Zoznam štátov podľa štátneho zriadenia
Toto je zoznam štátov rozdelených podľa politického zriadenia.

██ prezidentská republika – plný prezidentský systém
██ prezidentská republika – riadiaci prezident spojený s parlamentom
██ parlamentná konštitučná monarchia

Prezidentská republikaUpraviť
Prezident má vo svojich rukách výkonnú moc a je nezávislý od zákonodarného zboru. V zozname sú tak demokratické ako aj nedemokratické štáty.
Plný prezidentský systémUpraviť
V plnom prezidentskom systéme je prezident hlavou štátu a zároveň predsedom vlády.
- Afganistan
- Argentína
- Arménsko
- Azerbajdžan
- Bielorusko
- Benin
- Bolívia
- Botswana
- Brazília
- Burkina
- Burundi
- Čad
- Čile
- Cyprus
- Džibutsko
- Dominikánska republika
- Ekvádor
- Filipíny
- Gabon
- Gambia
- Ghana
- Guatemala
- Gruzínsko
- Guinea
- Guinea-Bissau
- Honduras
- Indonézia
- Kamerun
- Kazachstan
- Keňa
- Kirgizsko
- Kiribati
- Kolumbia
- Komory
- Kongo
- Kostarika
- Libéria
- Madagaskar
- Malawi
- Maldivy
- Mali
- Marshallove ostrovy
- Mauritánia
- Mexiko
- Mikronézia
- Mozambik
- Namíbia
- Nauru
- Nikaragua
- Nigéria
- Palau
- Panama
- Paraguaj
- Peru
- Pobrežie Slonoviny
- Rovníková Guinea
- Rwanda
- Salvádor
- Senegal
- Seychely
- Sierra Leone
- Spojené štáty
- Srbsko a Čierna Hora
- Stredoafrická republika
- Sudán
- Surinam
- Tadžikistan
- Tanzánia
- Togo
- Turkménsko
- Uganda
- Uruguaj
- Uzbekistan
- Venezuela
- Zambia
- Zimbabwe
Semi-prezidentský systémUpraviť
V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér.
Parlamentná republikaUpraviť
Premiér je vedúca osoba výkonnej moci štátu (vlády). Pričom vláda ako kolektívny orgán na čele s premiérom je zodpovedný parlamentu (NRSR) ako jedinému a najvyššiemu zákonodarnému orgánu. Vláda pre výkon svojej funkcie potrebuje dôveru parlamentu o ktorú sa uchádza spolu s predložením programového vyhlásenia NRSR najneskôr 30 dní od vymenovania. Prezident zastáva len symbolický post hlavy štátu ako jeho reprezent. Takýto systém sa používa tak v demokratických ako aj v nedemokratických štátoch.
- Albánsko
- Rakúsko
- Bangladéš [3]
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Česko
- Dominika
- Východný Timor
- Estónsko
- Etiópia
- Fidži
- Fínsko
- Nemecko
- Grécko
- Maďarsko
- Island
- India
- Irak
- Írsko
- Izrael
- Taliansko
- Lotyšsko
- Litva
- Severné Macedónsko
- Malta
- Maurícius
- Poľsko
- Portugalsko
- Singapur
- Slovensko
- Slovinsko
- Švajčiarsko
- Taiwan
- Trinidad a Tobago
- Tunisko
- Turecko
- Vanuatu
Konštitučné monarchieUpraviť
V tomto politickom systéme je premiér vedúcou osobnosťou vlády a zákonodarného zboru. Hlavou štátu je monarcha, ktorý však nemá nijakú výkonnú moc a zastáva skôr reprezentačné úlohy.
- Andorra [4]
- Belgicko
- Kambodža
- Dánsko
- Japonsko
- Lesotho
- Luxembursko
- Malajzia
- Holandsko
- Nórsko
- Samoa
- Španielsko
- Švédsko
- Thajsko
Zväzové kráľovstvá (Commonwealth realms)Upraviť
Konštitučná monarchia, v ktorej je formálnou hlavou štátu monarcha Spojeného kráľovstva, no výkonná moc je v rukách národných vlád a jej predsedu.
- Antigua a Barbuda
- Austrália
- Bahamy
- Barbados
- Belize
- Kanada
- Grenada
- Jamajka
- Nový Zéland
- Papua-Nová Guinea
- Spojené kráľovstvo
- Svätá Lucia
- Svätý Krištof a Nevis
- Svätý Vincent a Grenadíny
- Šalamúnove ostrovy
- Tuvalu
Semi-konštitučné monarchieUpraviť
Premiér má výkonnú moc, no monarcha má stále značnú politickú silu, ktorú môže použiť podľa svojho uváženia.
Absolútne monarchieUpraviť
Monarchie, v ktorých monarcha je hlavou výkonnej zložky a sústreďuje sa v ňom celá moc.
TeokracieUpraviť
Nedemokratické štáty založené na štátnom náboženstve, kde hlava štátu je vyberaná na základe náboženskej hierarchie.
Štáty s jednou vládnucou stranou alebo bez politických stránUpraviť
Nedemokratické štáty, v ktorých politická sila je koncentrovaná v jednej strane.
- Čína (Komunistická strana Číny)
- Eritrea (Ľudový front demokracie a spravodlivosti)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (Kórejská strana práce)
- Kuba (Komunistická strana Kuby)
- Laos (Laoská ľudovo-revolučná strana)
- Líbya (štát bez politickej strany)
- Sýria (Arabská socialistická strana Ba'ath)
- Turkménsko (Demokratická strana Turkménska)
- Vietnam (Komunistická strana Vietnamu)
Štáty s vládou vojenskej juntyUpraviť
Vysokí predstavitelia armády kontrolujú vládu a vysokí politickí predstavitelia sú tiež členovia vojenskej hierarchie.
- Thajsko
- Sudán
Štáty v súčasnosti pod vojenskou nadvládouUpraviť
TransitionalUpraviť
Štáty, ktorých politický systém je v prechodnom stave a nemôže byť presne klasifikovaný.
Systémy s lokálnym riadenímUpraviť
FederácieUpraviť
Štáty, v ktorých federálna vláda zdieľa moc s čiastočne nezávislými regionálnymi vládami.
- Argentína (23 provincií a 1 autonómne mesto)
- Austrália (6 zväzových štátov a 2 teritóriá)
- Belgicko (Flámsko a Valónsko)
- Bosna a Hercegovina (Federácia Bosny a Herzegoviny a Republika srbská)
- Brazília (26 štátov a 1 federálny dištrikt)
- Etiópia
- Holandské kráľovstvo (federácia jednotných štátov Holandska, Holandských Antíl a Aruby)
- India (28 členských štátov a 7 federálnych teritórií)
- Južná Afrika (9 provincií)
- Kanada (10 provincií a 3 teritóriá)
- Komory (Anjouan, Grande Comore a Mohéli)
- Malajzia (13 štátov a 2 federálne teritóriá)
- Mexiko (31 štátov a 1 federálny dištrikt)
- Mikronézia (Chuuk, Kosrae, Pohnpei a Yap)
- Nemecko (16 spolkových krajín)
- Nigéria (36 štátov)
- Pakistan (4 provincie a 1 federálne územie)
- Palau (16 štátov)
- Papua-Nová Guinea (20 provincií)
- Rakúsko (9 spolkových krajín)
- Rusko (49 oblastí, 21 republík, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 2 mestá, 1 autonómna oblasť)
- Spojené arabské emiráty (7 emirátov)
- Spojené štáty (50 štátov, 1 dištrikt, 2 oddelené spoločenstvá a 10 teritórií)
- Švajčiarsko (26 kantónov)
- Svätý Krištof a Nevis
- Venezuela (20 autonómnych štátov, 2 federálne teritóriá, 1 federálna dependencia a 1 hlavný dištrikt)
Prenesená právomocUpraviť
Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť z jej právomocí na samovládnuce podružené vlády, tvoriac tak de facto federáciu.
Regionálne usporiadané jednotyUpraviť
Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť svojej moci na regionálne vlády.
- Čile (13 regiónov, každý rozdelený do menších provincií a tie do niekoľkých samosprávnych oblastí.)
- Čína (22 provincií, 5 autonómnych oblastí, 4 samosprávne oblasti a 2 osobné administratívne oblasti: Hongkong a Macao)
- Filipíny (79 provincií, 17 regiónov)
- Francúzsko
- Holandsko s 12 provinciami
- Nový Zéland (12 regiónmi, 4 unitárne komunity)
- Taliansko (20 regiónov, piatim z nich je uznaný autonómny status)
PoznámkyUpraviť
- ↑ Sloboda vo svete
- ↑ (vláda v exile, väčšina územia je okupované vojskami Maroka)
- ↑ V Bangladéši bola začiatkom roku 2006 zvolená dočasná vláda, ktorá je vedená hlavným poradcom (Chief advisor) a skupinou neutrálnych nepolytických členov občianskych združení. Počas tohto obdobia má prezident moc nad ministerstvom obrany a zahraničných vecí.
- ↑ (spoluvládcovia: Biskup z Urgellu a Prezident Francúzska)
- ↑ Kráľ si v roku 2005 udelil absolútnu moc na obdobie troch rokov. Tejto výsady sa vzdal 21. apríla 2006, no vláda ešte nebola obnovená.
- ↑ federácia absolútnych monarchií; monarcha hlavného emirátu je federálny prezident.
- ↑ Irán kombinuje formu prezidentskej republiku s prezidentom voleným vo všeobecnom hlasovaní a teokracie s nevoleným náboženským vodcom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za politiku štátu.
- ↑ 3. augusta 2005 armáda zorganizovala puč a vyhlásila dočasnú dvojročnú diktotúru.
Externé odkazyUpraviť
- Sliedič aktuálnych volieb (po anglicky)
- Štáty rozdelené podľa politického systému v 20. storočí (po anglicky)