Otvoriť hlavné menu
O stredovekých predkoch Rusov, Ukrajincov a Bielorusov pozri Rus (národ).

Rusi alebo Veľkorusi (historicky) (po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou. Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu – na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Moldavsku, Kirgizsku a Uzbekistane.

Rusi
русские
russkije
Russianpeople3.1.png
Populácia
133–150 miliónov (2003)[1]
Krajina s významnou populáciou
Rusko Rusko: 111 016 896[2]
(sčítanie 2010)
Ukrajina Ukrajina 8 334 141 (sčítanie 2001)[3]
Kazachstan Kazachstan 3 793 764 (sčítanie 2009)[4]
USA USA
(vrátane ruských Židov a ruských Nemcov)
3 072 756 (sčítanie 2009)[5]
Uzbekistan Uzbekistan 1 199 015 (odhad 2000)[6]
Bielorusko Bielorusko 785 084 (sčítanie 2009)[7]
Lotyšsko Lotyšsko 487 250 (sčítanie 2018)[8]
Kanada Kanada
(ruský pôvod)
550 520 (sčítanie 2011)[9]
Kirgizsko Kirgizsko 419 600 (sčítanie 2009)[10]
Moldavsko Moldavsko 369 488 (sčítanie 2004)[11]
Austrália Austrália 67 055 (sčítanie 2006) [12]
Nemecko Nemecko 196 000 (2011) [13]
Francúzsko Francúzsko 200 000[14] až 500 000[14]
Jazyk(y)

ruština

Náboženstvo

Prevažne Pravoslávie
(ruská pravoslávna cirkev)
Významný počet neveriacej populácie
Minority starovercov

Príbuzné národy

Východní Slovania

Antropologický pôvod ruského národa predstavuje rôzne typy veľkej európskej rasy, ktoré spája spoločná história, kultúra a pôvod.

Pôvod a domovinaUpraviť

Prvé zmienky o Rusoch pochádzajú z Povesti dávnych liet napísanej v 12. storočí na základe prvého letopisu z 11. storočia. V jej úvodnej časti sa hovorí o slovanských kmeňoch, ktoré sa viažu k Rusom[15].

Pôvod názvu národaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rus (národ)

Názov národa pochádza z názvu stredovekých predkov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov – podľa názoru autora Povesti dávnych liet národa varjagského (škandinávskeho). O etnickom pôvode prvých nositeľov tohto názvu sa vedú spory. Existujú tri skupiny národov, kam historici zaraďujú Rusov:

  • Západní a mnohí ruskí vedci priznávajú Rusom varjagský pôvod[16].
  • Podľa niektorých majú Rusi pôvod v iránsky hovoriacich kočovných kmeňoch.
  • Niektorí historici tvrdia, že Rusi majú germánsky pôvod a patria ku germánskym kmeňom (Góti, Rugiovia).

Pôvod názvu krajinyUpraviť

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

DejinyUpraviť

13. storočie – 20. storočieUpraviť

 
Rusi vítajúci Varjagov

V 13. storočí sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril staroruský národ. Jeho upevneniu zabránil rozpad Kyjevskej Rusi na feudálne kniežatstvá. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov (Moskovské veľkokniežatstvo, Litovské veľkokniežatstvo, Poľsko-litovský štát) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej Rusi – Ilmenskí Slovania, Kriviči, Viatiči – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v stredoveku ostatné kmene Starej Rusi zostali do veľkej miery nerozvinuté.

V 15. storočí Rusi začali osídľovať stepi v oblasti Povolžia a severného Kaukazu a v 16. storočí Sibír (kozáci). V procese osídľovania týchto oblastí boli asimilované ugro-fínske kmene žijúce na území Východoeurópskej nížiny. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k Slovanom. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami Starej Rusi a vplyv samotného národa Rusov, Ukrajincov a Bielorusov na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný.

Ešte na prelome 19. – 20. storočia Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín[17] (Veľkorusi, Malorusi, Bielorusi). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať Rusíni. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia Ukrajincov a Bielorusov sa tieto dva národy prestali označovať pojmom „Rusi“ (po rusky: Русские). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.

V súčasnosti sa obyčajne termínom „Veľkorusi“ – hovoriac o období do Októbrovej revolúcie – zvykne označovať obyvateľstvo dorevolučného Ruska (do roku 1917).

20. storočie – 21. storočieUpraviť

 
Percentuálne zastúpenie etnických Rusov v bývalom Sovietskom zväze v čase posledného sčítania ľudu v každej z jeho republík.

V 20. storočí ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia Občianskej vojny (1918 – 1922) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení prvej svetovej vojny Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období druhej svetovej vojny počas bojov na východnom fronte v rokoch 1941 – 1945, kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti.[18] Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily zaobchádzali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto.

V 90. rokoch 20. storočia bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík ZSSR (Pobaltie, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kazachstan), ale aj v samotnom Rusku (Čečensko, Adygejská republika, Jakutsko).

ReferencieUpraviť

  1. Анатольев, Сергей. Нас 150 миллионов Немного. А могло быть меньше. [online]. russkie.org, September 29, 2003, [cit. 2012-02-20]. Dostupné online.
  2. Ethnic groups in Russia, 2010 census, Rosstat. Retrieved 15 February 2012 {{{1}}}
  3. Про кількість та склад населення України за підсумками Всеукраїнського перепису населення 2001 року Šablóna:Uk
  4. (2009 census) [online]. [Cit. 2012-07-22]. Dostupné online.
  5. Data Access and Dissemination Systems (DADS). American FactFinder - Results   [online]. . Dostupné online.
  6. http://www.library.cjes.ru/online/?a=con&b_id=416
  7. (2009 census)
  8. [1]
  9. 2011 National Household Survey: Data tables [online]. . Dostupné online.
  10. Ethnic groups in Kyrgyzstan (2009 census) [online]. Kyrgyz Statistical Agency, 2009, [cit. 2011-03-31]. Dostupné online.
  11. 2004 Moldovan Census and Transnistrian Census data.
  12. Australian Bureau of Statistics [online]. Abs.gov.au, [cit. 2012-07-22]. Dostupné online.
  13. Ausländische Bevölkerung am 31.12.2011 nach Geburtsort und ausgewählten Staatsangehörigkeiten [online]. Statistisches Bundesamt, [cit. 2012-07-27]. Dostupné online. (po nemecky)
  14. a b La communauté russe en France est "éclectique".
  15. По разрушении же столпа и по разделении народов взяли сыновья Сима восточные страны, а сыновья Хама – южные страны, Иафетовы же взяли запад и северные страны. От этих же 70 и 2 язык произошел и народ славянский, от племени Иафета – так называемые норики, которые и есть славяне. Originál diela Povesť dávnych liet (po rusky)
  16. Podľa normanskej teórie (jeden zo smerov v dejiných náuky dejín) pokladajú jej prívrženci Normanov (Varjagov škandinávskeho pôvodu) za zakladateľov prvých štátov východných Slovanov – Novgorodskej zeme a Kyjevskej Rusi.
  17. V roku 1897 žilo na území Ruského impéria vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria.
  18. Straty ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne. (po rusky)

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o ruské príslovia
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusi