Ukrajinská gréckokatolícka cirkev
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu. V súčasnosti je najpočetnejšou východnou katolíckou cirkvou.
Článok zo série Východné katolícke cirkvi | |
---|---|
Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí | |
Tradícia alexandrijská | |
Etiópska · Eritrejská · Koptská | |
Tradícia antiochijská | |
Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
Tradícia arménska | |
Arménska | |
Tradícia chaldejská | |
Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
Tradícia konštantínopolská | |
Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
Macedónska · Maďarská | |
Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
Ruská · Slovenská · Ukrajinská |
Jej pôvod siaha do obdobia pokresťančovania východných Slovanov. Po r. 1054 sa vplyvom východnej schizmy postupne cirkev na území Rusi postupne dostala do postavenia nepriateľského voči západnej cirkvi.
V roku 1596 bola podpísaná Brestská únia, ktorou sa pravoslávni na území pod vládou Poľska pričlenili ku Katolíckej cirkvi.[1]
Po rozdelení Poľska medzi susedné štáty sa gréckokatolíci, ktorí sa ocitli na území Ruska, stali opäť pravoslávnymi. V Rakúsko-Uhorskej časti Ukrajinského územia boli gréckokatolícke štruktúry naproti tomu podporované.
Po 2. svetovej vojne sa takmer všetci ukrajinskí gréckokatolíci dostali pod vládu Sovietskeho zväzu. Tzv. ľvovská synoda pod sovietskou réžiou v roku 1946 vyhlásila Brestskú úniu za zrušenú. Gréckokatolícka cirkev bola perzekvovaná a mohla existovať len v utajení. Počas tohto obdobia pôsobila najmä v diaspore v zahraničí.
Po páde komunistického režimu mohla cirkev znova začať legálne pôsobiť. V súčasnosti má okolo 4,3 milióna členov[2] a je najväčšou východnou katolíckou cirkvou. Najviac veriacich má Ukrajinská gréckokatolícka cirkev na západnej Ukrajine, ale svoje eparchie má aj mimo európskeho kontinentu.
Hlavným centrom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi je Kyjev spolu s Ľvovom. Najvyšším predstaviteľom je kyjevsko-haličský väčší arcibiskup, ktorým je v súčasnosti Jeho Blaženosť vladyka Sviatoslav (Ševčuk).
Organizačná štruktúra
upraviť- väčšie arcibiskupstvo - Kyjev-Halič
- metropolitné archieparchie - Ľvov, Ivano-Frankivsk, Ternopiľ-Zboriv
- eparchie - Bučač, Černivci, Kamianec-Podiľskyj, Kolomyja, Sambir-Drohobyč, Sokaľ-Žovkva, Stryj
- arcibiskupské exarcháty - Doneck, Charkiv, Luck, Odessa, Krym
USA:
- metropolitná archieparchia - Philadelphia
- eparchie - Parma, Chicago, Stamford
- metropolitná archieparchia - Winnipeg
- eparchie - Edmonton, New Westminster, Saskatoon, Toronto
- metropolitná archieparchia - Przemyśl-Varšava
- eparchie - Vroclav-Košalin, Olštýn–Gdańsk
- metropolitná archieparchia - Curitiba
- eparchia - Prudentópolis
Ostatné krajiny:
- eparchie - Londýn (Anglicko, Škótsko, Wales), Melbourne (Austrália, Nový Zéland), Paríž (Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Švajčiarsko), Buenos Aires (Argentína)
- apoštolské exarcháty - Nemecko a Škandinávia (Nemecko, Fínsko, Nórsko, Švédsko), Rím (Taliansko)[3][4][5]
- apoštolská administratúra - Kazachstan a stredná Ázia (Kazachstan, Kyrgyzstan, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan)[6]
Referencie
upraviť- ↑ BRIEF HISTORY OF THE UNION OF BREST (1595) - Treaty Of Brest Document Archivované 2013-12-02 na Wayback Machine - text Brestskej únie v angličtine
- ↑ Štatistika za rok 2010 z Eastern Catholic Churches Statistics; http://ugcc.org.ua/36.0.html Archivované 2012-01-16 na Wayback Machine uvádza vyše 5,5 milióna veriacich (citované 12. januára 2011)
- ↑ http://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2019/07/11/190711b.html
- ↑ http://www.gcatholic.org/dioceses/data/rite-U.htm
- ↑ Єпархії та екзархати Української Греко-Католицької Церкви (v ukrajinčine)
- ↑ http://www.gcatholic.org/dioceses/diocese/kaza0.htm