Mikronézia (štát)

ostrovný štát v Tichom oceáne

Mikronézia, dlhý tvar Mikronézske federatívne štáty, je ostrovný štát v Tichom oceáne. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.

Mikronézske federatívne štáty
Vlajka Mikronézie Štátny znak Mikronézie
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Patriots of Micronesia
Miestny názov  
 • dlhý Mikronézske federatívne štáty
 • krátky Mikronézia
Hlavné mesto Palikir
6°55′ .š. 158°9′ .d.
Najväčšie mesto Veno (18 000)
Úradné jazyky mikronézština, angličtina


Štátne zriadenie
federatívna republika
Vznik 1986
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
702 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
108 000 (193 na svete.)
108 000

154 obyv/km2/km² (68 na svete.)
Mena USD dolar (USD$)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód FSM
Internetová doména .fm
Smerové telefónne číslo +0691

Súradnice: 6°55′00″S 158°11′00″V / 6,9166666666667°S 158,18333333333°V / 6.9166666666667; 158.18333333333

Hlavné mesto je Palikir na ostrove Pohnpei.

Mikronézia bola pôvodne súčasťou Poručníckeho územia tichomorských ostrovov, poručníckeho územia OSN pod správou USA. V roku 1979 sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku 1986 získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA.

Štát Mikronézia je súčasťou rovnomenného regiónu, ktorý je tvorený stovkami malých ostrovov rozdelených do siedmich teritórií.

Politický a demografický prehľad upraviť

Mikronézske federatívne štáty sú federatívnou republikou skladajúcou sa zo štyroch spolkových štátov: Yap, Chuuk (do roku 1990 Truk), Pohnpei (do novembra 1984 Ponape) a Kosrae.

Vlajka Štát Hlavné mesto Plocha[1] Obyvateľstvo[2] Hustota obyvateľstva
  Chuuk Weno 127 km² 53 595 420 / km²
  Kosrae Tofol 110 km² 7 686 70 / km²
Pohnpei Kolonia 346 km² 34 486 100 / km²
  Yap Colonia 118 km² 11 241 95 / km²

Dejiny upraviť

Mikronézia bola osídlená pred viac než 4 000 rokmi. Pôvodne decentralizovaný rodový systém sa vyvinul v ekonomicky a nábožensky centralizované impérium zo sídlom na ostrove Yap.

V okolí Nan Madol, ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch 5001500 používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol.

Pre Európu objavili oblasť dnešnej Mikronézie Portugalci. V 16. storočí oblasť ovládalo Španielsko pod názvom Španielska východná India. V roku 1899 bola odstúpená Nemecku, ktoré toto územie začlenilo do svojej kolónie Nemecká Nová Guinea. Od roku 1914 bolo územie spravované Japonskom. Od roku 1949 bola pod správou OSN vykonávanou USA ako súčasť Poručníckeho územia tichomorských ostrovov.

počas druhej svetovej vojny tu bola umiestnená väčšia časť Japonskej flotily. V roku 1944 počas operácie Hailstone boli Japonské sily zničené.

10. mája 1979 sa štyri oblasti Poručenského územia Tichomorské ostrovy spojili a vytvorili súčasný štátny celok. V roku 1986 uzavrela federácia dohodu o voľnom pridružení k USA, ktoré zmenilo doterajší štatút v oblasti Mikronézskej bezpečnosti z poručníctva na nezávislosť.

Vlajka Mikronézie je modrá, pretože sú jej ostrovy obklopené morom a jej štyri hviezdy prezentujú členov federácie.

Geografia upraviť

Mikronézia sa rozkladá na väčšine ostrovov (väčšinou koralových) v súostroví Karolín. Tvorí ho 607 ostrovov roztrúsených v oblasti skoro 3 tisíc kilometrov. Majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny. A tak najvyšší vrch Totolom meria 791 m. Hlavné mesto je Palikir na ostrove Pohnpei.

Majú teplé tropické a vlhké podnebie, ovplyvnené oceánom. Priemerná teplota sa na ostrovoch po celý rok pohybuje medzi 30 °C cez deň, 23 °C v noci. Priemerný ročný úhrn zrážok je 3 100 mm.

Hlavné ostrovy Mikronézie upraviť

 
Mapa Mikronézskych federatívnych štátov

(od východu na západ)

Hospodárstvo upraviť

Veľký rozvoj zaznamenáva poľnohospodárstvo. Hospodárstvo je závislé od pomoci USA. Z poľnohospodárskych plodín sa zbiera kokosové orechy (kopra), maniok, batáty, korenie, tropické ovocie a taro. Pre výživu obyvateľstva a vývoz je dôležitý rybolov. Chov tu nie je príliš rozšírený, chovajú sa sliepky a prasce. Jedinou nerastnou surovinou, ktorá sa tu ťaží, sú kvalitné fosfáty. Veľké príjmy do štátnej pokladnice plynú z rúk USA. Američania tu totiž majú svoje vojenské základne a platia za ne nájom. Významný je zatiaľ menší cestovný ruch.

Obyvateľstvo upraviť

Pôvodní obyvatelia Mikronézie sú Mikronézania. Usadili sa tu už pred 4 000 rokmi. Boli to výborní moreplavci a zaoberali sa rybolovom, poľnohospodárstvom a plátenictvom, hrnčiarstvom a pletením košov. Zakladali dokonca i rané štáty. Stredná dĺžka života mužov v súčasnosti je 67,7 rokov, u žien 71,3 rokov.

Najväčšie mestá upraviť

Zaujímavosti upraviť

Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá prináleží štátu, sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v Mariánskej piekope – 10 924 m pod hladinou mora.

Na ostrove Pohnpei vybudovala neznáma civilizácia mesto Nan Madol – kamenné budovy z čadičových stĺpov na umelých ostrovoch, pretkaných sieťou kanálov.

Odkazy upraviť

Referencie upraviť

  1. FSM government website - Geography (anglicky) [online]. [Cit. 2008-09-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  2. FSM government website - Population (anglicky) [online]. [Cit. 2008-09-20]. Dostupné online. Archivované 2012-06-29 z originálu.

Externé odkazy upraviť

Iné projekty upraviť