Kirgizsko

štát v strednej Ázii

Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан - Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.

Kirgizská republika
Vlajka Kirgizska Štátny znak Kirgizska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Kyrgyz Respublikasynyn Mamlekettik Gimni
Miestny názov  
 • dlhý Кыргыз Республикасы
 • krátky Кыргызстан
Hlavné mesto Biškek
42°52′ s.š. 74°36′ v.d.
Najväčšie mesto Biškek
Úradné jazyky kirgizština, ruština
Demonym Kirgiz, Kirgizka[1]
Štátne zriadenie
Prezident
predseda vlády
parlamentná republika
Sadyr Japarov
Akylbek Japarov
Vznik 15. december 1990 (premenovanie na Kirgizskú republiku)
31. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR)
26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Kirgizska)
Susedia Čína, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
199 951 km² (87.)  
 km² (3,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2021)

 • hustota (2016)
 
6 019 480 (110.)
6 636 803

27,4/km² (176.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
6,854 miliárd $ (?.)
3 669 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0.655 (120.) – stredný
Mena Kyrgizský som (KGS)
Časové pásmo
 • Letný čas
Kyrgizský čas (UTC+6)
(UTC+6)
Medzinárodný kód KGZ
Medzinárodná poznávacia značka KG
Internetová doména .kg
Smerové telefónne číslo +996

Súradnice: 41°S 75°V / 41°S 75°V / 41; 75

Prírodné podmienky

upraviť

Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťanšanu a Altaja. Územie krajiny sa rozprestiera v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 až 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1 000 až 3 000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazne diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy a polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má na obvode Ferganskej kotliny neveľké ložiská nerastných surovín ako antimón, ortuť a iné kovy.

Najnižšie položené doliny a kotlina jazera Issyk-kuľ boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov dobytka, oviec a koní. Kirgizsko obývali rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá (, Uzgeň). Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti Ťanšanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani (dolina rieky Ču) a Ujguri (Aravanská dolina). Roku 1855 sa Kirgizi z kotliny jazera Issyk-kuľ, neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-kuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťanšan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. V roku 2010 bol Kurmanbeg Bakijev znovuzvolený za prezidenta, voľby však boli zahraničnými pozorovateľmi označené za nespravodlivé.

V apríli 2010 došlo v hlavnom meste a ďalších mestách ku krvavým nepokojom, ktoré viedli k úteku prezidenta Bakijeva a jeho faktickému zosadeniu. Moci v štáte sa ujala dočasná vláda na člene s Rozou Otunbajevovou. Na prelome jari a leta sa v krajine rozhoreli etnické nepokoje, pri ktorých bolo zabitých v mestách a Džalalabád asi 100 ľudí. Nepokoje viedli k úteku asi 100 000 obyvateľov uzbeckej národnosti zo svojich domovov. Asi 80 000 najprv prichýlil Uzbekistan, no obe krajiny neskôr uzavreli hranice. Asi 20 000 kirgizských Uzbekov sa v súčasnosti nachádza v utečeneckých táboroch.

 
Pohľad na hladinu jazera Issyk-kuľ

Hospodárstvo

upraviť

Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska, hornatá, menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo bolo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Vlády dokázali presadiť niektoré dôležité reformy, čo malo za následok spomalenie úpadku a pomalé zvyšovanie exportu. Krajina sa v súčasnosti snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3% HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti (momentálne 17,9%). Štátu chýba kvalitná dopravná tepna spájajúca západ s východom krajiny. V roku 2022 prebieha výstavba diaľnice ktorá by tento dopravný problémy mohla riešiť. Jej trasa prechádza okolo jazera Issyk-kuľ, ktoré je v severnej časti pre domácich známou oddychovou destináciou s centrom v mestečku Cholpon-Ata.

Obyvateľstvo

upraviť

Kirgizsko je mnohonárodnostným štátom. Čo sa týka etnických menšín, tak podľa etnickej štruktúry tu v roku 2021 žilo 15 % Uzbekov, 5 % Rusov, 1 % Ukrajincov a 7 % ďalších národností (Nemci, Tadžici, Ujguri, Kazachovia a i.). Podiel domácich Kirgizov je v súčasnosti 73 %. Podiel Kirgizov stúpol z 50% v roku 1979 na takmer 70% v roku 2007 a naopak podiel Rusov v krajine klesol z 35% v roku 1979 na 5% v roku 2021.[2] V náboženskej štruktúre obyvateľov Kirgizska prevládajú moslimovia (suniti) a kresťania (pravoslávni, baptisti, adventisti).

Referencie

upraviť
  1. Slovenské slovníky
  2. Total population by nationality by National Statistical Committee of the Kyrgyz Republic (Dostupné online)

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kirgizsko

Externé odkazy

upraviť