Ľvov

najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti

Ľvov[1] (ukr. ЛьвівĽviv; ďalšie názvy pozri kapitolu Názvy) je najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Leží cca 65 km od hraníc s Poľskom, ktorému od novembra roku 1918 do septembra roku 1939 aj patrilo. Historické centrum mesta je zapísané do Svetového dedičstva UNESCO.[2]

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ľvov
(Львів – Ľviv)
mesto
staré mesto
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Ľvovská oblasť
Nadmorská výška 296 m n. m.
Súradnice 49°51′00″S 24°01′00″V / 49,85000°S 24,01667°V / 49.85000; 24.01667
Rozloha 171,01 km² (17 101 ha)
Obyvateľstvo 726 772 (2018)
Hustota 4 249,88 obyv./km²
Vznik 13. storočie
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 79000
Telefónna predvoľba +380 32(2)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov L'viv – the Ensemble of the Historic Centre
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1998 (#22)
Číslo 865
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, v
Poloha mesta v Ukrajine
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názvy upraviť

Medzi ďalšie názvy mesta patria: poľ. Lwów; rus. ЛьвовĽvov; nem. Lemberg; jidiš לעמבערג (Lemberg); jidiš לעמבעריק (Lèmberik); lat. Leopolis

História upraviť

Mesto Ľvov založilo v roku 1256 knieža Daniel Romanovič (Haličský), ktorý ho nazval podľa svojho syna Leva. V roku 1349 ho dobyli poľské vojská kráľa Kazimíra III. Veľkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usádzali sa tu aj Nemci a Židia. V roku 1649 a 1655/1656 ho obliehali ukrajinskí kozáci Bohdana Chmeľnyckého a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku 1772 sa po prvom delení Poľska stalo súčasťou habsburskej monarchie (Rakúska). V rámci Rakúska mala Halič určitú formu autonómie a stala sa centrom poľského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v Ruskom impériu. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr boľševickou armádou. Po porážke Rakúska a boľševického Ruska 1. novembra 1918 Ľvov sa stal hlavným mestom Západoukrajinskej ľudovej republiky. Potom – súčasťou obnoveného Poľského štátu (1919 – 1939), stalo sa tretím najväčším mestom Poľska. V rokoch 19391941 bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu (okupovaného nacistami). V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, Nemecka i Poľska (banderovci). V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu (Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky). Bolo vysťahované väčšinové poľské obyvateľstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali Ukrajinci a čiastočne aj Rusi. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej Ukrajiny.

Administratívne členenie upraviť

Ľvov je rozdelený na 6 správnych obvodov („rajónov“):

  • Halyckyj (Галицький)
  • Zaliznyčnyj (Залізничний)
  • Lyčakivskyj (Личаківський)
  • Sychivskyj (Сихівський)
  • Frankivskyj (Франківський)
  • Ševčenkivskyj (Шевченківський)

Obyvateľstvo upraviť

Etnické zloženie upraviť

Väčšinu obyvateľstva podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 tvorili Ukrajinci. Ich percentuálny podiel predstavoval 88,1 % obyvateľov mesta. Ukrajinskú väčšinu získal Ľvov po likvidácii židovskej komunity počas nacistickej okupácie a odsune poľskej komunity po roku 1945. V roku 1931 tvorili Poliaci až 63,5 % obyvateľov mesta a Ľvov bol po Varšave a Krakove tretím najväčším poľským mestom. Dnes žije v meste veľmi málo Poliakov (0,9 %). V meste žijú aj Rusi (8,9 %) a Bielorusi (0,4 %). Malé komunity predstavujú aj Židia (0,3 %) a Arméni (0,1 %). V roku 1931 bol v meste aj vysoký počet obyvateľov židovského pôvodu. Predstavovali 24,1 % obyvateľov mesta.

Náboženské zloženie upraviť

Po náboženskej stránke žije veľká časť obyvateľov, ktorá sa hlási k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati). Predstavujú asi 35 % obyvateľov mesta a Ľvov patrí k tradičným baštám gréckych katolíkov na Ukrajine. Pravoslávnych, ktorí patria pod patriarchát Kyjev je asi 9 %[chýba zdroj] a pravoslávnych patriacich pod patriarchát Moskva je asi 11,5 %[chýba zdroj]. K rímskym katolíkom sa hlási asi 6 % obyvateľov. Malé skupiny tvoria aj baptisti, Svedkovia Jehovovi, pentekostalisti, židia, moslimovia, či príslušníci arménskej gregoriánskej cirkvi. Preto je v meste veľa chrámov rôznych vierovyznaní. Časť obyvateľstva nevyznáva nijaké náboženstvo.

Vývoj počtu obyvateľov v meste Ľvov upraviť

Rok 1600 1835 1900 1939 1962 1989 2000 2007 2011 2014 2018
Počet obyvateľov 25 000 75 000 160 000 340 000 447 000 775 000 763 300 735 000 760 026 729 038 726 772

Historické pamiatky upraviť

V meste Ľvov sa nachádza veľké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní. V tomto meste sa akoby stretával západný rímskokatolícky svet reprezentovaný silnou poľskou komunitou s východným gréckokatolíckym a pravoslávnym svetom ukrajinského obyvateľstva. Až do vysídlenia Poliakov po druhej svetovej vojne tu existovalo mnoho rímskokatolíckych chrámov. Dnes je z nich iba málo v rukách rímskych katolíkov, pretože príslušníkov tohto náboženstva tu žije v porovnaní sa stavom z roku 1930 oveľa menej. Preto bývalé rímskokatolícke chrámy sú v rukách gréckokatolíckej, pravoslávnej alebo iných cirkví. V minulosti bolo v meste aj veľa funkčných synagóg. Po likvidácii židovského obyvateľstva ich zostalo iba torzo. Väčšina chrámov v meste patrí Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati) alebo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarcháty Kyjev i Moskva).

Osobnosti mesta upraviť

Partnerské mestá upraviť

Referencie upraviť

  1. Ľvov. In: Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [2022-01], [cit. 2022-10-10]. Dostupné online.
  2. CENTRE, UNESCO World Heritage. L'viv – the Ensemble of the Historic Centre [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľvov

Externé odkazy upraviť