Stredoafrická republika

štát v Afrike

Stredoafrická republika je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Kamerun, Kongo, Konžská demokratická republika, Čad, Južný Sudán a Sudán. Hlavné a najväčšie mesto je Bangui.

Stredoafrická republika
Vlajka Stredoafrickej republiky Štátny znak Stredoafrickej republiky
Vlajka Znak
Národné motto:
Unité, Dignité, Travail
(Jednota, dôstojnosť, práca)
Štátna hymna:
La Renaissance
(Znovuzrodenie)
Miestny názov  
 • dlhý République Centrafricaine
 • krátky Centrafrique
Hlavné mesto Bangui
4°22′ s.š. 18°35′ v.d.
Najväčšie mesto Bangui
Úradné jazyky francúzština, sango


Štátne zriadenie

Prezident
Predseda vlády
unitárna konštitučná
poloprezidentská republika
Faustin-Archange Touadéra
Félix Moloua
Vznik 13. august 1960
Susedia Sudán, Južný Sudán, Konžská demokratická republika, Kongo, Kamerun, Čad
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
622 984 km² (44.)  
 km² (<1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2022)
 • sčítanie (2019)

 • hustota (2022)
 
5 032 535 (125.)
4 987 640

8/km² (221.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2019
2 321 mil. $ (163.)
448 $ (181.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,404 (188.) – nízky
Mena frank BEAC/CFA

Bitcoin (od Apríla 2022)[1] (XAF, BTC)

Časové pásmo
 • Letný čas
WAT (UTC+1)
bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód CAF / CF
Medzinárodná poznávacia značka RCA
Internetová doména .cf
Smerové telefónne číslo +236

Súradnice: 6°42′S 20°54′V / 6,7°S 20,9°V / 6.7; 20.9

Polohopis upraviť

Najväčšiu časť štátu tvorí náhorná plošina Azande, ktorá je rozvodím riek Ubangi (prítok Konga) a Šari (ústi do Čadského jazera). Priemerná nadmorská výška tejto náhornej plošiny je 450 - 600 m, pričom pohoria sú na západe, kde sa nachádza najvyšší vrch Mont Ngaoui (1421 m. n. m.) a na severovýchode, kde je pohorie Massif des Bongo. Podnebie je tropické, na severe je podnebie pasátové, s jedným obdobím zrážok (cca 1000 mm) a nachádzajú sa tu savany. Na juhu je tropické vlhké podnebie, sú tu pralesy a zrážky dosahujú 1600 mm. V riečnych dolinách sa nachádzajú galériové lesy. Lesy aj savany sú bohaté na faunu a flóru, pričom najvzácnejším endemitom štátu je gorila nížinná, ktorá sa nikde inde nevyskytuje.

Dejiny upraviť

V 17. storočí tu existovala ríša Bagurimi. Od roku 1894 to bola francúzska kolónia Ubangi-Šari, ktorá bola v roku 1910 pripojená ku kolóniám Francúzskej rovníkovej Afriky.

Európska invázia na územie strednej Afriky sa začala koncom 19. storočia počas boja o Afriku. Európania, predovšetkým Francúzi, Nemci a Belgičania, prišli do oblasti v roku 1885. Francúzsko sa zmocnilo a kolonizovalo územie Ubangi-Šari v roku 1894. V roku 1911 na základe zmluvy z Fezu Francúzsko postúpilo takmer 300 000 km2 časť povodia Sangha a Lobaye. Nemeckej ríši, ktorá postúpila menšiu oblasť (v dnešnom Čade) Francúzsku. Po prvej svetovej vojne Francúzsko opäť anektovalo územie.

Po roku 1946 bolo francúzskym zámorským územím, autonómiu získalo roku 1958 a nezávislosť v roku 1960.

Správne rozdelenie upraviť

Stredoafrická republika je rozdelená na 14 prefektúr, 2 ekonomické prefektúry a jednu komúnu (hlavné mesto).

Ekonomika upraviť

Ide o slabo rozvinutý poľnohospodársky štát s ťažbou diamantov a dreva. 50% vývozu tvoria diamanty, ktorých sa ročne vyťaží približne 620 tis. karátov (124 kg). V menšej miere sa ťaží aj zlato. V poľnohospodárstve dominuje pestovanie a predaj potravinárskych plodín ako maniok, arašidy, kukurica, cirok, proso, sezam a plantain. Ročná miera rastu nominálneho HDP je tesne nad 3 %.

Význam potravinárskych plodín pred vyvážanými trhovými plodinami naznačuje skutočnosť, že celková produkcia manioku, základnej potraviny väčšiny Stredoafričanov, sa pohybuje medzi 200 000 až 300 000 tonami ročne, zatiaľ čo produkcia bavlny, hlavnej vyvážanej trhovej plodiny, sa pohybuje od 25 000 do 45 000 ton ročne.

Potravinové plodiny sa nevyvážajú vo veľkých množstvách, ale stále predstavujú hlavné trhové plodiny krajiny, pretože Stredoafričania získavajú oveľa viac príjmov z pravidelného predaja nadbytočných plodín ako z vyvážaných trhových plodín, ako je bavlna alebo káva. Veľká časť krajiny je sebestačná v potravinárskych plodinách; rozvoju dobytka však bráni prítomnosť muchy tse-tse.

Zdravotníctvo upraviť

Najväčšie nemocnice v krajine sa nachádzajú v okrese Bangui. Ako člen Svetovej zdravotníckej organizácie dostáva Stredoafrická republika pomoc pri očkovaní, ako napríklad intervencia z roku 2014 na prevenciu epidémie osýpok.

Školstvo upraviť

Verejné vzdelávanie v Stredoafrickej republike je bezplatné a povinné vo veku od 6 do 14 rokov. Približne polovica dospelého obyvateľstva krajiny je však negramotná. Dve inštitúcie vyššieho vzdelávania v Stredoafrickej republike sú University of Bangui, verejná univerzita so sídlom v Bangui, ktorá zahŕňa lekársku fakultu, a Euclid University, medzinárodná univerzita.

Obyvateľstvo upraviť

Obyvateľstvo tvoria kmene sudánskych černochov, najmä Bandi, Gbajo a Azandi. Ďalej to sú Bantuovia, Hausovia a Arabi.

Najväčšie mestá podľa obyvateľov (odhad 2012) [2]:

Náboženstvo upraviť

Podľa štatistiky z roku 2020 je náboženská príslušnosť nasledovná: kresťania 89%, moslimovia 9%,[3] tradičné náboženstvo 1%, ostatné náboženstvo a bez vyznania 1%.[4] Medzi kresťanmi prevládajú protestantské cirkvi, približne tretina kresťanov sú rímski katolíci.[5] Podobne ako v okolitých krajinách nemalá množina kresťanov a moslimov vyznáva zároveň niektoré z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich prepája v synkretizme.[6] Podľa afrikanistu Ondreja Havelku v Stredoafrickej republike existujú rozličné tradičné bantuské náboženstvá, ktorých spoločným menovateľom je viera v najvyššieho Boha, ktorý bol pôvodne ľuďom blízko, avšak pre neposlušnosť ľudí sa vzdialil.[7] Podľa ústne tradovaného bantuského príbehu najvyšší Boh vyslal chameleóna, aby ľuďom zvestoval ich nesmrteľnosť, avšak chameleón šiel veľmi pomaly a predbehla ho jašterica, ktorá niesla opačné posolstvo, totiž, že ľudia sú smrteľní a čaká ich horký koniec, a pretože jašterica doručila svoju správu , stalo sa, že ľudská prirodzenosť sa stala smrteľnou.[8] Naprieč Stredoafrickou republikou existujú podľa Havelky rôzne verzie príbehu.[7] Okrajovo sa možno stretnúť s náboženstvom bori, mytológiou Bushongo o vyzvrátenom stvorení najvyšším Bohom Bumbou,[7] náboženstvom bwiti[9] a náboženskými fenoménmi ako Nkisi Nkondi.[10] Väčšina moslimov v Stredoafrickej republike sú sunnitmi nasledujúcou Malikovskou právnou školou (tzv. Malikovský mazhab).[11] V krajine je tiež rozšírené africké čarodejníctvo, najmä vo formách azande a kindoki.[12]

Zdroje upraviť

Referencie upraviť

  1. Central African Republic adopts bitcoin as legal currency [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. World Gazetteer Central African Republic: largest cities and towns and statistics of their population [online]. [Cit. 2013-01-14]. Dostupné online. Archivované 2013-01-11 z originálu.
  3. Muslim Population by Country [online]. 2011-01-27, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Central African Republic. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Central African Republic, Statistics by Diocese, by Catholic Population [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online.
  6. Central African Republic [online]. U.S. Department of State, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online.
  7. a b c HAVELKA, Ondřej. Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (po česky)
  8. RUEL, Malcolm. Belief, Ritual and the Securing of Life: Reflective Essays on a Bantu Religion. 1. vyd. Leiden : Brill, 1997. S. 135-191.
  9. FERNANDEZ, J. W.. Bwiti: An Ethnography of the Religious Imagination in Africa. 1. vyd. Princeton : Princeton University Press, 2019. S. 470-489.
  10. HAVELKA, Ondřej. Nkisi Nkondi: mocné fetišové figury centrální Afriky [online]. Dingir, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (po česky)
  11. Central African Republic [online]. web.archive.org, 2010-11-23, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. Archivované 2010-11-23 z originálu.
  12. HAVELKA, Ondřej. Africké čarodějnictví 2/2: Současnost [online]. Dingir, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty upraviť