Otvoriť hlavné menu

Spojené štáty

federatívny štát v Severnej Amerike
(Presmerované z USA)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu USA pozri USA (rozlišovacia stránka).
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Spojené štáty pozri Spojené štáty (rozlišovacia stránka).

Spojené štáty (angl. United States; skratka: U.S. alebo US), dlhý tvar Spojené štáty americké (angl. United States of America; skratka: USA), sú federatívny štát v Severnej Amerike, ktorý sa rozprestiera od Atlantického po Tichý oceán. Na súši susedí s Kanadou a Mexikom. Vďaka štátu Aljaška siaha územie Spojených štátov aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringov prieliv ich oddeľuje od ázijského územia Ruska) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä Havaj).

Spojené štáty americké
Vlajka Spojených štátov Znak Spojených štátov
Vlajka Znak
Národné motto:
In God We Trust (angl.)
(Veríme v Boha)
E pluribus unum (lat.)
(Z mnohých jeden)
Štátna hymna:
The Star-Spangled Banner
(Hviezdami posiata vlajka)
United States (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý United States of America
 • krátky United States
Hlavné mesto Washington D.C.
38°53′ s.š. 77°01′ z.d.
Najväčšie mesto New York
Úradné jazyky žiaden na federálnej úrovni, de facto angličtina
Regionálne jazyky angličtina, havajčina, španielčina, samojčina a ďalšie
Demonym Američan, Američanka[1]
Štátne zriadenie
prezident
viceprezident
federatívna prezidentská republika
Donald Trump
Mike Pence
Vznik 4. júl 1776
Susedia Kanada, Mexiko, Rusko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
9 833 520 km² (3.)  
 km² (6,97 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2018)
 
327 167 434 (3.)
308 745 538

32,8/km² (179.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
20,891 bilióna $ (2.)
62 518 $ (11.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,924 (13.) – veľmi vysoký
Mena americký dolár (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC-4 až -12, +10, +11)
(UTC-4 až -10)
Medzinárodný kód USA/US
Medzinárodná poznávacia značka USA
Internetová doména .us, .gov, .edu, .mil
Smerové telefónne číslo +1

Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, vlády, Kongresu a Najvyššieho súdu (Federálny dištrikt Kolumbia), ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.

Obsah

DejinyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Spojených štátov
 
Stretnutie Európanov s pôvodnými Američanmi, 1764

Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu.

Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov.[2] Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.

Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.

Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená článkami Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavodarné zhromaždenie vo Philadelphii. Výsledkom zhromaždenia bol vznik novej ústavy, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie Louisiany, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 18121815.

 
Územná expanzia Spojených štátov v 18. a 19. storočí

Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k Tichému oceánu. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu bavlny do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.

 
Zničená železničná stanica a depo v Atlante krátko po skončení občianskej vojny, 1866

Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku 1861 vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. Zákonov Jima Crowa, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.

 
Výbuch torpédoborca USS Shaw počas útoku na Pearl Harbor, ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do druhej svetovej vojny v roku 1941

Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. V roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Dohody v nasledujúcom roku.

Éra prosperity 20. rokov skončila krachom na newyorskej burze v októbri 1929 a následným nástupom celosvetovej hospodárskej krízy trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident Franklin D. Roosevelt ukončil obdobie republikánskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazývané „Nový údel“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký liberalizmus, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Veľkej Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, čo prispelo k porážke Japonského cisárstva.

Spojené štáty a Sovietsky zväz vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace superveľmoci. Počas studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojení, vo vesmírnych pretekoch, rôznych zástupných vojnách a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore západnej Európy a Japonska spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu komunizmu. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do kórejskej vojny a vojny vo Vietname. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.

Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na Blízkom východe v reakcii na vojnu v Zálive na začiatku 90. rokov. Začiatok 21. storočia poznačili útoky z 11. septembra 2001, po ktorých nasledovali vojny vedené USA v Iraku a Afganistane. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia.

GeografiaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia USA

PolohaUpraviť

Spojené štáty americké sa nachádzajú v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.

PovrchUpraviť

 
Fyzická mapa USA

Základom severoamerického kontinentu je Kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami.

V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem.

Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Denali, 6 190 m n. m.) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva.

Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Dolina smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).

Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.

PodnebieUpraviť

 
Köppenova klasifikácia podnebia USA

Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v miernom pásme, pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V Centrálnych rovinách a Veľkých prériách padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt Veľkých jazier, spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v Skalnatých vrchoch a Sierra Nevade, kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike.

V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri Mexickom zálive panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom subtropickom pásme a Mexický záliv s polostrovom Florida v tropickom pásme. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v subpolárnom pásme a Havajské ostrovy v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka tornádam, ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra.

VodstvoUpraviť

 
Východné pobrežie Michiganského jazera

Väčšia časť územia USA patrí do úmoria Atlantického oceánu. Vlievajú sa doňho veľtoky ako Mississippi, s prítokom Missouri (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), Rieka svätého Vavrinca a Rio Grande. Tichý oceán prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky Columbia a Colorado. Do Severného ľadového oceánu sa vlieva rieka Yukon.

V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú Veľké kanadské jazerá (Horné jazero, Michiganské jazero, Hurónske jazero a Ontárijské jazero), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Veľké soľné jazero sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi Skalnatými vrchmi a Pobrežnými vrchmi. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú Niagarské vodopády, ktoré ležia medzi Erijským a Ontárijským jazerom.

Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírodyUpraviť

 
Orliak bielohlavý (Haliaeetus leucocephalus) je štátnym symbolom USA od roku 1782
 
Medveď baribal (Ursus americanus) s mláďaťom v Yellowstonskom národnom parku

Zmiešané a listnaté lesy mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti Veľkých kanadských jazier, Pobrežnej nížiny a Apalačských vrchov. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné.

Centrálnu časť tvoria stepi, nazývané tiež prérie, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.

Tropické dažďové lesy pokrývajú oblasti polostrova Florida (Národný park Everglades) a pobrežie Mexického zálivu. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty Kalifornia, Nevada, Arizona, Nové Mexiko, Texas), kde sa vytvorili púšte, napr. Mohavská púšť a Sonorská púšť.

Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. Yellowstonský národný park bol vyhlásený v roku 1872 ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život bizónov, losov, grizlyov a jeleňov. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v Národnom parku Sequoia a v Yosemitskom národnom parku. Pozoruhodná je tiež Mamutia jaskyňa (Mammoth Cave), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete (651,8 km), i ostrov Kodiak, podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci.

ObyvateľstvoUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia USA

Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne imigrantmi, ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko kolonizačných vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu.

Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli slobodu a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli zlaté horúčky a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne Európania, dnes sú to Ázijčania a imigranti z Latinskej Ameriky. V roku 2006 prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s Európskou úniou, kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou prvého sveta, je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 ppm) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).[3]

Etnické zloženieUpraviť

 
Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA

USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z Mexika, Kuby a Portorika, a z Ázie. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.[4]

Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva belosi, 12,1% černosi, resp. Afroameričania, 4,3% Aziati, Indiáni a Eskimáci potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá.

Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V Kalifornii, Arizone, Novom Mexiku a v Texase sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci Floridu. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.[5][6] Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.[7] V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.[8][9]

Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%.

JazykyUpraviť

Angličtina je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, španielčina pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný úradný jazyk, ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre naturalizáciu). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú Havaj (angličtina a havajčina), Nové Mexiko (angličtina a španielčina) a Louisiana (angličtina a francúzština). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov.

Náboženské zloženieUpraviť

 
Protestantský kostol na americkom Juhu
 
Biblický pás – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu

V Spojených štátoch amerických majú náboženstvá oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej sekularizácii spoločnosti v mnohých krajinách (napr. Švédsko, Česko, Estónsko a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu sčítanie obyvateľstva (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov bez vyznania, ateistov a agnostikov je len asi 14%.

Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je kresťanstvo, ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú protestanti, ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je rímskokatolícka cirkev, ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví (arménski katolíci, sýrski katolíci, sýrsko-malankarskí katolíci z Indie, sýrsko-malabarskí katolíci z Indie, chaldejskí katolíci z Iraku, maroniti, melchitskí gréckokatolíci, ukrajinskí gréckokatolíci, rusínski gréckokatolíci a rumunskí gréckokatolíci). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalé episkopály z ECUSA – Episkopálnej cirkvi v USA), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach.

Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní evanjelikáli, tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „biblický pás“ (Bible Belt), keďže protestanti kladú na Bibliu a jej text enormný dôraz.

V roku 1830 vznikla Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu Utah, kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou.

Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú judaizmus, islam, budhizmus a hinduizmus. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie.

ImigráciaUpraviť

 
Sľub vernosti nových amerických občanov v meste Salem v Massachusetts

Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým Angličania, ale aj Íri, ktorí utekali pred hladomorom v Írsku, a Nemci, ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení revolúcie v roku 1848. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na Ellis Island v New Yorku. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho Čechov a Slovákov. Česi sa usadzovali predovšetkým v Texase a v štátoch stredozápadu (napr. v Nebraske tvoria Čechoameričania okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako Chicago, kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák Antonín Čermák. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch Illinois, Ohio, Pensylvánia, Connecticut, New Jersey a New York.[10]

Imigračný zákon z roku 1921 (Emergency Quota Act), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z južnej a východnej Európy, ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.[11] V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu Židov, ktorí utekali pred nacistickým režimom v Nemecku.[12] Zákon bol zmenený až v roku 1952.[13] V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.[14]

V roku 1965 podpísal prezident Lyndon B. Johnson zákon Immigration and Nationality Act of 1965, ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z Latinskej Ameriky, Karibiku a Ázie, ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.[15]

ŠkolstvoUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Školstvo v USA
 
Študenti Calhan High School v štáte Colorado

Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, učebných osnov, použitia učebníc rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych daní. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo štátneho rozpočtu a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.[16]

Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami domáceho vzdelávania. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (elementary school; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (middle school, niekedy junior high school) a „vysoká“ (high school, niekedy secondary education), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (grade) od škôlky (kindergarden) pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len student) v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta.

Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako college univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve.

Zdravotná starostlivosťUpraviť

 
Massachusetts General Hospital je jednou z najstarších zdravotníckych zariadení v Spojených štátoch

Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na zdravotníctvo v pomere k HDP. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov (WHO, The BMJ) však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa OECD pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií.

V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty Minnesota a Massachusetts. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (Medicare), chudobných (Medicaid), pre deti z rodín s nízkym príjmom (Children’s Health Insurance Program), ako aj pre vojenských veteránov (Veterans Health Administration) a ľudí v aktívnej vojenskej službe (Tricare). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu hospicov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa.

V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum.

Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.[17]

Zdravotné poistenieUpraviť

Zdravotné poistenie je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky National Center for Health Statistics z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami.

Reforma zvaná Obamacare (Patient Protection and Affordable Care Act), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov.

Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention) uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.[18]

ChudobaUpraviť

 
Scéna z prestrelky Chicago Police Department s ozbrojeným podozrivým v Homan Square

Štúdia OSN z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach tretieho sveta.[19][20] Podľa údajov americkej národnej koalície proti bezdomovectvu z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.[21]

KriminalitaUpraviť

V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä getá obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je Detroit, kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru.

SídlaUpraviť

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2010). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

Poradie Mesto Štát Počet obyvateľov Región
1 New York New York 8 175 133 Severovýchod
2 Los Angeles Kalifornia 3 792 621 Západ
3 Chicago Illinois 2 695 598 Stredozápad
4 Houston Texas 2 099 451 Juh
5 Philadelphia Pensylvánia 1 526 006 Severovýchod
6 Phoenix Arizona 1 445 632 Západ
7 San Antonio Texas 1 327 407 Juh
8 San Diego Kalifornia 1 307 402 Západ
9 Dallas Texas 1 197 816 Juh
10 San José Kalifornia 945 942 Západ
11 Jacksonville Florida 821 784 Juh
12 Indianapolis Indiana 820 445 Stredozápad
13 San Francisco Kalifornia 805 235 Západ
14 Austin Texas 790 390 Juh
15 Columbus Ohio 787 033 Stredozápad
16 Fort Worth Texas 741 206 Juh
17 Louisville Kentucky 741 096 Juh
18 Charlotte Severná Karolína 731 424 Juh
19 Detroit Michigan 713 777 Stredozápad
20 El Paso Texas 649 121 Juh

PolitikaUpraviť

Štátne zriadenieUpraviť

Donald Trump, 45. prezident Spojených štátov od 20. januára 2017
Mike Pence, 48. viceprezident Spojených štátov od 20. januára 2017

Spojené štáty sú najstaršou federáciou sveta. Ide o prezidentskú republiku a zastupiteľskú demokraciu, fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného ústavou nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. Články Konfederácie (Articles of Confederation) platné medzi rokmi 17811788. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi.

Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek:

  • zákonodarné: Kongres (Congress) skladajúci sa zo Senátu (Senate) a Snemovne reprezentantov (House of Representatives) určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet.
  • výkonné: prezident so schválením senátu poverujúci vládu a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci ozbrojeným silám.
  • súdne: Najvyšší súd a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy.

Kongres Spojených štátov je dvojkomorovým parlamentom. Snemovňa reprezentantov má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, Kalifornia, ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou systému prvého v cieli (First-past-the-post voting).

Ústava Spojených štátov je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je spoločenskou zmluvou upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku 1992.

Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa Listiny práv (Bill of Rights) a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí sloboda slova, sloboda vyznania a sloboda tlače, právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, všeobecné volebné právo, a vlastnícke právo. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie.

Politický systémUpraviť

Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike.

Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – Republikánska strana a Demokratická strana. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v Senáte. V americkej politickej kultúre je Republikánska strana vnímaná ako „stredopravicová“ alebo konzervatívna, Demokratická strana ako „stredoľavicová“ alebo liberálna. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán.

Od roku 2017 je prezidentom Spojených štátov republikán Donald Trump.

Popredné politické stranyUpraviť

  •   Republikánska strana (Republican Party) – strana sa hlási ku konzervativizmu a snaží sa aj o rozvoj podnikania. Jedna z dvoch hlavných strán, má štatút pravice.
  •   Demokratická strana (Democratic Party) – oficiálne liberálna strana, sústredí sa na rozvoj sociálnej a štátnej oblasti. V Amerike má štatút ľavice, pričom v Európe je vnímaná skôr ako stredová, pretože je ekonomicky konzervatívnejšia než európske ľavicové strany.

Administratívne členenieUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Spojených štátov

Samotné Spojené štáty sa skladajú z:

  • 50 štátov (state/pl. states)
  • jedného federálneho dištriktu (Dištrikt Kolumbia, v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu Kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
  • indiánskych rezervácií (postavenie sporné) a
  • atolu Palmyra

Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia.

Najznámejšie organizácieUpraviť

 
Sídlo CIA v Langley vo Virgínii

VládneUpraviť

  •   CIA (Central Intelligence Agency) – ústredná civilná spravodajská služba, ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách.
  •   FBI (Federal Bureau of Investigation) – vyšetrovací orgán amerického ministerstva spravodlivosti, ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné.
  •   NASA (National Aeronautics and Space Administration) – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva.
  •   NSA (National Security Agency) – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov.
  •   NCIS (Naval Criminal Investigative Service) – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami spravodajskej služby) patriaci pod Department of the Navy (súčasť Ministerstva obrany Spojených štátov). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti Vojenskému námorníctvu Spojených štátov (United States Navy) alebo Zboru Námornej pechoty Spojených štátov (United States Marine Corps), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti Department of the Navy.

VerejnéUpraviť

OligarchiaUpraviť

Dve americké univerzity, Northwestern University a Princeton University, vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii oligarchie a neexistencii demokracie v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.[22][23]

Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (Economist Intelligence Unit), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.[24]

Ozbrojené silyUpraviť

Ozbrojené sily Spojených štátov (United States Armed Forces) tvorí päť zložiek: armáda, vzdušné sily, vojenské námorníctvo, námorná pechota a pobrežná stráž. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie superveľmoci. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného tanky Abrams, stealth lietadlá, lietadlové lode či jadrové ponorky. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek.

Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných vojenských konfliktov 20. storočia. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi NATO je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad stealth alebo mikrovlnné, sonické a ULF (Ultra low frequency) zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z ochudobneného uránu. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.[25]

V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od druhej svetovej vojny v Nemecku a Japonsku, od kórejskej vojny v Kórejskej republike a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom NATO. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou ropy (podľa CIA World Factbook je to 320 000 barelov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).[26] Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.[27]

Zahraničná politikaUpraviť

Vývojové tendencieUpraviť

Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo Washingtone svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak Irán, Severná Kórea, Bhután a Sudán neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky.

Spojené štáty sú zakladajúcim členom Organizácie Spojených národov (OSN) so stálym zastúpením v Bezpečnostnej rade OSN a právom veta. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú Austrália, Izrael, Japonsko, Nový Zéland a štáty NATO, z ktorých Spojené kráľovstvo má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s Kanadou a Mexikom.

Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v 20. storočí rozmanitým vývojom. Monroeova doktrína z roku 1823 definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej španielsko-americkej vojne v roku 1898 Spojené štáty anektovali Havaj, Portoriko a Filipíny. Počas tzv. banánových vojen v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách Karibiku a Strednej Ameriky. Na začiatku storočia bola snaha o izolacionizmus a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas prvej svetovej vojny, do ktorej sa USA zapojili v roku 1917 po potopení britského parníku Lusitania s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do Spoločnosti národov (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom útoku na Pearl Harbor a vstupom USA do druhej svetovej vojny.

Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť západnú Európu prostredníctvom tzv. Marshallovho plánu a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu komunizmu. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády (Pinochet, Suharto, Perón, Husajn, Duvalier, podpora operácie Condor) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom (Mosaddek v Iráne, Arbenz v Guatemale), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora contras v Nikarague).

Po víťazstve v studenej vojne sa USA stali v podstate jedinou superveľmocou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na Blízkom východe a v neposlednom rade s mocenským vzostupom Číny, podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.[28]

AntiamerikanizmusUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Antiamerikanizmus
 
Americkí vojaci strážia ropné polia v Rumajlá počas invázie do Iraku v roku 2003

Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,[29] kvôli metódam boja proti teroristom, medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach Guantánamo a Abú Ghrajb, prevádzkovanie tajných väzníc CIA mimo americké územie, v ktorých bolo povolené mučenie väzňov (Egypt, Pakistan, Poľsko, Litva alebo Rumunsko),[30] masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov (Patriot Act, Echelon a odhalenie Edwarda Snowdena o činnosti NSA),[31] kvôli vojne v Iraku, ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),[32] alebo z dôvodu vojenskej intervencie v Líbyi, ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.[33] Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je Saudská Arábia a podpora vojenskej intervencie v Jemene.[34][35]

Vzťahy s ČínouUpraviť

 
Prezident Spojených štátov Donald Trump s manželkou Melaniou pri stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a jeho manželkou Pcheng Li-jüan počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017

Stav vzťahov medzi USA a Čínou je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania Richarda Nixona, ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v Pekingu ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a Taiwan bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku 1996 sa Čína pokúšala ovplyvniť americké prezidentské voľby zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane Billa Clintona.[36][37]

V roku 2016 bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna dolárov najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.[38]

V čase vlády prezidentov Georgea W. Busha a Baracka Obamu sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v juhovýchodnej Ázii. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad hakerské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,[39] alebo budovanie umelých ostrovov v Juhočínskom mori.[40] Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.[41]

Po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári 2017 sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa 2. mája 2018 priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií Steven Mnuchin, minister obchodu Wilbur Ross a poverenec pre obchodné záležitosti Robert Lighthizer. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti.

EkonomikaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hospodárstvo USA

Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast.

Spojené štáty majú zmiešanú ekonomiku. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne dlhopisy, hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke úroky, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca inflácia. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je americký dolár. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú Čína, Kanada, Mexiko, Japonsko, Nemecko, Kórejská republika, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, India a Taliansko.[42]

PoľnohospodárstvoUpraviť

 
Kukuričné pole v štáte Minnesota

Poľnohospodárstvo tvorí len 1% hrubého národného produktu, ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí obilnicu krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov bavlny, kukurice, zemiakov, tabaku a sóje. V Spojených štátoch sa pestujú aj geneticky modifikované plodiny (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a rybolov.

PriemyselUpraviť

Priemysel sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka ropy, zemného plynu, elektriny a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, kozmický priemysel, ako aj výroba zbraní a iné.

SlužbyUpraviť

V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú bankovníctvo, obchod. Celosvetový dosah má tvorba filmov, reklám, hudobná produkcia a telekomunikácie. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby softvéru, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako Microsoft, IBM, Coca-Cola, Pepsi, McDonald’s, General Motors, Ford a ďalších. V oblasti Silicon Valley v Kalifornii sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí Google, Amazon.com, Facebook, Apple a ďalšie.

Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí maloobchodný a veľkoobchodný predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom New York Stock Exchange je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie.

Veda a technológieUpraviť

 
Thomas Alva Edison a jeho fonograf, cca 1877
 
Astronaut James Irwin salutuje americkej vlajke na povrchu Mesiaca počas misie Apollo 15, 1. august 1971
 
Steve Jobs (vľavo), spoluzakladateľ Apple a Bill Gates (vpravo), spoluzakladateľ Microsoft Corporation

Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec Benjamin Franklin. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca 19. storočia sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako Samuel Morse (elektrický telegraf) a Thomas Alva Edison (fonograf), alebo bratia Wrightovci, projektanti a stavitelia prvého motorového lietadla a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v letectve. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v 30. rokoch 20. storočia, ktorí utekali z Európy pred nacizmom. Patrili k nim aj ľudia ako Albert Einstein, Albert Abraham Michelson, Enrico Fermi alebo John von Neumann, ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal projekt Manhattan (riadený Robertom Oppenheimerom), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete atómovú bombu, program Apollo, ktorý Američanov v roku 1969 priviedol ako prvých na Mesiac (v osobe Neila Armstronga a Buzza Aldrina počas misie Apollo 11), či masívny rozvoj elektroniky, počítačov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo Silicon Valley, preslávené kalifornské centrum inovácií, či ARPANET, predchodca internetu, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre americké ozbrojené sily. Väčšina pilierov internetu – vyhľadávač Google, najväčšia sociálna sieť Facebook, alebo internetová encyklopédia Wikipédia – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít QS World University Ranking 2019 bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: Massachusetts Institute of Technology, Stanford University, Harvard University, California Institute of Technology, University of Chicago, Princeton University, Cornell University, Yale University, Columbia University in the City of New York, University of Pennsylvania a University of Michigan.[43] Harvard drží rekord v počte laureátov Nobelových cien, s veľkým náskokom pred britskou University of Cambridge. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik Theodore William Richards v roku 1914. Linus Pauling získal Nobelovu cenu za chémiu aj Nobelovu cenu mieru. John Bardeen je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav tranzistora. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že elektromagnetické žiarenie má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte Arthur Holly Compton. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca cyklotrónu Ernest Lawrence, objaviteľ vakcíny proti detskej obrne Jonas Salk, známy popularizátor vedy Richard Feynman, spoluobjaviteľ DNA James Dewey Watson, vynálezca počítačovej myši Douglas Engelbart či astronómovia Edwin Hubble a Carl Sagan. Matematik Norbert Wiener založil kybernetiku. K najslávnejším americkým informatikom patrí Donald Knuth, tvorcovia programovacieho jazyka C Ken Thompson a Dennis Ritchie, alebo „otec internetu“ Vinton Cerf, ktorý vytvoril komunikačný protokol TCP/IP, na ktorom je postavená celosvetová sieť.

Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali Henry David Thoreau či William James, Charles Sanders Peirce a John Dewey, najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia Erich Fromm, Abraham Maslow, Carl Rogers, John Watson, Edward Thorndike či najcitovanejší psychológ 20. storočia Burrhus Frederic Skinner, sociológovia Erving Goffman a Talcott Parsons, filozof vedy Thomas Kuhn, rodová teoretička Judith Butlerová, politickí filozofi John Rawls, Samuel Huntington (autor slávneho Stretu civilizácií) a Francis Fukuyama (autor nemenej slávnej eseje Koniec dejín a posledný človek), filozof jazyka Hilary Putnam, zakladateľ sexuológie Alfred Kinsey, antropológovia Margaret Meadová a Clifford Geertz či lingvista Noam Chomsky. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania Nobelových cien za ekonómiu v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec neoliberalizmu Milton Friedman, významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru Joseph Stiglitz a Paul Krugman, predstaviteľ teórie hier John Forbes Nash, ktorého preslávil film Čistá duša, a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej psychózy, alebo Paul Samuelson, z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval Gary Becker. Herbert Simon sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka Elinor Ostromová.

TurizmusUpraviť

Spojené štáty americké sú krajinou s najväčším turistickým potenciálom. Medzi najvýznamnejšie centrá cestovného ruchu patria veľkomestá (New York, Los Angeles, Las Vegas atď.), na juhu krajiny Florida, na stredozápade Skalnaté vrchy a na západe Kalifornia. Množstvo turistov navštevuje národné parky (Yellowstonský, Yosemitský, Sequoia a ďalšie), ale aj mnohé atrakcie ako napr. Disneyland, Hollywood a pod.

InfraštruktúraUpraviť

 
Doprava na medzištátnej diaľnici I-787

DopravaUpraviť

Cestná dopravaUpraviť

Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný automobil je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov.

Cez jazero Pontchartrain, ležiace na juhovýchode štátu Louisiana (severne od New Orleans), vedie najdlhší most sveta – Lake Pontchartrain Causeway.

Železničná dopravaUpraviť

Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku 1930. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť Amtrak. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti Union Pacific Railroad a BNSF Railway, ktoré medzi sebou neustále konkurujú.

Letecká dopravaUpraviť

Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta, Medzinárodné letisko Los Angeles, O’Hareovo medzinárodné letisko v Chicagu, Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth, Medzinárodné letisko Denver a Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho v New Yorku.

Vodná dopravaUpraviť

Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke Mississippi a Veľkých kanadských jazerách. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav South Louisiana.

KultúraUpraviť

 
Tradičné symboly americkej kultúry – jablkový koláč, bejzbal a americká vlajka

Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, hotdogy, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí amerikanizácia a je jednou z príčin antiamerikanizmu.

Spôsob životaUpraviť

Miestnu spoločnosť charakterizuje americký spôsob života (American way of life). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od puritánstva.[44] Dokazuje to napríklad prudérny filmový rating MPAA či citlivosť na sexizmus. Vlastný pohľad na seba charakterizuje americká výnimočnosť (American exceptionalism). V krajine je rozšírená predstava tzv. amerického sna (American Dream).

Americkú kultúru ovplyvňuje silný individualizmus, ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom rodiny alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).[45] Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v Texase, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste New York je to naopak zakázané.

Podľa známej Inglehartovej mapy hodnôt patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi tradičnými hodnotami (oproti sekulárno-racionálnym hodnotám). Pre porovnanie, Slovensko a celá východná Európa sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.[46]

Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),[47] uprednostňujú osobnú slobodu a osobnú zodpovednosť pred sociálnymi istotami (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)[48] a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).[49] Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.[50]

V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a trhového hospodárstva sú dnes univerzálne.[51] Občiansky aktivizmus je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.[52]

KuchyňaUpraviť

 
Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti Dňa vďakyvzdania (Thanksgiving Day)
 
Rôzne americké whiskey na pultoch obchodu

V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám.

Na severovýchode USA, v regióne Nové Anglicko, sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (Brunswické dusené, Yankee pečené, bostonské fazuľky). Napríklad v štáte Maine je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (Cornish pasty), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre stredozápad sú typické hovädzie steaky, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká južanská kuchyňa je bohatá na cholesterol a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (Southern fried chicken), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (deep-fried steak), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (home-style gravy). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (pecan pie), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (peach cobbler), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu Cajun v oblasti mesta New Orleans, ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na juhozápade USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva Tex-Mex (z anglických slov Texan a Mexican). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i bravčové mäso, fazule, čili papričky, kukuričné lupienky (corn flakes) a pod. Typickým pokrmom je chili con carne. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako nachos, taco, burrito a salsa. Kalifornská kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.[53][54] Havajská kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z východnej Ázie (Číny, Japonska, Kórey, Filipín) alebo Európy (Portugalska) a Ameriky, pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva plate lunch – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad ryže, amerického cestovinového šalátu, tradičného bravčového mäsa kalua, ktoré sa pripravuje v zemnej peci (imu), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. haupia (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), lomi losos (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo laulau (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci imu).

Pri zvláštnych príležitostiach, napr. Deň vďakyvzdania a Vianoce, sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená morka s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (eggnog).[55][53]

Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach rýchleho občerstvenia (fast food). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne hamburgery, zemiakové hranolčeky (french fries), vyprážané kuracie mäso (fried chicken), rôzne sendviče (sandwiches), hotdogy, pizza, mäsové guľôčky, šišky (donuts), vafle (waffles) i rôzne zmrzliny (ice creams). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria McDonald’s (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), Burger King (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), KFC (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), Subway (sendviče, šaláty), Hooters (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), A&W Restaurants (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), Pizza Hut (pizza, cestoviny), Taco Bell (mexické jedlá), Arby’s (hamburgery, sendviče, šaláty), Wendy’s (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), Chick-fil-A (sendviče, kuracie mäso), Five Guys (hamburgery, hranolky), Dunkin’ Donuts (šišky, káva), Krispy Kreme (šišky), Shoney’s (all-you-can-eat), Waffle House (vafle, steaky), Baskin-Robbins (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.[55][54]

Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne čínske, japonské, kórejské, indické, vietnamské, talianske, grécke i francúzske reštaurácie.[54]

U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne Coca-Cola, Pepsi Cola a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako Sprite, Mountain Dew, 7 Up, ľadové čaje, čaje a ovocné džúsy Snapple, limonády Dr Pepper, Hawaiian Sun, džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou Welch’s, root beer – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom Sasafras belavý, čo je typický severoamerický strom.[55]

Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne pivo, whiskey, víno a rôzne koktaily. Z pív sú najznámejšie Budweiser, Coors, Michelob, Miller, Pabst Blue Ribbon a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú bourbon a Tennessee whiskey, pričom i celosvetovo najznámejšie sú Jack Daniel’s a Jim Beam. Najvýznamnejšou americkou vinohradníckou oblasťou je Kalifornia. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí Napa (Napa Valley), Central Coast či Central Valley. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je Cabernet Sauvignon, Syrah, Merlot, Pinot noir, typický Zinfandel a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda Chardonnay.[56] Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch Oregon, New York a Washington. Z koktailov sú obľúbené cosmopolitan, Long Island Iced Tea, margarita, Martini, mint julep, Planter’s Punch i Bloody Mary.

LiteratúraUpraviť

 
Ernest Hemingway pracuje na knihe Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls), 1939

K známym americkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru patria Ernest Hemingway, John Steinbeck, Thomas Stearns Eliot, William Faulkner, Pearl S. Bucková, Toni Morrison, Saul Bellow, Isaac Bashevis Singer, Sinclair Lewis a Eugene O’Neill.

Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež Mark Twain, Arthur Miller, Jerome David Salinger, Vladimir Nabokov, Francis Scott Fitzgerald, Ayn Randová, Truman Capote, Henry James, John Updike, Norman Mailer, Philip Roth, O. Henry, Gore Vidal, Charles Bukowski, Henry Miller či Thomas Pynchon v próze, Walt Whitman, Emily Dickinsonová, Ralph Waldo Emerson, Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Ezra Pound, Robert Frost, Sylvia Plathová, Langston Hughes či Henry Wadsworth Longfellow v poézii a Tennessee Williams v dráme.

V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo Harper Leeovej (Ako zabiť vtáčika), Margaret Mitchellovej (Juh proti severu), Harriet Beecher Stoweovej (Chalúpka strýčka Toma) alebo Maye Angelou (I Know Why the Caged Bird Sings).

Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už Edgar Allan Poe. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti Jack London, Herman Melville doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby Moby-Dicka, Edgar Rice Burroughs Tarzana, James Fenimore Cooper svojho Posledného mohykána. Isaac Asimov, Ray Bradbury, Robert A. Heinlein a Philip K. Dick patria ku klasikom sci-fi. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj Kurt Vonnegut. Stephen King sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu Howarda Phillipsa Lovecrafta. Známym autorom trilerov je tiež John Grisham. Mario Puzo sa preslávil svojím mafiánskym eposom Krstný otec. Drsnú detektívnu školu zakladal Dashiell Hammett. Revolúciu v žánri fantasy svoju Hrou o tróny spôsobil George R. R. Martin. Medzeru na trhu objavila aj Stephenie Meyerová so svojou ságou Twilight, rovnako ako Ursula K. Le Guinová. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ Nathaniel Hawthorne. Špiónske romány preslávili Toma Clancyho. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval Dan Brown. V humoristickom žánre sa presadil Washington Irving. Biografie preslávili Carla Sandburga. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril Stan Lee.

Výtvarné umenieUpraviť

 
Andy Warhol, maliar, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí popart

Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. Mary Cassattová bola najvýznamnejšou reprezentantkou impresionizmu v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj James Abbott McNeill Whistler. Na realistickú maľbu stavil Edward Hopper, regionalizmus zakladal Grant Wood. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola Georgia O'Keeffová. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele Jacksona Pollocka, ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov abstraktného expresionizmu. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný popart. Jeho hlavným predstaviteľom bol Andy Warhol a k ďalším reprezentantom patril Roy Lichtenstein. Jean-Michel Basquiat založil pouličné graffiti. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval Man Ray.

ArchitektúraUpraviť

V architektúre zaviedol Frank Lloyd Wright koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol Buckminster Fuller, tvorca geodetických kupol. Louis Sullivan je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista Richard Meier. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál Philip Johnson. Klasikom postmodernizmu je Robert Venturi. V Číne narodený Ieoh Ming Pei sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie Louvre v Paríži.

HudbaUpraviť

 
Madonna si vyslúžila titul „Kráľovnej popu
 
Elvis Presley, považovaný za „Kráľa rock and rollu

K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria George Gershwin, Leonard Bernstein, Aaron Copland a Philip Glass. V čele avantgardných pokusov stál John Cage. Legendou filmovej hudby je John Williams. V rovnakom žánri sa preslávili tiež James Horner, Henry Mancini či Quincy Jones. Kráľom muzikálov bol Cole Porter. Scott Joplin založil hudobný štýl ragtime. Jazzovými legendami sú Louis Armstrong, Ella Fitzgeraldová, Miles Davis, Glenn Miller, Nat King Cole, Charlie Parker, John Coltrane.

Najslávnejší sóloví umelci populárnej a rockovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú Elvis Presley, Bob Dylan, Johnny Cash, Jimi Hendrix, Frank Sinatra, Pete Seeger, B. B. King, Ray Charles, Bruce Springsteen, James Brown, Janis Joplinová, Tina Turner, Aretha Franklinová, Frank Zappa, Stevie Wonder, Bing Crosby, Chuck Berry, Eartha Kittová, Liza Minnelliová, Duke Ellington, Joan Baezová, Buddy Holly, Lou Reed, Billie Holiday, Diana Rossová, Donna Summer, Nina Simone, Gene Kelly, Etta James, Alice Cooper či Iggy Pop.

Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: Michael Jackson, Madonna, Whitney Houstonová, Cher, Prince, Mariah Careyová, Janet Jacksonová.

V 90. rokoch nastal mohutný nástup rapu a hip-hopu, pričom najslávnejšími rapermi sa stali Eminem, Tupac Shakur, 50 Cent, Kanye West, Akon, Jay-Z, Snoop Dogg, Dr. Dre, Lil Wayne. Kráľom latin popu je Ricky Martin, americkej country potom Dolly Partonová.

Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: The Doors (Jim Morrison), Metallica (James Hetfield), Linkin Park (Chester Bennington), Red Hot Chili Peppers (Anthony Kiedis), The Eagles, Beach Boys, 30 Seconds to Mars (Jared Leto), Green Day (Billie Joe Armstrong), Guns N’ Roses (Axl Rose), Megadeth (Dave Mustaine), Korn, blink-182, Slayer, The Black Eyed Peas. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna grunge z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: Nirvana (Kurt Cobain, Dave Grohl), Alice in Chains, Pearl Jam či Soundgarden. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: Bon Jovi (Jon Bon Jovi), Kiss, Aerosmith (Steven Tyler), R.E.M., The Ramones, My Chemical Romance, The Velvet Underground, Simon & Garfunkel (Paul Simon, Art Garfunkel), Pixies, Backstreet Boys. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina Evanescence vznikla v Arkansase, metaloví Nine Inch Nails v Ohiu, Slipknot v Iowe či Pantera v Texase.

Najslávnejšou americkou tanečnicou bola Isadora Duncanová.

KinematografiaUpraviť

 
Rita Hayworth sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v Hollywoode, sex symbolom a pin-up girl Ameriky
 
Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca Mount Lee v Griffith Parku v Los Angeles
 
Marlon Brando je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia

Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je Hollywood, komplex filmových koncernov v Kalifornii – hoci štúdia existujú aj inde.

Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl Walt Disney, ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli Steven Spielberg (E.T. – Mimozemšťan, Čeľuste) a George Lucas (Hviezdne vojny). Ron Howard sa preslávil trhákmi podľa kníh Dana Browna, ale aj ceneným životopisným filmom ​​Čistá duša. Westerny preslávil John Ford. Špecialistom na sci-fi bol Robert Zemeckis, ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film Forrest Gump. Komédie boli doménou Georgea Cukora (Adamovo rebro) alebo Billyho Wildera (Niekto to rád horúce). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj Woody Allen (Annie Hallová), Sydney Pollack (Tootsie) či William Wyler (Prázdniny v Ríme). Veľké mafiánske filmy preslávili Martina Scorseseho (Gangy New Yorku) a Francisa Forda Coppolu (Krstný otec). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie Quentin Tarantino (Pulp Fiction: Historky z podsvetia). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny Tim Burton (Batman, Charlie a továreň na čokoládu).

Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako Orson Welles (Občan Kane), Stanley Kubrick (Mechanický pomaranč) alebo David Lynch (Modrý zamat). Umelecké ambície mal aj Elia Kazan (Na východ od raja) či Sidney Lumet (Dvanásť rozhnevaných mužov). Politický aktivizmus je hlavným motívom Olivera Stonea (Čata, JFK) alebo dokumentaristu Michaela Moorea (Fahrenheit 9/11, Sicko). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu Davida Warka Griffitha (Zrodenie národa).

Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami Mary Pickford, Lillian Gish, Nemka Marlene Dietrichová, Joan Crawford, Grace Kellyová, Judy Garland, Marilyn Monroe, Elizabeth Taylorová, Katharine Hepburnová, Rita Hayworth, Lauren Bacall, belgicko-britská herečka Audrey Hepburnová či detská hviezda Shirley Templová. Z mužov potom Buster Keaton, Angličan Charlie Chaplin, Harold Lloyd, John Wayne, Henry Fonda, Gregory Peck, Fred Astaire, Cary Grant, Humphrey Bogart, James Dean, Marlon Brando, Clark Gable, bratia Marxovci, Gary Cooper, Spencer Tracy, James Stewart alebo Charlton Heston.

Neskôr to boli hviezdy ako Julia Robertsová, Sandra Bullocková, Meryl Streepová, Barbra Streisandová, Sigourney Weaverová, Gwyneth Paltrowová, Julianne Moore, Whoopi Goldberg, Cameron Diazová, Jennifer Anistonová, Jodie Fosterová, Angelina Jolie, Jennifer Lopezová, Robin Williams, Brad Pitt, Leonardo DiCaprio, Arnold Schwarzenegger, Bruce Lee, Johnny Depp, Robert Redford, Robert De Niro, Jim Carrey, Tom Cruise, Sylvester Stallone, Bruce Willis, Kevin Costner, Tom Hanks, Jack Nicholson, Clint Eastwood, Morgan Freeman, Will Smith, George Clooney, Eddie Murphy, Mel Gibson, Nicolas Cage, Harrison Ford, Paul Newman, John Travolta, Michael Douglas, Patrick Swayze, Richard Gere a mnohí ďalší. Ako iluzionista sa celosvetovo preslávil David Copperfield.

Americká Akadémia filmových umení a vied (Academy of Motion Picture Arts and Sciences) každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí Oscar (oficiálne: Ceny AkadémieAcademy Awards). Veľkú prestíž má tiež Zlatý glóbus (Golden Globe Award) každoročne udeľovaný Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov (Hollywood Foreign Press Association).

ŠportUpraviť

 
Štadión Alltel Stadium v Jacksonville na Floride počas konania Super Bowlu XXXIX

Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú americký futbal, bejzbal, basketbal, ľadový hokej, futbal, tenis, golf a wrestling.[57] Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú Major League Baseball (MLB), National Basketball Association (NBA), National Football League (NFL) a National Hockey League (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga Major League Soccer (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má basketbal, volejbal, skejtbording a snoubording. Lakros vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni.

K americkým športovým legendám patria boxeri Muhammad Ali, Joe Frazier a Mike Tyson, basketbalisti Michael Jordan, Kobe Bryant, LeBron James, Magic Johnson, Shaquille O’Neal, Kareem Abdul-Jabbar, Wilt Chamberlain, Tim Duncan a Larry Bird, bejzbalisti Babe Ruth, Jackie Robinson a Joe DiMaggio, tenistky Serena Williamsová, Chris Evertová a Billie Jean Kingová, tenisti Andre Agassi, John McEnroe, Jimmy Connors a Pete Sampras, golfista Tiger Woods, cyklista Lance Armstrong, plavci Michael Phelps, Mark Spitz, Matt Biondi a Jenny Thompsonová, atléti Jesse Owens, Carl Lewis, Florence Griffithová-Joynerová, Michael Johnson a Raymond Clarence Ewry. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí Jerry Rice. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka Lindsey Vonnová.

Spojené štáty osemkrát organizovali olympijské hry. Štyrikrát išlo o letné olympijské hry (v St. Louis v roku 1904, v Los Angeles v rokoch 1932 a 1984, v Atlante v roku 1996) a štyrikrát o zimné olympijské hry (v Lake Placid v rokoch 1932 a 1980, v Squaw Valley v roku 1960 a v Salt Lake City v roku 2002). V roku 2028 sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku 1994 boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou majstrovstiev sveta vo futbale. Trikrát organizovali majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji (Lake Placid v roku 1932 v rámci ZOH, Squaw Valley v roku 1960 v rámci ZOH a Colorado Springs v roku 1962).

MédiaUpraviť

 
Korporátne sídlo American Broadcasting Company (ABC) v New Yorku

Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – NBC, ABC a CBS, ktorú dopĺňa televízna sieť FOX. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť CNN a televízna stanica Bloomberg, ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo.

K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník The New York Times mediálneho konglomerátu WarnerMedia a tiež The Wall Street Journal, takisto vydávaný v New Yorku. Ďalej možno menovať aj The Washington Post, Chicago Tribune a Los Angeles Times. Značný význam majú aj internetové noviny HuffPost.

Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky Time a Newsweek. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza Time Europe.[58] Time Asia má sídlo v Hongkongu. Časopis Newsweek vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad National Geographic.

Štátne sviatkyUpraviť

 
Oslavy Dňa nezávislosti (Independence Day) vo Washingtone

ReferencieUpraviť

  1. Amerika. In: Pravidlá slovenského pravopisu [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  2. KOREC, Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří). Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Q111, 1996. S. 105-116.
  3. NORTH AMERICA: UNITED STATES [online]. cia.gov, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  4. Yearbook of Immigration Statistics 2013 [online]. dhs.gov, 2016-09-23, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  5. U.S. Hispanic population to triple by 2050 [online]. usatoday30.usatoday.com, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  6. census.gov, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  7. DOUGHERTY, Conor. U.S. Nears Racial Milestone [online]. wsj.com, 2010-06-11, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  8. EXNER, Rich. Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot [online]. cleveland.com, 2012-06-03, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  9. Data Protection Choices [online]. choice.npr.org, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  10. Noviny Robotník. CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE [online]. slovenskezahranicie.sk, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  11. Immigration [online]. nps.gov, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  12. Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History [online]. huffpost.com, 2017-01-30, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  13. The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act) [online]. history.state.gov, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  14. Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016 [online]. dhs.gov, 2017-05-16, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  15. U.S. Lawful Permanent Residents: 2015 [online]. dhs.gov, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  16. WARD, Carol Jane. Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement. The United States of America : Rowman Altamira, 2005. 267 s. ISBN 07-5910-609-6.
  17. USA [online]. i-health.sk, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  18. Lack of health insurance coverage and type of coverage [online]. cdc.gov, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  19. Lynda Kinkade, CNN. America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says [online]. edition.cnn.com, 2018-06-22, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  20. MACKINNON, Amy; GRAMER, Robbie; OSTROVSKY, Simon. Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty [online]. foreignpolicy.com, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  21. Employment and Homelessness [online]. nationalhomeless.org, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  22. The US is an oligarchy, study concludes [online]. telegraph.co.uk, 2014-04-16, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  23. Study: US is an oligarchy, not a democracy [online]. bbc.co.uk, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  24. CHANDRAN, Nyshka. US is no longer a full democracy, EIU warns [online]. cnbc.com, 2017-01-25, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  25. FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA [online]. sites.evergreen.edu, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  26. Top 5 facts on US Military Oil Consumption [online]. newlaunches.com, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  27. POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE [online]. fas.org, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  28. WORLD [online]. cia.gov, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  29. Reuters, iDNES.cz, ČTK. Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2003-02-16. Dostupné online [cit. 2019-05-03].
  30. ČTK. Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt... [online]. zahranicni.ihned.cz, 2014-12-12, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  31. iDNES.cz, ČTK. Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2013-10-24. Dostupné online [cit. 2019-05-03].
  32. Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici [online]. novinky.cz, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  33. Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama [online]. novinky.cz, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  34. Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů [online]. Praha : Česká televize, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  35. Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu [online]. wave.rozhlas.cz, 2018-02-21, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  36. Chinese Embassy Role In Contributions Probed [online]. washingtonpost.com, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  37. FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE [online]. washingtonpost.com, 1998-02-10, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  38. 15 největších zahraničních věřitelů USA [online]. investicniweb.cz, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  39. ČTK; KASÍK, Pavel. Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2015-09-23. Dostupné online [cit. 2019-05-03].
  40. Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" [online]. tyden.cz, 2017-01-13, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  41. Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH. Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln [online]. faz.net, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  42. Foreign Trade [online]. census.gov, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  43. QS World University Rankings® 2019 [online]. topuniversities.com, 2018-05-29, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
  44. Puritánské kořeny amerického mýtu [online]. legacy.blisty.cz, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  45. MLÁDEK, J.. Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1994. S. 96.
  46. Kohut, Stokes 2006, s. 74.
  47. Kohut, Stokes 2006, s. 109.
  48. Kohut, Stokes 2006, s. 66.
  49. Kohut, Stokes 2006, s. 58.
  50. Kohut, Stokes 2006, s. 46.
  51. Kohut, Stokes 2006, s. 129.
  52. Kohut, Stokes 2006, s. 131.
  53. a b USA [online]. podravka.sk, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.
  54. a b c Americká kuchyně, stravování v USA [online]. mahalo.cz, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.
  55. a b c Jídlo USA [online]. amerika.cz, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.
  56. Americke vína [online]. global-wines.sk, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.
  57. SHOW, Reviewer Sports. Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) [online]. sportsshow.net, 2019-04-11, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
  58. TIME EMEA Magazine Media Planner [online]. content.time.com, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť