | Bulharsko, Dánsko |
| Európske štáty mimo EÚ s menou pevne naviazanou na euro | 3,9 | Bosna a Hercegovina |
| Africké krajiny používajúce CFA frank | 129,6 | Benin, Burkina Faso, Čad, Gabon, Guinea-Bissau, Kamerun, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Kongo, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika, Togo |
| Územia v Tichom oceáne používajúce CFP frank | 0,5 | Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna |
| Ostatné krajiny s menami pevne naviazanými na euro | 1,2 | Kapverdy, Komory |
| Spolu | 484 | 44 štátov a 8 území |
Jednotlivé skupiny podrobnejšieUpraviť
EurozónaUpraviť
| Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Mena | Skratka | Prepočítací koeficient k euru |
Koeficient stanovený dňa |
Zavedenie eura |
Eurozóna |
 Rakúsky šiling |
ATS | 13,7603 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Rakúsko |
 Belgický frank |
BEF | 40,3399 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Belgicko |
 Cyperská libra |
CYP | 0,585274 | 10.7.2007 | 1.1.2008 | Cyprus |
 Nemecká marka |
DEM | 1,95583 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Nemecko |
 Španielska peseta |
ESP | 166,386 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Španielsko |
 Estónska koruna |
EEK | 15,6466 | 13.7.2010 | 1.1.2011 | Estónsko |
 Fínska marka |
FIM | 5,94573 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Fínsko |
 Francúzsky frank |
FRF | 6,55957 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Francúzsko |
 Grécka drachma |
GRD | 340,750 | 19.6.2000 | 1.1.2001 | Grécko |
 Chorvátska kuna
|
HRK | 7.53450 | 12.7.2022 | 1.1.2023 | Chorvátsko |
 Írska libra |
IEP | 0,787564 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Írsko |
 Talianska líra |
ITL | 1936,27 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Taliansko |
 Litovský litas |
LTL | 3.45280 | 23.7.2014 | 1.1.2015 | Litva |
 Lotyšský lats |
LVL | 0,702804 | 9.7.2013 | 1.1.2014 | Lotyšsko |
 Luxemburský frank |
LUF | 40,3399 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Luxembursko |
 Maltská líra |
MTL | 0,429300 | 10.7.2007 | 1.1.2008 | Malta |
 Holandský gulden |
NLG | 2,20371 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Holandsko |
 Portugalské escudo |
PTE | 200,482 | 31.12.1998 | 1.1.1999 | Portugalsko |
 Slovinský toliar |
SIT | 239,640 | 11.7.2006 | 1.1.2007 | Slovinsko |
 Slovenská koruna |
SKK | 30,1260 | 8.7.2008 | 1.1.2009 | Slovensko |
Oficiálni používatelia mimo eurozónyUpraviť
Štáty, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny (Francúzskom a Talianskom), a ktoré takisto zaviedli euro ako zákonnú menu:
Jednostranní používateliaUpraviť
Jednostranne bez dohody s EÚ euro zaviedli Čierna Hora a Kosovo. Nemajú právo raziť mince.
Územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale oficiálne používajú euroUpraviť
Dohody s EÚ o používanú eura majú uzatvorené aj francúzske územia Mayotte a Saint-Pierre a Miquelon, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie ani eurozóny. Tieto územia nemôžu vydávať euromince so svojou vlastnou rubovou stranou. Bez dohody s EÚ sa euro ako mena používa v dvoch neobývaných francúzskych zámorských územiach, v zámorskom teritóriu Francúzske južné a antarktické územie a v súkromnom vlastníctve Francúzska Clippertonov ostrov, ako aj na britských základniach Akrotíri a Dekéleia na Cypre.
Upraviť
Dánsko a Bulharsko (od júla 2020)[2]sú členmi európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Krajiny zapojené do ERM II musia kurzy svojich mien udržiavať v povolenom fluktuačnom pásme ± 15 % od stanoveného stredného kurzu, tzv. centrálnej parity k euru, Dánsko musí dodržiavať užšie fluktuačné pásmo ± 2,25 %. Minimálne dvojročné zotrvanie v ERM II, pri ktorom je dodržiavané povolené fluktuačné pásmo pohybu kurzu a nedôjde k devalvácii centrálnej parity, je pritom jednou z podmienok vstupu krajiny do eurozóny.
Bosna a Hercegovina má svoju menu konvertibilná marka naviazanú na euro od 22. júna 1999.
Kapverdy a Komory majú svoje meny kapverdské escudo a komorský frank pevne naviazané na euro od 1. januára 1999.
14 krajín strednej a západnej Afriky (Čad, Benin, Burkina Faso, Gabon, Guinea-Bissau, Kamerun, Kongo, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika a Togo) používa CFA frank, ktorý bol predtým naviazaný v pevnom pomere na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFA frank pevne naviazaný na euro.
Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia a Wallis a Futuna sú územia Francúzska, ale nie sú súčasťou Európskej únie. Používajú CFP frank, ktorý bol rovnako ako CFA frank predtým v pevnom kurze naviazaný na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFP frank pevne naviazaný na euro.
Plánovaní členovia eurozónyUpraviť
Maďarsko, Poľsko: termín prijatia meny zatiaľ neurčený
- Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko: prejavili záujem o vstup
Bankovky a minceUpraviť
Od roku 2013 je do obehu uvádzaná nová séria eurobankoviek, nazvanej Európa. Do obehu vo všetkých 17 štátoch sa ako prvá dostala od 2. mája 2013 bankovka nominálnej hodnoty 5 €.[3]
Výhody jednotnej menyUpraviť
Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva aj štátne vklady.
Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z bankomatov.
Výmena národných mien za euro nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.
Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.
Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:
- Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
- Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
- Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.
Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.
Výhody eura pre podnikateľovUpraviť
- Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
- Odstránenie kurzového rizika
- Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
- Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.
Historický vývoj kurzu euro/USD, euro/švajčiarsky frankUpraviť
Priebeh kurzu eura voči americkému doláru od roku 1999 do januára 2015
Priebeh kurzu eura voči švajčiarskemu franku
Výhody eura pre spotrebiteľovUpraviť
Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.
Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.
Jazykové použitieUpraviť
Podľa európskych predpisov sa v nominatíve jednotného čísla vo všetkých úradných či štátnych jazykoch krajín EÚ má používať tvar "euro". V ostatných prípadoch používanie názvu "euro" úplne podlieha pravidlám úradných či štátnych jazykov členských štátov EÚ. Jazykové verzie eura. Podľa pravidiel slovenského jazyka (primárne z kodifikačných príručiek Krátky slovník slovenského jazyka, Príručka slovenského pravopisu a Morfológia slovenského jazyka) je euro slovo ohybné, stredného rodu, skloňované podľa štandardného vzoru mesto, vyslovuje sa ako tri slabiky: e-u-ro. Okrem toho má euro medzinárodnú skratku "EUR" podľa normy ISO, (nezáväznú) značku € a na Slovensku (nezáväznú) skratku Eur.
Názov meny Euro sa tiež dostal do slovenského slangu, kde Slováci používajú hovorovo alebo slangovo éčko, ečko, evri, euri, evry, efri, euráč, euroš, eurák, eurík, eurka, eurko, eurček, euráčik, ojro, očko, jurko, juráš, jurášik, jurík, juroš, juroška[4][5])
GalériaUpraviť
Euromince a eurobankovky
Eurobankovky
Slovenská eurokalkulačka používaná počas prechodu na euro
ReferencieUpraviť
- ↑ 101 otázek o Evropské unii. 2. vyd. Praha : Informační kancelář Evropského parlamentu, 2010. 59 s. Kapitola Co je Evropská menová unie (EMU)?, s. 41–42.
- ↑ BANK, European Central. Communiqué on Bulgaria. ECB, 2020-07-10. Dostupné online [cit. 2023-02-06]. (po anglicky)
- ↑ Oznámenie zavedenia série Európa 8. novembra 2012 [online]. Frankfurt nad Mohanom: Európska centrálna banka, 08.11.2012, [cit. 2013-01-20]. Dostupné online.
- ↑ POVAŽAJ, Matej. Používanie názvu euro a odvodeniny od tohto názvu. Kultúra slova, 2009, roč. 43, čís. 2, s. 65-70. Dostupné online [cit. 2014-10-17]. ISSN 0023-5202.
- ↑ [1]
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Euro
