Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov. Používajú ho východné pravoslávne cirkvi a gréckokatolícke cirkvi.

Ikonostas - stena tvorená ikonami ktorá oddeľuje svätyňu od chrámovej lode.

Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.

Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov. Ďalšie sú: arménsky, východosýrsky, etiópsky, koptský, maronitský a západosýrsky.

Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.[1] [2]

Bohoslužby v byzantskom obrade upraviť

 
Pravoslávny kňaz slúži liturgiu
 
Pravoslávny biskup vysluhuje Eucharistiu

Eucharistické bohoslužby (liturgie):

Denný okruh bohoslužieb (časoslov):

Ďalšie bohoslužby:

Bohoslužobné rúcha upraviť

 
Gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ v liturgickom odeve
 
Pravoslávny arcibiskup Rastislav v neliturgickom odeve
 
Pravoslávni kňazi v bohoslužobných rúchach
 
Gréckokatolícky diakon v liturgickom odeve (na fotke Jaroslav Maxmilián Kašparů je od roku 2015 kňazom)


Referencie upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Byzantský ritus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  • niektoré informácie sú z článku Časoslov

Pozri aj upraviť